Slávnostný prejav, často označovaný aj ako hovorená hodnotiaca úvaha, je reč pripravená na nejakú slávnostnú príležitosť. Prednáša sa slávnostne a vznešene, s primeraným pátosom. Prevládajú v ňom úvahové prvky, ale má aj znaky výkladu. Časté sú citácie, parafrázy a jednočlenné vety. V slávnostnom prejave sa oceňuje originálnosť, efektívne a tvorivé využitie jazykových prostriedkov.
Štruktúra slávnostného príhovoru
Pre úspešnosť celej reči je dôležitý úvod a záver. Autor by mal byť úprimný a do témy treba vložiť vlastné presvedčenie. Prejav sa skladá z úvodu, jadra a záveru. Súčasťou je oslovenie a poďakovanie za pozornosť. Zámená ako „vás“, „vám“ sa píšu s malými začiatočnými písmenami.
Oslovenie
V jubilejných a gratulačných prejavoch sa oslovuje na prvom mieste jubilant. Ak sú prítomní hostia, majú v oslovení prednosť pred domácimi. V zozname hostí, kde sú všetci „funkčne“ na rovnakej úrovni, sa dáva prednosť ženám. Prítomných je možné osloviť aj viackrát, s oslovením sa dá pracovať v priebehu prejavu. Rečník môže využívať opakované a modifikované oslovenia (napr. „vážení prítomní“, „milí zúčastnení“), avšak oslovenie musí byť použité funkčne. To, koľkokrát sa oslovenie vyskytne v prejave, si určuje autor, pričom zohľadňuje dĺžku prejavu, druh príležitosti a iné faktory. Ak sú prítomní ľudia s rôznym spoločenským postavením, oslovuje sa ako prvý najvyššie postavený človek, napr. „Vážený pán minister, pani riaditeľka, vážený profesorský zbor, milí spolužiaci!“
Oslovenie volíme takto: „Vážený pán minister, vážení poslanci!“ alebo „Vážený pedagogický zbor, vážení hostia, milí žiaci!“ Oslovenie končí výkričníkom. Po oslovení treba vynechať jeden riadok.
Úvod
V úvode by malo byť jasné, o čom bude reč. Môžeme pomenovať udalosť, pre ktorú je prejav určený, dôvod oslavy, objasnenie príležitosti, pri ktorej sa prejav koná. Príklady štylizácie úvodu: „Dovoľte mi, aby som vás privítal...“ alebo „Je pre nás veľká česť, že odhalíme sochu Ľ. Štúra...“ V úvode je možné použiť umelecké a rečnícke prostriedky. Príkladom úvodu môže byť aj: „Vážení spoluobčania, som veľmi rád, že sa vám môžem v týchto prvých chvíľach nového roka prihovoriť.“
Jadro
Jadro slávnostného príhovoru k SNP by malo obsahovať objasnenie a posudzovanie pojmov. Dejiny SNP nemožno spájať len s udalosťami, ktoré mu priamo predchádzali. Jeho korene siahajú hlbšie a súvisia so začiatkom národnooslobodzovacieho boja krátko po mníchovskom diktáte a po 14. marci 1939. V ťažkých podmienkach ilegality začali viacerí slovenskí antifašisti zápas bez ohľadu na stranícku a náboženskú rozdielnosť. Svedčí o tom aj tzv. Vianočná dohoda, ktorá predpokladala spoluprácu predstaviteľov všetkých vrstiev spoločnosti a politických skupín okrem prívržencov nemeckých i slovenských fašistov a ich prisluhovačov. Ďalším významným dokumentom bolo prijaté „Predvolanie“ tisícok slovenských vojakov 1. pešej divízie - K slovenskému národu a k slovenskej armáde, publikované koncom decembra 1943 v Usmani. Bolo jasným dôkazom zmýšľania aj prevažnej časti slovenského národa a prakticky vyústilo v celonárodnom Slovenskom národnom povstaní 29. augusta 1944. Toto PREDVOLANIE bolo nesmierne dôležitým vlasteneckým manifestom obrátením k domovu, povzbudzujúcim slovenský a český ľud k činom. Bolo výrazným dokumentom horúcej lásky a vernosti slovenského ľudu k našej republike. Slovenské národné povstanie bolo najvýznamnejším revolučným vystúpením Slovákov v doterajšej histórii.
