Slávnostné prejavy pri príležitosti ukončenia školského roka
Dnes sa pre mnohých z nás končí jedna významná etapa života, zatiaľ čo pre iných sa začína nová. Končí sa ďalší školský rok, no zároveň sa začínajú vytúžené prázdniny. Onedlho budeme držať v rukách vysvedčenia a s radosťou či úľavou sa rozídeme domov.
Pre vás, milí spolužiaci, sa skončil len jeden z mnohých školských rokov. No pre nás, deviatakov, sa končí obdobie základnej školy a pred nami sa otvárajú nové cesty. Budeme sa nachádzať na iných školách, kde sa začne nielen nový školský rok, ale aj iný život na strednej škole.
Základná škola nám poskytla pevné základy vzdelania. Naučili sme sa písať, čítať, počítať a neskôr aj zložitejšie veci. Fyzika, matematika, chémia, cudzie jazyky či iné predmety už pre nás nepredstavujú také prekážky. Okrem vedomostí sme sa však v škole naučili aj to, čo učitelia na hodinách priamo nevysvetľujú - budovanie vzťahov medzi spolužiakmi a učiteľmi, snahu porozumieť mysleniu a správaniu druhých, keďže každý sme iný. V škole sme spoznali skvelých ľudí a možno aj zárodky celoživotných priateľstiev.
Poďakovanie učiteľom a zamestnancom školy
Chceme sa úprimne poďakovať všetkým učiteľom, ktorí nás poctivo viedli cestičkou vzdelania. Pripravovali nás na život na stredných školách, s láskou sa nám venovali a pomáhali nám prekonať nástrahy základnej školy. Naša vďaka patrí každému z nich, rovnako úprimná a vrelá.
Ďakujeme aj pani riaditeľke, ktorá bdie nad naším vzdelaním a dohliada na chod školy. S osobitnou vďakou si spomíname na pani upratovačky, ktoré sa starali o čistotu našich tried, aby sme sa mohli každý deň vrátiť do príjemného prostredia. Vždy boli k nám milé, bez ohľadu na naše školské výsledky.
Naša vďaka patrí aj pani kuchárkam, ktoré nám každodenne pripravovali chutné jedlá. Aj keď sme sa s nimi nestretávali tak často, ich práca v jedálni bola pre nás dôležitá.
V neposlednom rade chceme vyjadriť vďaku vám, milí spolužiaci. Koľkokrát sme si navzájom pomohli, zháňali sme spoločne potrebné pomôcky. Mnohí z vás sa stali našimi kamarátmi či dokonca ako súrodenci. Nesklamte nás a snažte sa pokračovať v našich šľapajach, či už v športe alebo v učení. Veríme, že budete úspešní vo všetkom, do čoho sa pustíte.
Naše dni na tejto škole sa skončili, no čakajú nás ďalšie, na iných školách. Preto sa s vami všetkými lúčime a želáme vám veľa šťastia. Budete ho potrebovať.
Ukončenie stredoškolského štúdia a vstup do dospelosti
Vážení spolužiaci, učitelia, rodičia a čestní hostia! Dnes je pre mňa nesmiernym potešením a hrdosťou stáť pred vami a prehovoriť pri príležitosti ukončenia nášho štúdia. Tento deň je pre nás všetkých dôležitým míľnikom v našom živote, pretože sme sa vyrovnali so všetkými výzvami a prekonali mnohé prekážky, aby sme sa dostali sem, kde sme dnes.
Chcel by som začať poďakovaním našim učiteľom a profesorom, ktorí nám neúnavne a s láskou poskytovali vzdelanie. Vaša múdrosť, trpezlivosť a oddanosť nám umožnili rásť a rozvíjať sa ako jednotlivci. Od vás sme získali nielen vedomosti, ale aj hodnoty, ktoré nás budú sprevádzať po celý život.
