Vianoce sú pre mnohých najkrajšími sviatkami v roku, časom, kedy sa rodiny stretávajú pri štedrovečernom stole a spoločne prežívajú pokojné chvíle. Na Slovensku sú Vianoce spojené s množstvom tradícií a zvykov, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu a rodiny. Počas Vianoc si každá rodina a každý región udržiavajú zvyky, ktoré im rokmi prirástli k srdcu a nevedia si bez nich predstaviť tieto dni.
História a dátum Vianoc
Vianoce patria spolu s Veľkou nocou a Turícami medzi hlavné kresťanské sviatky a tvoria jedno z najvýznamnejších období liturgického roka. V rímskokatolíckej cirkvi je druhým najhlavnejším sviatkom Sviatok Narodenia Pána alebo Prvý sviatok vianočný, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra. Od reformácie sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer (24. decembra). Oslava narodenia Ježiša Krista sa takto rozkladá do o niečo dlhšieho času.
Mnohé pravoslávne cirkvi oslavujú Vianoce podľa juliánskeho kalendára 7. januára. Hoci v Biblii o tom nie je priama zmienka, dátum 24. december, kedy oslavujeme narodenie Ježiša Krista, sa odvíja od 25. decembra. Oba tieto dátumy sú tradičné a ani jeden z nich nepredstavuje skutočný historický dátum narodenia Ježiša Krista. Dátum 25. december je ako cirkevný sviatok po prvýkrát doložený vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov („Depositio Martyrum“) z roku 336.
Vianočný stromček: Symbol Vianoc
História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek.
Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby, vrcholcom k zemi. Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života.
V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok.
Štedrý večer a jeho čarovné zvyky
Na Slovensku máme počas štedrej večere odjakživa mnoho tradícií, ktoré dotvárajú atmosféru vianočných sviatkov a robia ich výnimočnými. Ľudových tradícií máme veľa a ani vianočné sviatky nie sú výnimkou. Ľudia sa snažili správať k sebe pekne a robiť dobré skutky, pretože verili, že to ovplyvní ich dianie po celý ďalší rok.
Tradičné jedlá a symbolika
Väčšina rodín začína večeru jedením oplátok, spôsob je však dosť odlišný. Niektorí si ich vychutnajú s medom, niektorí s cesnakom a iní bez neho. Cesnak s medom a oblátkou symbolizujú zdravie a sladkosť života.
Hlavným chodom je zväčša ryba - kapor, pstruh alebo filé - s majonézovým šalátom, inde to môžu byť vyprážané rezne so šalátom a po novom sa často pripravuje aj losos. Kapria šupina alebo niekde priamo minca sa tradične vkladajú pod obrus počas štedrej večere, aby bol v domácnosti vždy dostatok peňazí a počas roka aby aj nejaké pribudli. Niektorí si zvyknú šupinu odložiť do peňaženky pre šťastie, aby sa peniaze rozmnožili.
Krájanie jablka je veľmi častým rituálom pri večeraní. Vezme sa náhodné jablko a prekrojí sa priečne na polovicu. Pokiaľ sa uprostred nachádzala hviezda, pre rodinu to predstavovalo šťastie a zdravie po celý rok. Medzi tradície patrí aj zviazanie stola reťazou, aby bola rodina stále pohromade. Pred hlavnou večerou prichádza prípitok s pohárikom alkoholu. Peknou tradíciou bol zákaz vyhadzovania zvyškov jedál, ktorú by sme vlastne mohli dodržiavať celý rok.
Na štedrovečernom stole nesmie chýbať ani chlieb, cesnak, med, kapustnica, opekance (pupáky, bobaľky) a koláče či ovocie. Strukoviny ako hrach, šošovica či fazuľa pod obrusom majú zabezpečiť hojnosť.
Regionálne rozdiely vo vianočných zvykoch
Každý kút Slovenska si však predsa len zachováva isté rovnaké zvyky, ktoré neodmysliteľne patria k 24. decembru.
- Západné Slovensko: Je o niečo menej ovplyvnené kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu.
- Stredné Slovensko: Je pestré na zvyky aj dialekty. Bežným zvykom je dávať mince pod sviatočný obrus. Prestiera sa aj tanier navyše, a to pre náhodného hosťa alebo symbolicky pre člena rodiny, ktorý už nežije. Tam, kde sa chovajú zvieratá, sa ešte niekde dodržiava zvyk obísť statok a dať zvieratám chlieb s medom. Obľúbený je aj zvyk obviazať nohy stola reťazou. Pred jedlom sa rodina modlí a deťom sa robí medový krížik na čelo - aby boli „dobré ako med“.
- Východné Slovensko: Je výrazne ovplyvnené kresťanskou tradíciou, preto sa tu viac dodržiava pôst. Pred večerou sa rodina spoločne modlí. Často sa prestiera tanier navyše pre zosnulého alebo pocestného. Pred večerou sa niekde zvykne umyť tvár vo vode s mincou - pre bohatstvo. Koledovanie po susedoch a rodine je na východe stále živé. Na začiatku večere sa je oblátka s medom a cesnakom, prípadne kúsok chleba so soľou alebo medom a cesnakom.
