Slovensko je krásna krajina, a v každom jej kúte sa Vianoce slávia inak. Tieto najväčšie a zároveň najkrajšie kresťanské sviatky v roku sú spojené s rozmanitými ľudovými zvykmi a tradíciami. Vianoce sú sviatkami pokoja, radosti a hojnosti, kedy sa stretávame s našimi najbližšími a celé rodiny spolu trávia vzácne chvíle.
Vianoce nie sú len o pár dňoch hodovania a vymieňania darčekov, ale začínajú sa už obdobím Adventu, ktoré trvá štyri týždne pred Vianocami. Jeho hlavnou myšlienkou je príprava na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša.
Obdobie Adventu: Čakanie na Vianoce
Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych a ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami. Advent je prípravou na Vianoce. Pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. V každom prípade je to magické obdobie očakávania tých najkrajších sviatkov roka.
Slovo Advent pochádza z latinského slova „adventus“, čo znamená príchod Ježiška na Vianoce. Je to čas, počas ktorého píšeme pohľadnice, zháňame kapra, pečieme koláčiky, upratujeme, čítame a tešíme sa na Vianoce.
Adventný veniec a kalendár
Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, častokrát z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Štyri sviečky na adventnom venci znamenajú, že do Vianoc sú ešte štyri týždne. Každú adventnú nedeľu sa zapáli jedna sviečka. K zhotoveniu adventného venca sa najčastejšie používajú ihličnaté vetvičky spoločne s rôznymi dekoráciami, ako sú šišky, sušené plody, stuhy či ozdoby. Liturgická fialová farba zároveň symbolizuje pokánie. Adventný veniec umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza.
U detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra, kedy si otvoria prvé okienko a nájdu v ňom nejakú tú dobrotu. Slúži na odpočítavanie dní do Vianoc a môže mať rôzne podoby, napríklad čokoládového kalendára, krabičiek či vrecúšok, pričom má vždy 24 políčok.
Predvianočné zvyky a sviatky
Sviatok svätého Mikuláša (6. december)
Sviatok svätého Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie. U nás je Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu pomáhajú rozdávať darčeky či „čertovské“ odmeny.
Sviatok svätej Lucie (13. december)
13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Tieto dni trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra) a viazali sa tiež na Ondreja (30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a Luciu (13. decembra). Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť.
Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela. Ak zostal posledný lístok prázdny, budúci rok sa dievča ešte vydať nemalo.
Štedrý deň (24. december)
24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.
Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko.
Príprava štedrovečerného stola
Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré sa podávajú, sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče a ovocie.
Po štedrej večeri
Po večeri sa spievajú koledy a rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.
Vianočné sviatky (25. a 26. december)
25. decembra a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných a priateľov. S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.
Tradičné vianočné zvyky a symboly
Mnohé slovenské rodiny si dodnes pripomínajú a udržiavajú rôzne vianočné zvyky, ktoré sú súčasťou nezameniteľnej atmosféry Vianoc:
- Kapria šupina pod obrusom: Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
- Hádzanie orechov: Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
- Oblátky s medom a cesnakom: Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri. Aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
- Krájanie jabĺčka: Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
- Tanier navyše: Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných.
- Pôst: Na Štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst, ktorý trvá do východu prvej hviezdy na oblohe.
- Rodina pri stole: Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko, čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
- Horiaca svieca: Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
- Modlitba: Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
Regionálne rozdiely vo vianočných zvykoch
Vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, preto si ich každý rok znova pripomíname. Každý kraj a často aj každá rodina má tie svoje. Pozrite sa, aké zvyky sú bežné v západnej, strednej aj východnej časti Slovenska.
Západné Slovensko
Západ Slovenska je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Na úvod večere sa tiež zvykne krájať jabĺčko, a ak v ňom nájdeme typickú hviezdu, budeme zdraví. Bohatstvo zas symbolizuje kapria šupina na stole.
Stredné Slovensko
Stredné Slovensko je veľmi pestrá oblasť, čo sa premieta aj do vianočných tradícií. Prežíva ich tu o čosi viac ako na západe. V niektorých kútoch Oravy možno ešte dodnes nájdeme aj najstaršie zvyky, ktoré môžu pôsobiť trochu nezvyčajne. Niektorí ľudia napríklad zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere. V mnohých rodinách sa pred večerou tradične modlia a deťom robia medový krížik na čelo, aby boli „dobré ako med“. Na štedrovečernom stole má svoje miesto najmä poctivá kapustnica, ktorú tu nájdeme v mnohých podobách. Ako hlavný chod sa podáva vyprážaná ryba s majonézovým zemiakovým šalátom, no často je nahradená aj vyprážanými rezňami. V niektorých oblastiach sa vyskytuje aj tzv. „slávnostný trojboj“ - z kapusty, klobásy a jaterničiek.