Rovnako dôležití sú naši rodičia, ktorí nás podporovali v našej vzdelávacej ceste. Vaša láska, obetavosť a nekonečná podpora nám dodávali silu v čase, keď sme to najviac potrebovali. Bez vás by sme nedosiahli toto veľké víťazstvo, a preto vám patria naše najhlbšie vďaky.
Dnes však oslavujeme nielen svoje vlastné úspechy, ale aj úspechy našej triedy ako celku. Spoločne sme vytvorili vzťahy a priateľstvá, ktoré budú pretrvávať aj po skončení našej školskej cesty. Vzájomne sme sa povzbudzovali a pomáhali si prekonať náročné obdobia.
Nová kapitola života
Dnešný deň je len začiatkom ďalšej kapitoly našich životov. Teraz sa otvárajú dvere novým príležitostiam, výzvam a snom, ktoré nás čakajú. Budeme čeliť novým prostrediam, novým ľuďom a novým vedomostiam. Avšak verím, že sme na to pripravení.
Sme dobre vybavení vedomosťami, zručnosťami a skúsenosťami, ktoré sme získali počas našej školskej cesty. Máme pred sebou nekonečné možnosti a potenciál, aby sme zmenili svet. Nebojme sa snov a ambícií. Nech si zachováme túžbu po neustálom učení sa a raste. Nech sme otvorení novým skúsenostiam a neustále sa zdokonaľujme. Všetko je možné, ak si budeme veriť a budeme mať odhodlanie a vytrvalosť.
Nech náš dnešný deň zostane v našich srdciach ako spomienka na všetky úspechy a prekonané prekážky. Nech nás posilňuje a inšpiruje, keď budeme čeliť novým výzvam. Nech sme vždy hrdí na to, že sme dokázali ukončiť naše štúdium a pripraviť sa na nasledujúcu etapu života. Ďakujem vám všetkým za to, že ste tu dnes s nami oslavovali tento významný míľnik. Gratulujem nám všetkým a prajem veľa úspechov a šťastia v našich budúcich snahách.
Rozlúčka maturantov so školou
Veľavážený pán riaditeľ, vážený pán zástupca, milí naši triedni profesori, drahí učitelia, zamestnanci školy, milí spolužiaci! Stretávame sa v tento slávnostný okamih, aby sme sa rozlúčili. Bok po boku sme strávili neuveriteľný čas… a po štyroch rokoch sa naše cesty rozchádzajú, aby sme brázdili nekonečný priestor sveta každý sám…
Štyri roky! Čo vlastne znamenajú? Štvorka môže znamenať 4 svetové strany, 4 oceány či 4 veže Bratislavského hradu. Pre nás, štvorka znamená 4 roky úsilia, spolupatričnosti, vzájomnej pomoci, možno spoločných problémov, ale určite aj spoločných riešení. Preto sa k tomu času neobracajme chrbtom, ale spomínajme naň hlavne v dobrom.
V mene svojich spolužiakov by som sa chcel poďakovať naším drahým triednym učiteľom. Za ich dobré rady, za ochrannú ruku, ktorú nad nami držali, za kilometre, ktoré kvôli nám nabehali. Drahí učitelia, neplačte. Veď nie sme na pohrebe. Nevidíme sa naposledy. A vy tu musíte zostať, aby sme mali koho navštevovať a tiež, aby ste vychovali ďalšiu generáciu chemikov, geodetov, živoťákov či umelcov s rovnakou láskou, akú ste dopriali nám.
Rovnako chcem poďakovať všetkým vyučujúcim, ktorí do nás natlačili toľko vedomostí, div nám hlava nepraskla… A potom sa čudujú, že nám rožky narastajú. Keď sa už do hlavy nezmestia, nuž musia von…
Samozrejme, nesmieme zabudnúť na pána riaditeľa. Pán riaditeľ, chceme vám poďakovať za študijné podmienky, ktoré na tejto škole vytvárate a tiež za dobré meno, ktoré si táto škola aj vďaka vám zachováva.