Pravoslávne Vianoce na Východe Slovenska
V pravoslávnych rodinách, ktoré žijú prevažne na východe Slovenska, sa oslavujú Vianoce až 6. januára. Aj tu je zvykom jesť cesnak s oblátkou a medom, pirohy s kapustou aj kapustnicu s hubami. Rusíni si zachovali zvyk oslavovať Vianoce podľa starého Juliánskeho kalendára, teda o 13 dní neskôr. Pravoslávni sa na Vianoce pripravujú dlhodobo. V predvianočnom období dodržiavajú pôst, ktorý trvá 40 dní.
Pre Rusínov je typické, že nevaria kapustnicu, ale kapustu. Tá sa jedáva bez mäsa a smotany. Nasleduje mačanka, čo je zhustená hríbová polievka so šťavou z kapusty. Ďalším chodom je polievka uvarená z hrachu a fazuľová polievka, ktorá sa podáva so sušenými slivkami. Tradičným rusínskym vianočným jedlom sú pirohy známe aj ako ,,tatarčane“ z polohrubej a pohánkovej múky. Tie sú plnené buď tvarohom, zemiakmi, alebo bryndzou. Posledným chodom sú opekance (bobaľky) s makom.
Vianoce v histórii: Normalizácia a zmeny
Aj takto sa nástup komunistov k moci prejavil v každodennom živote obyvateľov Československa po roku 1948. Otázkam, prečo a ako sa totalitný režim snažil zmeniť podobu Vianoc a vytvárať vlastné symboly, a či sa mu to darilo, sa venuje historička Zuzana Hasarová.
Veľké nahrádzanie symbolov
"Snaha KSČ o likvidáciu duchovného rozmeru Vianoc bola badateľná, ani strana si však nedovolila masívne siahnuť na ustálené cirkevné sviatky, obávala sa totiž reakcie spoločnosti. Hneď v prvých rokoch pri moci sa ich teda snažila nahrádzať novým konceptom. Vianoce po novom nemali byť spájané s narodením spasiteľa Ježiša Krista, mali byť sviatkami zimy vrcholiaci príjazdom Deda Mráza."
Postava Deda Mráza prichádzala zo sovietskej Čukotky 31. decembra a mala byť nielen "náhradou" svätého Mikuláša zo 6. decembra, ale do istej miery i Ježiška. V tomto duchu sa tiež menili vzory predvianočného čítania pre deti. Do popredia sa dostávali knihy, ktoré dávali do protikladu "pokrokové" deti, ktoré vedia, že Ježiško neexistuje, a dievčatko, ktoré verí na Ježiška a je v knižke vykreslené ako hlúpe a naivné.
Z pultov kníhkupectiev a spomedzi odporúčanej literatúry v 50. rokoch zmizla aj inak nezávadná a pomerne populárna kniha Školák Kája Mařík. Postava chlapca z chudobných pomerov začala režimu prekážať, keď sa ukázalo, že chodí do kostola na polnočnú a spieva koledy.
Štátostrana si predstavovala, že z verejného priestoru vytlačí Jezuliatko v jasličkách, svätú rodinu aj anjelov a nahradí ich novými symbolmi. Tými mali byť podľa historičky plnenie úloh prvej Gottwaldovej päťročnice, ale napríklad aj preferované profesie. Objavujú sa pokusy o koledy, kde pionieri za hojnosť ďakujú robotníkom, za teplo baníkom, za ochranu hraníc pohraničníkom, za plné stoly poľnohospodárom a podobne.
Išlo o dobovú propagandu, keďže po vojne a na začiatku 50. rokov platil v Československu stále prídelový systém a štát bojoval s nedostatkom mnohých tovarov. Práve v tomto období bol podľa Hasarovej badateľný obrovský nepomer medzi tým, čo štátna moc a strana propagujú navonok, a realitou.
Neprijatie a nepochopenie
"Hoci verejná kritika sa v tlači zväčša neobjavovala, archívne materiály ukazujú, že väčšinovú spoločnosť novinky neoslovovali. V 60. rokoch sa objavujú spomienky zachytené v denníkoch, že deti v škôlkach stále vyzerajú Mikuláša, anjela a čerta a nejde im do hlavy, prečo prichádzajú Dedo Mráz so Snehulienkou."
Už v počiatkoch nového konceptu sa strana musela zaoberať aj sťažnosťami, že Dedo Mráz prichádzajúci zo Sovietskeho zväzu nerozumie, keď mu pionieri dávajú otázky po rusky. Neskôr preto museli aspoň tí, ktorí predstavovali túto postavu v Prahe, Bratislave a na centrálnych oslavách vo väčších mestách ovládať ruštinu.
