Svadobný kroj z regiónu Liptovské Sliače: História, detaily a význam

V priestoroch Mestského úradu v Ružomberku bola nainštalovaná výstava s názvom "Sliačanské dievky a ženy", ktorú organizovalo Liptovské kultúrne stredisko. Táto výstava prezentuje fotografie zachytávajúce rôzne varianty tradičného ženského odevu od detstva až po starobu, určené na rozličné príležitosti.

Špecifiká sliačanského kroja

Podľa Jany Veselovskej, odbornej metodičky pre folklór a voľnočasové aktivity Liptovského kultúrneho strediska (LKS), je sliačansky kroj veľmi špecifický a bohatý, s rôznymi verziami. Návštevníci výstavy mali možnosť vidieť sviatočný, smútočný, detský, májovnícky kroj, ako aj kroje vydatých a slobodných dievčiny.

Ciele projektu a dokumentácia

Hlavným zámerom projektu je zdokumentovať, uchovať a zdigitalizovať podoby ženského tradičného odevu a zachovať toto kultúrne dedičstvo pre budúce generácie. Ako uviedla Veselovská, v obci sa zachovalo už len niekoľko pamätníkov, od ktorých je možné čerpať dôležité informácie. Zdôraznila nutnosť konať rýchlo, aby sa táto príležitosť nepremeškala.

Na realizáciu projektu boli oslovení obyvatelia Sliačov, ktorí prejavili ochotu pomôcť pri dokumentácii, čím sa zabezpečila autentickosť výstupov projektu.

Prepojenie generácií a technológií

Do projektu sa okrem odborníkov z oblasti etnológie a tradičnej kultúry zapojila aj mladá fotografka Simona Lomnická, ktorá pracuje s technikou kyanotypie. Toto spojenie umožnilo prepojiť nielen generácie, ale aj staré a nové technológie s cieľom zachovať krásu sliačanských ženských krojov pre budúcnosť.

Pokračovanie projektu a mužské kroje

Projekt pokračuje a boli nafotografované aj kroje sliačanských mužov, ktoré budú verejnosti sprístupnené v blízkej budúcnosti.

Výstava a jej trvanie

Výstava "Sliačanské dievky a ženy" bola zastrešená folklórnym súborom Váh v spolupráci s Liptovským kultúrnym strediskom. Výstavu bolo možné navštíviť v pracovných dňoch od 8:00 do 15:00 hodiny do 10. júla 2020 v priestoroch Mestského úradu Ružomberok.

Vernisáž výstavy "Sliačanskí muži" sa uskutočnila 29. júna.

Slovenský ľudový kroj - prehľad regiónov

Tradičné ľudové kostýmy sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry. Každý región má svoje špecifické kroje, ktoré odrážajú históriu, prostredie a životný štýl jeho obyvateľov.

Detviansky ľudový kroj

Ženský detviansky kroj pozostáva zo siedmich hlavných častí: spodňa, zásterka, oplecko, sukňa, čepiec, brusliak a krodeľ. Spodná časť kroja, spodňa, je tkaná z červenej nite s bielymi vzormi, prípadne s kvetinovými motívmi, ktoré sa v smútku menili na čiernu.

Zásterky sú v súčasnosti vyšívané do širokých venčekov. Oplecko bývalo zdobené paličkovanou čipkou s ornamentmi a šilo sa v prevažne oranžových alebo žltých odtieňoch, niekedy podkladané trútrom a tylom.

Sukne ženských detvianskych krojov sú dnes väčšinou zamatové alebo zo zmesových materiálov, s bohatšou a hrubšou výšivkou oproti minulosti. Farebnosť sukieň dnes zahŕňa všemožné farby kvetov.

Čepiec je vyšívaný alebo háčkovaný na tyle a pripevnený na hlave pomocou kotúčky z vlasov. Brusliak, pokrývajúci prsia, bol zdobený výšivkou, neskôr pribudli korálky či flitre. Krodeľ je trojrohá šatka upevnená pod pazuchami smerom dozadu.