V jadre sa tiež uplatňuje analýza, rozoberanie témy, jej vysvetlenie a hodnotenie. Je dôležité postupovať od jednoduchosti k zložitosti a nepreskakovať z jednej veci na druhú. Myšlienky je vhodné opakovať inými slovami. Môžu sa použiť trópy a figúry pre názornejšie vyjadrovanie. Čísla je dobré zaokrúhľovať. Môžeme použiť rečnícku otázku alebo vytýčený vetný člen. Príkladom je: „Naši spolužiaci, tí sa nikdy nevzdávajú.“ Alebo použitie dvoch záporov: „Nemožno nespomenúť...“
Jadro môže obsahovať porovnanie a zovšeobecnenie, podloženie tvrdenia citátom. Príklady: „Tak ako aj iní študenti, aj my tu dnes stojíme pred vami...“, „Dostali by sme sa sem len veľmi ťažko nebyť...“, „Shakespeare povedal: ‚Svet je veľké javisko, na ktorom každý hrá svoju úlohu.‘ Naša úloha sa na javisku gymnázia definitívne končí. Začiatok či koniec?“
Záver
Záver môže obsahovať blahoželanie, gratuláciu alebo poďakovanie. Môže to byť zhrnutie, návody, príkazy, želanie príjemného večera, zopakovanie poďakovania alebo vyjadrenie úcty. Príklady štylizácie: „Dovoľte mi ešte raz vám zapriať...“, „Rozlúčime sa slovami básnika:...(citát)“, „Na záver by som ešte chcel...“, „To je všetko, čo som chcel povedať...“ Súčasťou dobrého záveru je poďakovanie, rečník musí byť vďačný. Napríklad: „Drahí priatelia, ďakujem vám...“ ... „Želám vám...“
Nevhodným záverom je: „To je asi všetko, čo som chcel povedať, takže môžem prestať.“
Jazyk a štýl
V slávnostnom prejave sa používajú slovné druhy ako prídavné mená (potrebný, výstižný, vyspelý, presný), príslovky (vhodne, vysoko, dôsledne, dôkladne, povrchne), podstatné mená (epocha, vzdelanie, mládež, kultúra, odievanie, úpadok, vzostup, pád, kríza) a slovesá (oceniť, prekvapiť, zaujať, myslieť). Tiež sa používajú citoslovcia a ukazovacie zámená. Bežné sú synonymá a antonymá (neviem, viem). Tvary slov musia byť morfologicky správne. Syntax by mala byť rôznorodá, bez opakovania slov a so správnym slovosledom. Obsahuje rôznu modalitu viet: oznamovacie, opytovacie, zvolacie. Opytovacie vety sú hlavne rečnícke otázky, ktorými sa autor obracia k poslucháčovi a vedie ho k zamysleniu, pôsobia na jeho svedomie, myslenie a konanie. Dĺžka viet je rôzna - jednoduché, zložené, jednočlenné, dvojčlenné, neúplné vety. Používajú sa zvolania, citáty, metafory, prirovnania, opakovacie figúry a série jednočlenných viet.
Štýl by mal byť rečnícky a využívať emocionálne prostriedky. Často sa objavuje parafrázovanie a citácie. Využívajú sa okrídlené výrazy (Damoklov meč, Achillova päta, Veľa vody pretieklo) a aforizmy (stručný výrok, ktorý obsahuje vtipnú myšlienku). Dôležitá je subjektívnosť pohľadu a originálnosť vo vyjadrovaní, nie frázovitosť. Rečnícke otázky, zvolania, obrazné pomenovania a citáty sú dôležité najmä v úvode a závere.
