Táto článok sa zameriava na diela autora Ladislava Mokrého a kontext jeho tvorby, najmä v súvislosti s hudobnou kultúrou na Slovensku a v širšom stredoeurópskom priestore.
Literatúra a výskum hudobnej kultúry na Slovensku
Viacerí autori sa venovali hudobnej kultúre na Slovensku v rôznych obdobiach. Medzi nimi je aj **Ladislav Mokrý** s dielom Šľachtická inštrumentálna hudba, ktoré bolo publikované v knihe Dejiny slovenskej hudby v roku 1957. Ďalšími významnými príspevkami sú: BURLAS, Ladislav - FIŠER, Ján - HOŘEJŠ, Antonín: Hudba na Slovensku v XVII. storočí (1954), ZAVARSKÝ, Ernest: Príspevok k dejinám hudby v Kremnici (1977), RYBARIČ, Richard: Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku I. (1984).
Kým KAČIC, Ladislav sa v roku 1996 venoval obdobiu od stredoveku po renesanciu v diele Dejiny slovenskej hudby, PETŐCZOVÁ, Janka vo svojej práci Polychorická hudba I. (1998) rozoberá polychorickú hudbu v európskej renesancii a baroku, ako aj v dejinách hudobnej kultúry na Slovensku. HOTTMAR, Michal (2018) sa zaoberal lutnovou hudbou na území dnešného Slovenska v 16. - 18. storočí a KIRÁLY, Péter (1995) prispel štúdiom lutnovej hry v Uhorsku od 15. do 17. storočia.
Archívne záznamy a historické dokumenty
Dôležitým zdrojom informácií sú archívne záznamy. Napríklad ŠABY, Oravský komposesorát z roku 1616 obsahuje cenné údaje, ako napríklad zmienky o organistovi. Zápisy ako "Organista neboštik ... z tohto sweta se pominul..." naznačujú dobovú terminológiu, kde slovo "nebohý" pravdepodobne odkazovalo na zdravotné problémy. V dokumentoch z Oravského komposesorátu z rokov 1616, 1619, 1620 a 1621 sú zaznamenané rôzne fascikle a čísla, ktoré slúžia ako dôkazy historických udalostí.
Súvislosti s hudobným životom v Bratislave a strednej Európe
Bratislava, v minulosti známa ako Prešporok, bola významným centrom hudobného života. Recenzie z dobových novín ako Westungarischer Grenzbote a Preβburger Zeitung z konca 19. storočia dokumentujú hudobné udalosti, koncerty a divadelné predstavenia (napr. Theater und Kunst, Fidelio, Mignon). Koncerty, ako napríklad "Erstes Konzert des Preβburger Musiker-Vereines" (1898) alebo "auβerodentliches Concert der Liedertafel im Theater" (1861), svedčia o bohatej kultúrnej scéne.
Historické štúdie ako tie od BABEJOVEJ, Eleonóry (2003) o "Fin-de-Siecle Pressburgu" a LASLAVÍKOVEJ, Jany (2020) o "Mestskom divadle v Prešporku na sklonku 19. storočia" približujú kultúrne a spoločenské kontexty tohto obdobia. LENGOVÁ, Jana sa vo svojich prácach venuje "multiethnischen und multikulturellen Stadt Pressburg" (2006) a "Bratislave ako hudobnému fenoménu" (2010), ako aj recepcii Beethovena v Prešporku (2015) a téme žien v opernom živote (2015).
Osobnosti a ich prínos
Množstvo publikácií sa zaoberá aj konkrétnymi osobnosťami a ich vplyvom na hudobný svet. Ludwig van Beethoven a jeho spojenie so Slovenskom je predmetom štúdií BALLOVEJ, Ľuby (1972) a LENGOVEJ, Jany (2015). Anna Schirlbauer (2021) sa venuje Beethovenovi v Bratislave v roku 1796 a grófke Babete Keglevičovej. SLÁVKA KOPČÁKOVÁ (2010) skúma hudobno-kultúrne dedičstvo v okolí Prešova a príbeh historickej domnienky spájajúcej Beethovena s Finticami.
Beethoven - dokument o najväčšom skladateľovi
Johann Nepomuk Batka (1795 - 1874) a jeho klavírna tvorba v kontexte rozvoja hudobnej kultúry na Slovensku v 19. storočí je detailne analyzovaná v dizertačnej práci. Jeho prínos ako hudobného pedagóga, interpreta a skladateľa je vysvetlený na základe nových výskumných poznatkov. Batkova koncertná činnosť v dnešnom Slovensku je doložená v mestách ako Bratislava a Dunajská Streda. Pôsobil aj ako hudobný pedagóg v mnohých stredoeurópskych mestách. Medzi jeho viac ako 50 žiakov patria Alexander a Ida Neumann-Sessi, Janette Boutibonne a Ferdinand Kitzinger. Počas svojho života Batka vlastnil niekoľko klávesových a sláčikových nástrojov, minimálne dva klavíry a tri fyzharmónie, pričom archivácia jednej koncertnej fyzharmónie je doložená. Jeho kompozičná tvorba pozostáva z 31 diel pre klavír, fyzharmóniu a organ, avšak len u 14 z nich je archivácia preukázateľná. Využívaním prvkov verbunkosovej hudby prispel k formovaniu hudobných foriem ronda a sonáty.
Hudobná analýza a teória
V oblasti hudobnej analýzy a teórie sa odvolávame na diela ako COOK, Nicholas: A Guide to Musical Analysis (1987), FERKOVÁ, Eva: Hudobná analýza. Teória a stručné dejiny (2007), FILIP, Miroslav: Súborné dielo I. Vývinové zákonitosti klasickej harmónie (1997). Detailnejšie štúdie sonátovej formy u Beethovena sú spracované v prácach HAMMOND, Kathryn (1965) a HARDING, Henry Alfred (1901).
Teoretické aspekty hudobnej kompozície a interpretácie sú pokryté dielami HONS, Miloš: Hudební analýza (2010), HRUŠOVSKÝ, Ivan: Úvod do štúdia teórie harmónie (2019), HŮLA, Zdeněk: Nauka o kontrapunktu (1985) a KOHOUTEK, Ctirad: Hudební kompozice (1989). KOJANOVÁ, Ludmila (2002) sa venuje metrorýtmickej problematike klavírnych skladieb a KRESÁNEK, Jozef (1982) rozoberá tonalitu.
Moderné prístupy k hudobnej analýze sú reprezentované aj prácami RICHARDS, Mark Christopher (2011) o napätí a dráme v Beethovenových sonátových formách a TYMOCZKO, Dmitri (2011) s dielom A Geometry of Music. ŠTEFKOVÁ, Markéta prispela viacerými štúdiami k hudobnej analýze (2007, 2011) a teórii hudobnej interpretácie (2011).
Regionálna história a pamätné miesta
Regionálna história a pamätné miesta sú tiež súčasťou širšieho kontextu, do ktorého spadá aj tvorba Ladislava Mokrého. Práce ako JURECKÝ, Michal: Osudy Sobášneho paláca v Bytči (2012, 2013) a KOČIŠ, Jozef: Bytčiansky zámok (1974) poskytujú náhľad do dejín významných slovenských lokalít. Informácie o panstve v Dolnej Krupej a jeho spojitosti s hudobnými osobnosťami sú obsiahnuté v práci BUGALOVEJ, Edity (2014) a ŠULCOVEJ, Jany o stavebných dejinách kaštieľa (1996).
tags: #slovakia #art #collection #pohladnica #moky