V neposlednom rade chcem poďakovať aj ostatným zamestnancom školy. Aj keď sme sa nestretávali tak často, vieme, že bez Vás by to tu nemohlo fungovať. Veď, nech je mechanizmus akokoľvek veľký, obsahuje maličké nity, bez ktorých by sa veľmi rýchlo rozpadol. A práve tie určujú jeho efektivitu.
Na záver sa chcem rozlúčiť aj s vami, milí spolužiaci. Takto sa končí naša spoločná púť a začína sa púť jednotlivca. Avšak, každý z nás, poznačený týmto súžitím, bude, dúfam, vnášať do ďalších kolektívov atmosféru „chemickej“, labákov, ateliérov či odborných učební a Banskej Štiavnice.
Po odovzdaní kytíc a kvietkov profesorskému zboru a zamestnancom školy, pán riaditeľ predniesol svoj slávnostný prejav, v ktorom zhodnotil výchovno - vzdelávacie výsledky maturitných tried v II. polroku a menovite vyzdvihol študentov, ktorí príkladne študovali a vzorne reprezentovali našu školu.
Som hrdý na to, že tu dnes pred vami môžem stáť, a taktiež na to, že sa v mene svojich spolužiakov môžem vám, vážený profesorský zbor, poďakovať. Teraz, keď tu pred vami stojíme a od dospelosti nás oddeľuje už len okamih, cítime, že nikdy nám už nebude tak dobre a bezpečne, ako keď sme boli deťmi. Veď už Ovídius povedal: „Čas plynie pomaly“. A keď sa tak obzriem, vidím za nami päťročnú púť, ktorá, zdá sa, neuplynula vždy ako voda, a tep v našich srdciach sa neraz musel zrýchliť.
Veď akoby to bolo včera, čo sme po prvý krát zavítali do lavíc našej školy. Boli sme prváci, v očiach sme mali strach a v nohách rýchlosť. Boli sme iní ako dnes. Možno lepší, možno horší. A tak ako v mori, aj v našej triede sa striedali prílivy a odlivy šťastnejších i menej šťastných dní, no napriek tomu alebo aj práve preto, sme sa neraz museli na seba spoľahnúť. Začali sme si na seba zvykať. Za nami je päť rokov plných nových poznatkov, vedomostí či skúseností a pred nami celý život. No ešte pred tým, ako sa do toho spomínaného života vrhneme plnými dúškami a očakávaní, musíme úspešne zavŕšiť naše štúdium maturitnou skúškou.
Maturita je novou etapou nášho života. Začleníme sa do sveta dospelých, do sveta plného nástrah povinností, ale aj radostí, ktoré patria k životu každého človeka. Zoberieme si so sebou aj mnoho spomienok, ktoré nás viažu k tejto škole a verte mi, nebude ich málo. Ja ale nechcem navodzovať pochmúrnu atmosféru, pretože maturita je prvou a veľmi dôležitou skúškou nášho života a každý ju musí zvládnuť čo najúspešnejšie a zo všetkých síl.
Teraz, keď tu pred vami stojíme a od dospelosti nás delí už len okamih, cítime, že už nikdy nám nebude tak dobre a bezpečne, ako keď sme boli deti.
Ďakujem všetkým profesorom, ktorí nás počas štvorročného štúdia neustále vzdelávali a usmerňovali správnym smerom. A taktiež nám neraz pomohli nájsť cestu späť. Cestu, ktorá pre nás bola riekou, ktorá sa vlieva do mora, ktorá nám zároveň pomohla sa začleniť k ostatným. Niekomu sa mohla táto cesta zdať bezvýznamná, no pre nás bola jedinečná, lebo aj vďaka nej tu pred vami môžeme stáť. Uvedomujeme si, že to pre nás nebola vždy iba ľahká úloha, ale úprimne verím, že dnes si každý z vás môže povedať, že táto namáhavá práca nebola zbytočná. Chcem sa vám poďakovať za celú našu triedu a povedať vám, že sa budeme snažiť o to, aby sme nesklamali vaše nádeje, ktoré ste do nás vložili. Budeme sa snažiť dokázať vám, že všetka tá námaha s nami nebola zbytočná a že predsa len niečo stála.