Komunisti sa chceli zbaviť aj tradície takzvaných Stromov republiky z čias prvorepublikového Československa. S myšlienkou prišiel novinár Rudolf Těsnohlídek ovplyvnený vlastným zážitkom, keď s priateľmi našiel v lese pohodené malé dievčatko. Stromy republiky sa stavali na námestiach a pod nimi bývala umiestnená pokladnička, do ktorej ľudia vhadzovali príspevky na chudobné či osirelé deti. Zvyk sa tešil obľube aj po druhej svetovej vojne.
Stromy v centrách miest síce zostali zachované aj po nástupe KSČ, zväčša ich rozsvecoval už niekoľkokrát spomenutý Dedo Mráz, no charitatívny rozmer tradície sa postupne vytratil. "Komunistická propaganda totiž razila tézu, že v novej podobe štátu je o všetkých postarané a charita nie je potrebná."
Polnočné omše a betlehemy
Komunistom sa síce podarilo vytlačiť jasličky s Jezuliatkom z verejných priestranstiev a do istej miery narušili aj tradíciu polnočných omší, keď tlačili na to, aby sa počas Štedrého dňa presúvali na skoršie hodiny, veriaci ľudia sa však svojich zvykov vzdať nechceli.
"Aj v neskoršom období im mohli najmä v pracovnom živote hroziť ťažkosti, mnohí to napriek tomu riskovali a na polnočnú chodievali. Iná ako štátom diktovaná bola často i podoba sviatkov v súkromí domovov. Betlehemy pod stromčekom zostávali bežnou súčasťou Vianoc mnohých rodín, a to aj v 70. rokoch, teda v období tvrdej normalizácie."
Za zaujímavosť v súvislosti s nástupom normalizácie po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 považuje historička práve Vianoce v tento rok. "Aj keď nemáme presné štatistiky, viaceré správy z tohto obdobia uvádzajú, že od roku 1948 to boli sviatky, keď kostoly zažívali najvyššiu návštevnosť."
Ľudí zrejme spojilo aj sklamanie z okupácie a istý čas dokázali vzdorovať pritvrdeniu pomerov. "Dokonca v Rudom práve sa niekedy tesne po Vianociach 1968 objavuje zmienka, že svätý Jakub a ostatní patróni už veľmi dlho nevideli toľko ľudí v laviciach kostolov."
Vianoce v súčasnosti: Rodinné tradície a moderné zvyky
Aj keď sa niektoré zvyky môžu líšiť, základná myšlienka Vianoc - stretnutie s blízkymi, rozdávanie lásky a pohostinnosť - zostáva jednotná a nemenná. Každá krajina má svoje špecifické spôsoby, ako oslavovať Vianoce, ktoré odrážajú jej kultúrne a náboženské tradície.
Zvyky v rodinách
V mnohých rodinách sa dodnes dodržiavajú tradičné zvyky. Napríklad rodina Kováčovcov z Levíc považuje Vianoce za najkrajšie sviatky v roku. Snažia sa viesť deti k tomu, že Vianoce sú o Bohu a ten najväčší dar nám už bol daný z neba. Počas adventu majú dva rituály: deti sa zapájajú do zbierania dobrých skutkov a rodičia si nachádzajú čas na každé dieťa zvlášť, aby mali tzv. "vianočné rande".
Už na začiatku adventu ozdobia vianočný stromček, aby si ho deti mohli dlhšie užívať. Vyrobia si aj vlastné ozdoby, ktorými si vyzdobia okná. Pred štedrovečernou večerou chodievajú na prechádzku a nechávajú otvorené okno, aby mohol prísť Ježiško a nechať deťom darčeky.
Pripravujú deti na to, že Ježiško darčeky nenosí, postupne. Vysvetľujú im, že väčšie deti sa stávajú Ježiškovými pomocníkmi, aby pochopili, že nie vždy darčeky roznáša len Ježiško a necítili sa oklamané.
Na Vianoce k nim pozývajú manželových rodičov. Manžel na začiatku večere zrekapituluje celý rok, povie, čo sa komu podarilo, a potom si dávajú predsavzatia do nového roka. Z rituálov rozrežú jabĺčko a keď má párny počet jadierok, v rodine nebude prírastok, a keď nepárny, niekomu sa narodí dieťatko. Ďalej hádžu do kútov orechy, aby vyhnali zlých duchov a aby doma len dobre bolo. Na stole majú šupiny na zachovanie hojnosti. Požehnávajú chlebík, jedia oplátky. V rodine nebohého otca mali rituál, ktorý sa dedil z generácie na generáciu: medom požehnával každého člena rodiny, a to teraz robia aj oni. Pred večerou sa pomodlia, jedia hutnú kapustnicu, lososa a šalát. Po večeri pozerajú rozprávky, hrajú sa a deti sa tešia, čo dostali. S manželom ešte chodia na polnočnú omšu.
Moderné vianočné dekorácie
V súčasnosti sú domy počas Vianoc často zdobené svetielkami, vencami a nafukovacími postavičkami. V mestách sa objavujú veľké vianočné stromčeky a svetelné predstavenia. Vianočné stromčeky s LED osvetlením sú novinkou posledných rokov, kde je osvetlenie zabudované priamo v konároch stromčeka a ovláda sa pomocou aplikácie.