Šarišský ľudový kroj

Šarišsky kroj, nosený vo všedné dni, pozostával zo sukne, košele a živôtika (vesty). Počas sviatkov sa pridávali spodné a vrchné sukne a košele s brokátovým živôtikom. Muži nosili bohato vyšívané košele z tenkého ľanu a keprové nohavice.

Spišský ľudový kroj

V bežné dni sa na Spiši nosili jednoduché odevy, vrátane košieľ s volánmi na rukávoch, modrotlačovej sukne a živôtika z kanafasu, doplnené zástery. Sviatočný odev bol podobný, s pridaním kašmírovej šatky. Muži preferovali jednoduché plátenné strihy, na sviatky nosili čižmy s vykrojenou sárou.

Zemplínsky ľudový kroj

Zemplínsky kroj v bežný deň zahŕňal konopný rubáš, rukávce, spodnú a vrchnú sukňu s glotovou zásterou. Na sviatky sa pridával živôtik. Muži nosili v bežné dni košeľu z konopného plátna, na sviatky košeľu s výšivkou, dekoratívny klobúk s pierkom a čižmy so sárami.

Liptovský ľudový kroj

V okolí Ružomberka sa v bežné dni nosili jednoduché plátenné kroje s prvkami modrotlače. Ženy mali na sukni zásteru, mužom odev z hrubého plátna zdobili rozparky. Vo sviatočné dni sa odevy nelíšili výrazne, pribudli čižmy a zdobené čepce.

Trenčiansky ľudový kroj

Trenčianske kroje boli šité z plátna s jemnými vzormi a modrotlačou. V bežné dni pozostávali zo sukne, rubáša, rukávcov a živôtika, doplnené zástery. Muži nosili typické krcpe a plátenné nohavice s košeľou. Sviatočné dni sa niesli v podobnom duchu, s pridaním čepca pre ženy a klobúka a papučí zo súkna pre mužov.

Myjavský ľudový kroj

Myjavsky kroj, jeden z najznámejších západoslovenských krojov, charakterizuje viazanie vrkoča so stuhou a zdobený čepiec u slobodných dievčat. Mužské košele boli bielo vyšívané, nohavice a vesta zo súkna s modrotlačou. Na hlave nosili čierne klobúky. Výšivky často využívali zlatú či striebornú niť, zdobenú perlami či hodvábom.

Ždiarsky ľudový kroj

Ždiarsky kroj patrí k najpestrejším a najzdobnejším. Ženy nosili sukňu s náročným plisovaním, siahajúcu po kolená, a oplecko lemované ručnou čipkou. Charakteristické sú masívne náhrdelníky zo strieborného fúkaného skla. Obuvou boli kožené krpce.

Terchovský ľudový kroj

Odev Terchovčanky pozostával z rubáša, rukávcov, spodnej a vrchnej sukne, živôtika a širokej zástery. Typická je trojrohá šatka uviazaná na pleciach. Počet vrstiev sukne závisel od podnebia a majetkových pomerov.

Tekovský ľudový kroj

Ženský tekovský kroj zahŕňal rubáš, sukňu, rukávce a zásteru. Sukňa bola z konopného plátna, vpredu hladká, vzadu riasená. Rukávce boli z konopného plátna, vyšívané s čipkou. Zástery boli naskladané a široké, zdobené stuhami, živôtik bol z modrotlače. Mužský odev tvorila košeľa, plátenné gatí alebo biele či čierne súkenné nohavice a vesta.

Levický ľudový kroj

Kroje z okolia Levíc pozostávali zo sukne, rukávcov, zástery, čepca a čižiem. Sukne a zásterky boli bohato zdobené, moárovo lesklé a husto naskladané. Čepiec bol rohatý, s dienkom z tylu a čelenkou zdobenou flitrami a inými ozdobami. K čepcu patril fízier na jeho upevnenie.

