Milan Rastislav Štefánik: Odkaz osobnosti svetového formátu a 100. výročie jeho úmrtia

Milan Rastislav Štefánik (1880 Košariská - 1919 Vajnory/Ivanka pri Dunaji) je považovaný za jedného z najväčších Slovákov a osobnosť svetového formátu. Bol uznávaným astronómom, vedcom, vojenským pilotom, francúzskym brigádnym generálom, diplomatom, politikom, organizátorom a spoluzakladateľom Česko-slovenského štátu v roku 1918. Za svoj krátky život dosiahol výnimočné výsledky vo všetkých oblastiach, ktorým sa venoval, a navždy zostane príkladom najlepších ľudských vlastností pre Slovensko a Slovákov. Tragicky zahynul pri leteckej havárii 4. mája 1919, pri návrate do vlasti.

Život a dielo Milana Rastislava Štefánika

Pôvod a vzdelanie

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách, ktoré do roku 1870 patrili ako osada do Brezovej pod Bradlom. Bol šiestym synom z dvanástich detí evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny rodenej Jurenkovej. V náročných podmienkach sa rodičom podarilo vychovať do dospelosti deväť detí. Základné vzdelanie získal v rodnej obci, kde ho učil slovenský národovec Martin Kostelný. Už ako deväťročný opustil domov, aby sa pripravil na strednú školu. Stredoškolské štúdium absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave (vtedajšom Prešporku), Šoproni a Sarvaši, kde zmaturoval s vyznamenaním. Počas stredoškolských štúdií sa výrazne spoločensky angažoval.

V roku 1898 odišiel do Prahy, kde najskôr študoval dva roky stavebné inžinierstvo. Od roku 1900 sa venoval matematike a astronómii na Karlovej univerzite. Zároveň pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan, kde sa stal hlasistom a stúpencom myšlienok T. G. Masaryka. V marci 1898 sa stal tajomníkom spolku Detvan, neskôr na jeseň 1901 aj jeho predsedom. Po slávnostnej promócii 12. októbra 1904 získal doktorát filozofie s dizertačnou prácou „Nové hviezdy z doby předtychonové a Nová Cassiopea“.

Vedecká a cestovateľská činnosť

Po štúdiách v Prahe a krátkom intermezze v Zürichu odišiel v novembri 1904 do Paríža. Po polroku života v Paríži sa mu podarilo uplatniť v slávnom observatóriu Meudon neďaleko francúzskej metropoly, kde pod vedením známeho astrofyzika J. Janssena pracoval ako asistent. Až do prvej svetovej vojny sa venoval vedeckému bádaniu. Na pôde Francúzskej akadémie vied predniesol sedem vedeckých prác, ktoré sa týkali najmä výskumu slnečnej korony. Trikrát vystúpil na Mont Blanc, kde v malom Janssenovom observatóriu vykonával meteorologické a astronomické pozorovania. Za vedeckú prácu mu valné zhromaždenie Francúzskej astronomickej spoločnosti udelilo Janssenovu cenu.

V rámci svojich astronomických výskumných ciest navštívil Španielsko (pozorovanie zatmenia Slnka v Alcosebre 1905), strednú Áziu (Ura Tjube 1907), Alžírsko, Tahiti (pozorovanie Halleyho kométy 1910), Nový Zéland, Spojené štáty i Južnú Ameriku (Brazília 1912, Ekvádor 1913). V roku 1914 pôsobil s vedecko-diplomatickým poslaním aj v Marakeši v Maroku. Vďaka svojej zberateľskej vášni vytvoril zbierku tzv. exotickej etnografie. Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a o dva roky neskôr bol za jeho činnosť vymenovaný za rytiera Čestnej légie.

Politická a diplomatická kariéra počas prvej svetovej vojny

Štefánikovu kariéru vedca a diplomata prerušilo vypuknutie prvej svetovej vojny. Napriek zlému zdravotnému stavu sa prihlásil do francúzskej armády. Po absolvovaní leteckého výcviku v Chartres, kde v apríli 1915 získal diplom pilota, bojoval v hodnosti podporučíka v stíhacej leteckej skupine MF-54 na západnom fronte. Vyznamenal sa najmä v „druhej bitke artoiskej“ a ako prvý v danom úseku frontu začal zavádzať meteorologickú službu. V auguste 1915 mu bolo ponúknuté miesto veliteľa meteorologickej služby francúzskej armády. Od jesene 1915 pôsobil aj na srbskom fronte.