Rady na prípravu a prednes
Ak nechcete v deň D len zmätene koktať a preskakovať z myšlienky na myšlienku, prečítajte si nasledujúce rady.
Ujasnite si, čo chcete povedať
- Vytvorte si zoznam dôležitých bodov - text môžete mať napísaný doslova alebo si vypísať len hlavné myšlienky.
- Nebojte sa do textu zaradiť príbeh alebo metaforu.
- Pokojne položte rečnícku otázku.
- Vyberajte slová, ktoré sa vám dobre vyslovujú a vyhýbajte sa tým, ktoré vám nie sú prirodzené.
Pamätajte, že všeobecné frázy si z poslucháčov nikto nezapamätá.
Tipy na prednes
- Meňte silu aj tón hlasu, aby prejav nepôsobil monotónne.
- Prispôsobte tempo reči (nie príliš rýchlo, nie príliš pomaly).
- Sledujte náladu publika a prispôsobte tomu energiu.
- Netvárte sa zbytočne vystrašene, aj keď máte trému, skúste sa usmiať.
- Nezabúdajte, že reč tela je dôležitá (nešúchajte si ruky, nehrajte sa so šperkami ani oblečením).
- Nečítajte celý prejav z papiera.
- Udržiavajte očný kontakt s poslucháčmi, aspoň s pár známymi tvárami v publiku.
- Vopred si prejav niekoľkokrát nahlas precvičte.
- Na úvod sa nadýchnite a dajte si pár sekúnd pauzu - publikum sa stihne stíšiť a vy upokojiť.
- Ak sa pomýlite, nezastavujte sa - choďte ďalej, nik si to možno ani nevšimne.
- Hovorte zrozumiteľne a s jasnou výslovnosťou.
- Ak si beriete papier, majte ho založený v peknej doske - žiadny pokrčený zošit ani ušmudlaný vytlačený hárok, veď ide o slávnostný moment.
Ako mať lepší a vtipný príhovor
Najdôležitejšie nie je hovoriť ako profesionálny rečník, ale ako človek, ktorému na danej chvíli záleží. Ak chcete, aby bol váš príhovor vtipný, dojímavý aj zapamätateľný, držte sa týchto jednoduchých, ale funkčných pravidiel:
- Začnite niečím nečakaným. Vtip, interná hláška alebo krátka spomienka, pri ktorej si každý povie „áno, to bolo legendárne“. Ale pozor - nič urážlivé. Smiať sa majú všetci.
- Povedzte niečo, čo by ste za normálnych okolností nikdy nevykrikli nahlas. Ale teraz je tá chvíľa. Priznanie, že ste tajne milovali telocvikárku, že vám raz triedna opravila písomku inak, len preto, že ste sa tvárili, že plačete. Áno, takýto detail urobí z príhovoru moment, na ktorý sa bude spomínať.
- Myslite na učiteľov. Poďakujte, ale nie všeobecne. Každému venujte vetu, ktorá ho vystihuje. Ak sa dá, s humorom. Napríklad: „Ďakujeme pánovi profesorovi Novákovi, že nás naučil všetko o geometrii, aj to, ako sa elegantne zaspať na vyučovaní bez toho, aby si to niekto všimol.“
- Zakončite silne. Jedna veta, jedna myšlienka, ktorou to celé zavŕšite. Môže byť hlboká, môže byť vtipná. Ale musí to byť bodka, ktorú si zapamätajú.
Ako zakončiť príhovor s efektom
Ak chcete svoj slávnostný príhovor zavŕšiť štýlovo, nestačí ho len dohovoriť a sadnúť si. Môžete ho doplniť o drobný moment, ktorý zvýrazní atmosféru a dodá vašim slovám bodku. Tradične môžete príhovor zakončiť pozdvihnutím pohára a prípitkom. Výborne funguje aj projekcia fotiek alebo krátke video či prezentácia. Kreativite sa medze nekladú.
tags: #slavnostny #prihovor #k #snp