Zázrivský ľudový kroj

Kroje zo Zázrivej pozostávali z oplecka, spodníka, košele, sukne, zástery a živôtika. Oplecko bolo z ľanového plátna s volánmi. Živôtik bol z tmavého zamatu. V zime ženy nosili kožúšok z baraniny. Muži nosili košele z ľanového plátna, plátenné gate alebo biele nohavice a tmavú vestu.

Goralský ľudový kroj

Goralské kroje sú charakteristické pre obyvateľov Oravy, Zamaguria až po Červený kláštor. Ženský kroj zahŕňal bielu, farebne vyšívanú košeľu, kašmírovú sukňu a niekoľko vyšívaných spodničiek. Mladé ženy preferovali svetlé farby, staršie tmavé. Na nohách nosili krpce.

Pravniansky ľudový kroj

Pravnianske kroje boli honosné, považované za uznávané. Pozostávali zo sukne, spodnice, zástery, šatky, čepca a krátkeho kabátika. Zaujímavý bol čepiec - zlatohlav. Muži nosili košele bez goliera, tmavú vestu, neskôr halenu po pás, a nohavice z tmavého súkna.

Gemerský ľudový kroj

Gemerský kroj zahŕňal rubáš z domáceho plátna, zástery z modrotlače, sukňu z modrotlače, dlhé rukavice s výšivkou a krátky kožúštek bez rukávov. V zime nosili krpce. Ako ozdobu ženy používali trojrohá šatku s výšivkou. Muži nosili krátke košele, plátenné gatí alebo biele či čierne súkenné nohavice.

Detailný popis kroja z Liptovských Sliačov

Sviatočný odev ľudí z obce Liptovské Sliače v druhej štvrtine 20. storočia.

Ženský sviatočný kroj

• Košeľa: dlhá, biela plátenná.
• Spodná sukňa: biela plátenná.
• Vrchná sukňa: z modrotlače.
• Živôtik: z modrotlače, zdobený striebornými stužkami a šíkmi.
• Šáfolka: vlnená šatka, založená pod živôtikom.
• Zástera (šata): široká, z dvoch dielov tmavého plátna, zdobená.
• Čepiec: zdobený pestrofarebnou a dierkovou výšivkou, viac rožkatý ako v minulosti.

Mužský sviatočný kroj

• Košeľa: plátenná, rovného strihu.
• Nohavice: súkenné, z domáceho súkna.
• Kožuštek: zdobený.
• Obuv: krpce.

Vo všedné dni sa nosili staršie a obnosené odevné súčiastky.

Kroj z Liptovských Sliačov - popis pre dospelú ženu

Kroj z Liptovských Sliačov určený pre dospelú ženu, zobrazený na fotografiách s doplneným čepcom (ktorý by dospelá žena nemala mať odhalenú hlavu).

Súčasti kroja:

• Blúzka: z bieleho ľanového plátna, rukávy zdobené farebnou výšivkou a zakončené háčkovanou čipkou. Siaha približne po stehná, prevlieka sa cez hlavu.
• Vesta: biely základ s jemným ružovým kvietkovaným vzorom, bohato zdobená hadíkmi. Zapínanie vpredu na päť gombíkov, predná časť zdobená bielou čipkou.
• Sukňa: dlhá modrotlačová sukňa z ľanového plátna, tmavomodrej až čiernej farby s drobným bielym vzorom. Zaväzuje sa vpredu na šnúrku. Tmavú sukňu nosili iba dospelé ženy.
• Zástera: čierna z ľanového plátna, zakončená čiernou čipkou s farebnými niťami. Má dlhý modrobiely pás s drobným tulipánovým vzorom.
• Kabátik: čierny lesklý kabátik zdobený zelenou a cyklámenovou stužkou, zapínanie na šesť plastových gombíkov. Nie je vyteplený.