Východné Slovensko
Východ Slovenska je najviac ovplyvnený kresťanstvom, preto sa tu zvykne dodržiavať pôst počas adventu. Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Ani v tomto kúte Slovenska si neodpustia tradičnú oblátku s medom a cesnakom. Odlišnosti nájdeme pri hlavnom chode, kedy sa často podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok.
Na Kysuciach je vianočným zvykom sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý. Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
Vianočné jedlá na Slovensku
Historický pohľad na vianočné menu
V minulosti nebolo zvykom jesť na Vianoce mimoriadne odlišné pokrmy. Jedli sa tradičné jedlá, rozdiel oproti bežným dňom však bola hojnosť. Večeralo sa vo viacerých chodoch, čo v tom čase nebolo vôbec bežné. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, polievka, rôzne kaše. Nechýbali kysnuté koláče, sušené aj čerstvé ovocie. Každý región mal svoje špecifické tradičné jedlá, napríklad pupáky s makom, ktoré treba jesť spoločne z jednej misy, kapustnica, rybacia, mliečna hubová polievka alebo šošovica na kyslo. Ako aperitív sa niekde podávalo hriatô, ktorého základ je med so slaninou alebo maslom, zaliaty domácou pálenkou.
Ako hlavný chod sa pomerne často objavovala aj u našich predkov ryba, ktorá bola povolená cirkvou ako pôstne jedlo. Bola varená, pečená alebo nakladaná na kyslo. K nej sa podávali zemiaky alebo prívarky zo strukovín. Obaľovať v trojobale a vyprážať sa začali ryby až v 20. storočí. Nemenej často sa však najmä na východe Slovenska jedli plnené pirohy alebo lokše či šúľance. Neskôr sa objavovali aj rezne, ktoré sa pripravili večer, a v katolíckych rodinách sa zjesť mohli až po návrate z polnočnej omše.
Moderné vianočné jedlá
Ako moderné vianočné jedlá sú na Slovensku medzi najobľúbenejšími kapustnica, vyprážaný kapor a zemiakový majonézový šalát. Oblátky takisto nesmú chýbať. Konkurenciou kaprovi sú iné druhy smažených rýb alebo pečený losos. V niektorých rodinách sa však objavujú aj rezne alebo iné druhy pečeného mäsa. Kapustnica sa najčastejšie nahrádza šošovicovou alebo rybacou polievkou.
Typické pokrmy štedrovečerného stola
- Oblátky s medom a cesnakom, alebo len samé.
- Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh.
- Opekance (tiež známe ako bobaľky či pupáčiky). Pripravujú sa z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom.
Vianočné polievky
Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorom území na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka. Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou. Zaujímavosť: Niektoré gazdinky, najmä na území Kysúc, zvykli pripravovať sladkú vianočnú polievku zo sušených sliviek.
Okrem vyššie uvedených polievok je veľmi obľúbenou aj vianočná kapustnica. V niektorých slovenských domácnostiach sa varí buď už na Štedrý deň alebo na Nový rok. Kapustnicu si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu. Na západnom Slovensku do nej pridávajú napríklad mäso, smotanu či slivky. Na strednom Slovensku okrem toho dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy. Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
Vianočné pečenie: Slovensko a svet
K Vianociam patrí neodmysliteľne aj vianočné pečivo. Dnes ho poznáme v podobe krehkých sušienok alebo plnených koláčikov. V minulosti sa na štedrovečernom stole objavovali skôr kysnuté koláče, ako štedrák, vianočka, slávnostný veniec alebo biskupský chlebík.
Slovenské vianočné pečivo
Na Slovensku je vianočné pečenie veľmi obľúbenou činnosťou. Neodolateľná vôňa koláčikov sa v domácnostiach vznáša minimálne pár dní pred Vianocami. Na sladké dobroty sa teší celá rodina. Bez domácich vianočných medovníčkov, ktoré často môžeme vidieť na vianočnom stromčeku, to hádam už ani nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac.
Vianočné dobroty z Nemecka a Rakúska
V oboch krajinách je pečenie vianočných dobrôt na Vianoce veľmi podobné. V Nemecku a Rakúsku sa počas Vianoc pripravuje viacero druhov pečiva. S pečením rakúske a nemecké domácnosti začínajú už koncom novembra. Rôzne druhy koláčikov, pečiva a tort sa využijú počas decembra už aj na Mikuláša alebo na oslavu začiatku adventného obdobia. Tieto krajiny sa preslávili kvôli svojej perníkovej tradícii. Nemeckému mestu Norimberg sa pripisuje dokonca prvenstvo v pečení perníkov a medovníkov. V meste Drážďany zas upiekli prvú vianočnú štólu. S Rakúskom sa zase spája Sacherova torta a vanilkové rožky.