Štefánik videl vo vojne možnosť osamostatnenia Slovákov a tento čin spájal od začiatku s Čechmi. Úzko spolupracoval s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Dňa 13. decembra 1915 sa stretol v Paríži s E. Benešom, ktorého ohromil koncepciou i detailmi svojho plánu na oslobodenie slovenského a českého národa. Štefánik zohral kľúčovú úlohu pri formovaní česko-slovenského zahraničného odboja. Reprezentatívnym orgánom odboja sa stala Česko-slovenská národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži. Od jari 1917 bol Štefánik podpredsedom ČSNR.

Jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal Štefánik na formovaní československých légií najväčšiu zásluhu. Angažoval sa v Taliansku, Rumunsku, Rusku, Veľkej Británii a USA. Od apríla 1916 pôsobil v Taliansku, kde podnietil letákovú akciu nabádajúcu slovanských vojakov rakúsko-uhorskej armády k prebehnutiu na taliansku stranu. Podarilo sa mu získať významné kontakty medzi talianskou politickou elitou. V júli 1916 bol francúzskou vládou vyslaný do Ruska a Rumunska, kde rokoval o nábore dobrovoľníkov z radov zajatcov pre francúzsky front. Po februárovej revolúcii 1917 v Rusku dosiahol uznanie ČSNR za jedinú predstaviteľku česko-slovenského odboja v zahraničí. V máji 1917 odcestoval do USA, kde organizoval nábor dobrovoľníkov medzi americkými krajanmi.

Dňa 19. decembra 1917, na základe dekrétu o česko-slovenskej armáde, ktorý spracovali M. R. Štefánik a E. Beneš a podpísal francúzsky prezident R. Poincaré, sa de facto konštituovali česko-slovenské légie vo Francúzsku. Po dlhých rokovaniach sa plukovníkovi Štefánikovi podarilo zlomiť aj postoj talianskej vlády a 21. apríla 1918 podpísal s talianskym ministerským predsedom V. E. Orlandom dohodu o konštituovaní politicky a právne samostatných česko-slovenských légií v Taliansku. Mnohí spojeneckí činitelia hodnotili túto zmluvu ako fakticky prvé uznanie budúceho Česko-Slovenského štátu. V júni 1918 bol Štefánik menovaný do hodnosti francúzskeho brigádneho generála.

Vznik Československej republiky a tragické úmrtie

Samostatný Československý štát vznikol 28. októbra 1918. M. R. Štefánik sa stal prvým ministrom vojny novovzniknutej Československej republiky. Vo februári 1919 sa vrátil do Európy, krátko sa zúčastnil mierových rokovaní v Paríži a vynaložil maximálne úsilie na urýchlenie návratu česko-slovenských légií z Ruska do vlasti. Zároveň ho prezident Masaryk poveril riešením napätých vzťahov medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou v ČSR.

Minister vojny generál Štefánik zahynul 4. mája 1919 vo veku nedožitých 39 rokov, keď sa po dlhých rokoch strávených v zahraničí vracal z Talianska späť do vlasti. Na letisku Campoformido pri Udine nastúpil do dvojplošníka typu Caproni Ca.33. Pri pristávacom manévri sa však lietadlo zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji (vtedajšie Vajnory). Celá posádka, vrátane dvoch talianskych letcov a mechanika, našla v troskách lietadla okamžitú smrť. Štefánikov život sa skončil náhle, na prahu nového života v oslobodenej vlasti, o ktorej vznik sa tak mimoriadne zaslúžil.

Smútočné obrady sa konali 10. mája v Bratislave a 11. mája 1919 v Košariskách. Milan Rastislav Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo.

Odkaz a pripomínanie 100. výročia úmrtia

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Nad mestom Brezová pod Bradlom, neďaleko od rodných Košarísk, sa týči Bradlo s Mohylou generála M. R. Štefánika, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Jej autorom je architekt Dušan Jurkovič. Práve tu sa 4. mája 2019 konala celonárodná spomienková slávnosť pri príležitosti 100. výročia tragickej smrti generála Štefánika. Od položenia základného kameňa Mohyly uplynulo v tento deň presne 100 rokov.

Spomienkové podujatia pri 100. výročí úmrtia (máj 2019)

V dňoch 4. - 11. mája 2019 si na Košariskách, Brezovej pod Bradlom, Ivanke pri Dunaji, Bratislave, ako aj na ďalších miestach Slovenska pripomenuli 100. výročie tragickej smrti generála M. R. Štefánika.

Bratislavské letisko M. R. Štefánika

Bratislavské Letisko M. R. Štefánika a Slovenská federácia ultraľahkého lietania si v sobotu 4. mája pripomenuli sté výročie smrti Milana Rastislava Štefánika. Udalosť sprevádzal prílet 14 lietadiel (Viper SD-4, SportCruiser PS 28, Cessna 172, Cirrus SR 22, Bristell a Tecnam) a spoločný nízky prelet nad dráhou letiska. Lietadlá leteli trasou z talianskeho letiska Campoformido, z ktorého pôvodne letel do Bratislavy 4. mája 1919 aj generál Štefánik. Po prílete sa všetci účastníci zúčastnili pietnej spomienky - kladenia venca k soche M. R. Štefánika v odletovej hale letiska.