Údržba:

Vesta, sukňa, zástera, kabátik - NEPRAŤ A NEŽEHLIŤ. Všetky súčiastky sú náchylné na púšťanie farby či znehodnotenie materiálu.

Región Liptov

Územie bývalej Liptovskej župy dnes tvorí okres Liptovský Mikuláš a časť Popradského okresu. Liptov sa rozprestiera v údolí horného toku Váhu. Na západe susedí s Turčianskou, na juhu so Zvolenskou a Gemerskou a na východe so Spišskou župou. Iba Vysoké Tatry tvorili hranicu s Poľskom.

Vplyv historických remesiel na odev

V minulosti (13. - 17. storočie) sa obyvatelia Liptova venovali chovu dobytka, pltníctvu, drevorubačstvu a roľníctvu, čo zanechalo stopy aj na charaktere ľudového odevu.

Rozdelenie ľudového odevu v Liptove

Rozdelenie na horný a dolný Liptov sa zhruba zhoduje s rozdelením ľudového odevu na väčšie regióny, každý s niekoľkými oblasťami.

Odev v okolí Liptovského Mikuláša

Odev v okolí Liptovského Mikuláša bol veľmi jednoduchý, bez výšiviek, zanikol koncom 19. storočia.

Prvky ženského odevu

1. Kožuštek z bielej barančiny.
2. Liptova a Oravy
3. Čelenka upevnená tkanicami. Konce viseli po plecia, neskôr pripínané k čepcu.
4. Dolnooravské čepce
5. Goralská kolonizácia

Spodnice

Spodnice siahali po kolená. Staršie boli bez plecníc, novšie mali dve plecnice. Vzorovali sa z dvoch rovných dielov.

Oplecko

Diel nariasený do goliera s rukávmi z dvoch dielov. Výšivka pod prieramkovým švom. Na rukávoch boli biele výšivky počítanou niťou a prelamovania. Vyšívalo sa červenou bavlnenou priadzou, neskôr aj vlnou.

Čipky

Čipky boli ručne paličkované, červené. V posledných rokoch sa začali používať aj pestré háčkované čipky.

Sviatočný odev

Sviatočný odev zahŕňal fartuch s kabotkem, košeľu so živôtikom.

Sukne

Sukne sa skladali z dvoch dielov, lemované striebornými alebo vlnenými bortňami. Po prvej svetovej vojne sa biele sukne farbili na tmavosivo.

Zástery

• Zástery z tenkého zeleného súkna, podšité červeným súkenkom.
• Široká zástera (šata) zošívaná ozdobným švom.
• Zástera s tmavomodrým základom a výrazným bielym vzorom.
• Zástera (záponka, biela šata) - až v polovici 20. storočia.

Kožúšok

Krátky kožúšok bez rukávov (kamizol).

Šatky

Šatky z červeno-čiernych alebo čierno-zelených pásov. Na začiatku 20. storočia vyšívané na stroji bielou priadzou.

Rantúch

Obradová súčasť odevu nevesty. Bočné diely krídlovito rozšírené, golier malý, stojatý.

Kabátiky

Kabátiky z červeného alebo čierneho diftínu, siahajúce nižšie pása. Boli zo zeleného alebo čierneho zamatu, zapínali sa na gombičky.

Svetre

Od roku 1930 sa začali nosiť svetre pletené z ovčej vlny.

Pokrývky hlavy

Čepce sa odlišovali v jednotlivých dedinách. Zdobili sa výšivkou ako oplecko.

Šatky

Malé štvorcové šatky, zaväzované pod bradou a vzadu na hrdle.

Košele

Košele zdobené výšivkou alebo čipkou okolo rázporku a na dolnom okraji rukávov.

Nohavice

Nohavice zapásané do košele. V minulosti sa nosili len ako spodné. Neskôr biele súkenné nohavice (portki).

Opasky

Opasky (opašňik) sa obtočili okolo pása, zapínali sa na mosadznú pracku.