Britské vianočné pochúťky
Britské pochutinky, ktoré vám budú v Anglicku servírované aj k čaju o piatej, zahŕňajú zázvorové keksíky, maslové sušienky, shortbread či ovsené koláčiky, s ktorými sa môžete stretnúť aj počas Vianoc. Okrem sušienok si Angličania radi pochutia aj na marmeláde, chutney, miešaných čajoch či karamelkách. Ich azda najznámejšou pochutinkou je vianočný slivkový puding. Vianočný puding sa veľmi dlho varí a pripravujú ho zo sušených sliviek. Tento typicky anglický puding musí niekoľko týždňov zrieť.
Francúzske vianočné dezerty
Vo Francúzsku je na prvom mieste jemné maslové pečivo či čokoládové pralinky a bonbóny. V Alsasku nám vianočná kuchyňa môže pripomínať nemeckú. Nájdeme tu široký výber perníkov. Typickým dezertom, ktorý pripravujú počas vianočných sviatkov je Buche de Noel - po slovensky kmeň vianočného stromu. Je symbolom polena, ktorým sa v minulosti rodina zahrievala pri kozube.
Talianske vianočné špeciality
Taliani si naplno užívajú Vianoce. Medzi ich obľúbené vianočné dezerty patria: sušienky s mandľami a mandľovým likérom amaretti alebo orechové sucháriky cantuccini. V každej tradičnej talianskej domácnosti nájdete na vianočnom stole Panettone. Panettone je tradičný kysnutý koláč v tvare slovenskej bábovky.
Švédske tradície na deň sv. Lucie
Vo Švédsku je dôležitou súčasťou predvianočnej doby 13. december - kedy oslavuje meniny Lucia. Na Luciu sa vo Švédsku oslavuje kráľovná svetiel. Na deň sv. Lucie sa zvykne piecť pečivo z kysnutého cesta - niečo ako naše osie hniezda. Pečivo je dochutené šafránom a podáva sa spolu s nápojom, ktorý sa volá Glöggom (podobné ako víno).
December a jeho vianočné symboly
December na oblohe zatiahne závesy. Zvyčajne pred Vianocami ich Perinbaba trochu rozhrnie. Ponatriasa perinu a začnú padať veľké páperové vločky, a je tu prvý sneh. Rastlinná ríša v decembri upadá do zimného spánku a snehovú prikrývku potrebuje na to, aby sa chránila pred tuhými mrazmi.
V decembri sa pripravujeme na najkrajšie sviatky roka - Vianoce. Ich symbolmi sa stali vždyzelené rastliny - prastarý symbol života a hojnosti. Slovenské Vianoce si nevieme predstaviť bez vianočného stromčeka, adventného venca, imela, maku, orechov, medu, vône škorice, klinčekov, pomarančov a čokolády.
Z pomaranča, klinčekov a škorice môžete napríklad urobiť jednoduchú voňavú guľu. Pomaranč oblepte lepiacou páskou, ako keď zaväzujete balík do kríža. Do pomaranča napichajte voňavé klinčeky, čím vytvoríte krásnu a voňavú vianočnú dekoráciu.
Vianočné stromčeky s LED osvetlením sú NOVINKOU posledných rokov. Vianočné osvetlenie je zabudované priamo v konároch stromčeka, vďaka čomu už nikdy nebudete mať starosť s vešaním svetielok na stromček. Každý stromček je vybavený SMART adaptérom a tak môžete svoje osvetlenie na stromčeku ovládať jednoducho pomocou aplikácie, ktorú si stiahnete do mobilu.
Slovenské Vianoce v kultúre
V Roku kresťanskej kultúry predstavilo Adoremus svoju hudobnú lahôdku - album Slovenské Vianoce. Tento, v poradí už šiesty titul, je poctou našim koreňom a prináša autentické slovenské ľudové vianočné spevy a pastorely v jedinečnej úprave Dušana Billa pre zbor a orchester. Na albume nájdete:
- Prostonárodnú vianočnú omšu zo zbierky Andreja Kmeťa
- Vianočnú omšu Jozefa Halmu Radostná zvesť
- Vianočnú omšovú pieseň Tebe sa tu klaniame
- Trojkráľové spevy
- Pieseň Daj Boh šťastia tejto zemi
Kniha Slovenské Vianoce 2 - doplnené vydanie je nádhernou oslavou tradícií, zvykov a spomienok, ktoré vytvárajú nezameniteľnú atmosféru našich najkrajších sviatkov. Táto výnimočná kniha nadväzuje na úspech prvej časti a v rozšírenej podobe prináša ešte viac vianočného čara. Vianoce sú obdobím lásky, pokoja, darčekov, večierkov, vône ihličia a vanilky. Slávime ich už tisícročia. Niektorí preto, že príde Ježiško, iní preto, že milujú zimu. Ponorte sa do tejto nálady, potešte seba a blízkych nápadmi, čítaním o zvieratkách, básničkami, vystrihovačkami či betlehemom.