Košariská - rodná obec

V rodnom dome M. R. Štefánika v Košariskách, ktorý bol v roku 2010 zapísaný do zoznamu Európskeho dedičstva, je zriadené Múzeum M. R. Štefánika (otvorené v roku 1990). V susedstve sa nachádza evanjelický kostol, v ktorom bol Štefánik krstený a kde sa konal aj jeho pohreb. Spomienkové služby Božie pri 100. výročí tragickej smrti gen. M. R. Štefánika sa konali práve v tomto kostole v sobotu 4. mája 2019 od 9.30 hodiny a boli prenášané prostredníctvom RTVS. Program pokračoval na nádvorí Múzea Milana Rastislava Štefánika kladením vencov, slávnostnými príhovormi a zapálením pochodní. V sále Národného domu Štefánikovho bola otvorená výstava Spolku rodákov M. R. Štefánika „Čriepky spomienok“.

Pamätný deň a oficiálne uznanie

Štvrtý máj je v Slovenskej republike pamätným dňom, ktorým sa pripomína úmrtie Štefánika, jednej z najvýznamnejších osobností moderných dejín Slovenska. Na základe zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z októbra 1993 je 4. máj pamätným dňom v SR. Dňa 23. apríla 1990 bol schválený Zákon č. 117/1990 Zb. o zásluhách M. R. Štefánika, ktorý oficiálne uznal, že „sa zaslúžil o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov“.

Numizmatické produkty pri 100. výročí úmrtia

Pri príležitosti 100. výročia úmrtia Milana Rastislava Štefánika vydala Národná banka Slovenska (NBS) v spolupráci s Mincovňou Kremnica a Slovenským národným múzeom dve emisie pamätných mincí s dátumom emisie 25. apríla 2019.

Strieborná zberateľská eurominca 10 eur

Autormi striebornej zberateľskej euromince sú Mária Poldaufová (averz) a akademický sochár Ivan Řehák (reverz).
Na lícnej strane (averz) je symbolom štátotvorných aktivít Milana Rastislava Štefánika vyobrazený český lev s korunou a slovenským znakom na hrudi z malého štátneho znaku Československej republiky, doplnený mapou Československej republiky. V pravej časti je štátny znak Slovenskej republiky, označenie nominálnej hodnoty „10 EURO“, názov štátu „SLOVENSKO“ a letopočet „2019“. Pri spodnom okraji mince je nápis „VERIŤ • MILOVAŤ • PRACOVAŤ“, čo je známe Štefánikovo motto.

Na rubovej strane (reverz) je zobrazený portrét Milana Rastislava Štefánika, doplnený dvojplošníkom typu Caproni, na ktorého palube zahynul. V hornej časti sú letopočty jeho narodenia „1880“ a úmrtia „1919“, v ľavej časti mená „MILAN RASTISLAV“ a priezvisko „ŠTEFÁNIK“.

Špecifikácia striebornej mince:

Pamätná eurominca 2 eurá

Autorom výtvarného návrhu pamätnej euromince v nominálnej hodnote 2 eurá je Mgr. art. Peter Valach.
Na národnej strane pamätnej euromince je vyobrazený portrét Milana Rastislava Štefánika. Vľavo od portrétu sú v dvoch riadkoch letopočty „1880“ a „1919“, a mená s priezviskom „MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK“. Pod nimi je názov štátu „SLOVENSKO“ a letopočet „2019“. Sú tu aj štylizované iniciálky autora „PV“ a značka Mincovne Kremnica „MK“.

Špecifikácia pamätnej mince:

Okrem pamätných a zberateľských mincí boli vydané aj ďalšie numizmatické produkty pripomínajúce Milana Rastislava Štefánika, ako napríklad strieborné medaily, pamätné listy, 0€ suvenír bankovky a sady mincí.

Inštitúcie pomenované po M. R. Štefánikovi

V roku 1993 bola Vysoká vojenská letecká škola SNP v Košiciach premenovaná na Vysokú vojenskú školu letectva gen. M. R. Štefánika. Neskôr, s platnosťou od 20. novembra 1996, sa zmenil názov na Vojenskú leteckú akadémiu generála M. R. Štefánika v Košiciach. Po jej zániku bola zákonom č. 455/2004 Z. z. k 1. septembru 2004 zriadená Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši ako štátna vysoká škola.

tags: #slavnostny #prihovor #k #100rocnemu #virociu #umrtia