Brušľak

Brušľak z kupovaného tenkého bieleho súkna, lemovaný červeným súkenkom a vyšívaním. Sviatočný brušľak kožušani bol biely, zdobený výšivkou.

Kožúšky

Hnedé kožúšky (kamizol) so zapínaním na boku.

Kabáty

Kabáty (huňa) z domáceho súkna, strihu mestských kabátov.

Pokrývky hlavy (muži)

Klobúky so širokou strechou, neskôr mestské klobúky a čiapky s vyhnutým okrajom.

Obuv

Spoločnou obuvou boli do konca 19. storočia onuce (oňicki) a krpce. Neskôr čižmy a kapce z bieleho i čierneho súkna. Od polovice 20. storočia si ženy kupovali poltopánky.

Slovenský ľudový odev - projekt digitalizácie

Folklórny súbor Váh v spolupráci s Liptovským kultúrnym strediskom pracuje na projekte digitalizácie dievčenských a ženských krojov z obce Liptovské Sliače. Výstava fotografií prezentuje časť zdigitalizovaného materiálu.

Obec Liptovské Sliače je známa bohatou folklórnou tradíciou. Výstava využíva tradičné prostredie a techniku kyanotypie, doplnená o prednášku a tvorivú dielňu.

Zapojenie mladej fotografky Simony Lomnickej prináša pohľad súčasnej generácie na tradičný odev. Projekt prepojil generácie, staré a nové technológie s cieľom zobraziť, zdigitalizovať a zachovať krásu sliačanských ženských krojov.

Časti ženského kroja - detailnejší pohľad

Spodná časť kroja je látka, na ktorej je prišitá stánka.

Oplecko

Oplecko bolo pôvodne celoplošne vyšívané ľanovou nebielenou niťou na ľanovom plátne, s nespočetným množstvom ornamentov. Používala sa paličková čipka. Novšie oplecká sú vyšívané farebnými niťami (oranžové, žlté), doplnené farebnou furmou.

Brusliak

Brusliak, ktorý zakrýva prsia, bol šitý z mnohých malých kúskov. Bol zdobený výšivkou, neskôr flitrami a korálkami.

Čepiec

Čepiec, ktorý nosili vydaté ženy, bol háčkovaný alebo vyšívaný na tyle a upevnený na hlave pomocou kotúčky z vlasov. Staršie ženy si na kápku viazali šatku.

Šaty

Šaty glotové, zospodu vyšívané a obšité čipkou. Používala sa paličková čipka.

Zásterka

Zásterka bola husto nazberkaná a uväzovala sa tkanicou. Na páse boli husto naskladané do širokého obalku, zospodu podšité inou farebnou látkou - bľach.

Sukne

Sukne boli s výšivkou, ktorá bola skromná - úzky venček asi 15-20 cm od spodku sukne alebo žiadna. Vydaté ženy si sukne "opínali".

Krodeľ

Krodeľ je veľká trojrohá šatka uväzovaná pod pazuchami smerom dozadu. Základ tvorilo domáce plátno, obšité úzkou krajkou (andzesom). Na ňom bola prišitá široká krajka (štikeraj).

Časti mužského kroja - detailnejší pohľad

Kabanica

Kabanica je legendárna časť mužského kroja, šitá z čierneho súkna na spôsob krátkeho kabáta. Lemovanie je zdobené červeným súknom. Dozdobená je stočenou červeno-zelenou vlnou.

Nohavice (Gety)

Gety sú široké, siahajúce pod kolená, v páse stiahnuté tkanicou. Spodná časť nohavíc je podšitá dvojmo a ukončená strapcami.

Opasok

Opasok bol ozdobený ručne robenou retiazkou. Bol skutočným skvostom remeselnej zručnosti.

Kožuch

Kožuch z červeno-čiernej alebo čierno-zelenej barančiny, zdobený ornamentmi z rôznofarebných koží a kovovými nitmi.

tags: #sliacansky #svadobny #kroj