A tak dnes, v tento očakávaný moment, tu stojíme s jednou tajnou túžbou.
Začiatok alebo koniec? Slávnostný príhovor pri príležitosti ukončenia stredoškolského štúdia
Vážený pán riaditeľ, vážené pani zástupkyne, vážené pani profesorky, milí študenti! Nastal ten čas. Dnes je deň, keď si každý z nás absolventov povie: To naozaj tak rýchlo ubehlo? Len nedávno sme v jedno teplé septembrové ráno neisto hľadali na školskom dvore nejakú známu tvár, snažili sme sa nenápadne splynúť s davom a zaradiť sa k svojej budúcej triede. Všetko bolo pre nás nové, mali sme veľké očakávania a tešili sme sa na naše nové životné obdobie. Toto obdobie sa však už za niekoľko okamihov ukončí a dnešok napíše symbolickú bodku za touto rozpísanou kapitolou.
Jedno je však isté, milí maturanti. Niečo sa končí, niečo sa začína - taká je „kniha života“. Za každou dopísanou kapitolou nasleduje ďalšia, ktorá príbeh dotvára. Dopredu ešte neviete, či bude pre hlavného hrdinu pozitívna, alebo mu, naopak, prinesie ťažkosti. Zaručene však posúva dej vpred. Bol by som preto rád, keby sme dnešok nevnímali ako koniec, ale ako začiatok.
Tento nový svet bezpochyby vyvolá v každom z nás iné pocity. Niektorí ste plní očakávaní a tešíte sa naň. Iní ste neistí a neviete, čo máte očakávať. Možno sú medzi vami aj takí, ktorí sa boja a nechcú cez tieto otvorené dvere prejsť. Musíme si uvedomiť, že závisí hlavne od nás, ako bude ten svet vyzerať a ako si poradíme s nástrahami, ktoré na nás budú za rohom číhať.
Keď sa na vás pozriem, milí maturanti, viem, že väčšina si s týmito nástrahami hravo poradí. Verím, že výskok z odrazového mostíka, ktorým je dnešný deň, bude mať pre každého z vás pohodlné pristátie, a že plavba vo vlnách života bude hladká a bezproblémová.
Touto cestou by som sa chcel poďakovať vám, pani profesorky a páni profesori, za všetko, čo ste pre nás počas rokov strávených na gymnáziu urobili. Za vaše vedomosti, ktoré ste nám trpezlivo odovzdávali, za vašu podporu, keď sme ju najviac potrebovali a v neposlednom rade za vaše cenné rady a odporúčania, ktorým ste nám viackrát nesmierne pomohli. Zaslúžili ste sa vo veľkej miere o to, aby táto kapitola, ktorá je práve na svojej poslednej strane, vyzerala tak, ako teraz vyzerá. Prispeli ste k tomu, aby nám nedopísalo pomyselné pero, aby sme neodbočili od deja a aby sme nespravili rozhodnutie, ktoré by mohlo tak pekne rozvíjajúci sa príbeh pokaziť. Za to vám od nás, absolventov Gymnázia Andreja Vrábla, patrí skutočne obrovská vďaka.
Dnes tu stojíme v teplé májové ráno. Vidíme samé známe tváre a v dave nedokáže splynúť nikto. Každý z vás, milí absolventi, úspešne zvládol skúšku dospelosti a dostal tak kľúč k dverám do nového sveta. Stretli sme sa tu, aby sme sa rozlúčili s tými, ktorí z nás spravili to, čo sme a pripravili nás na cestu životom. Týchto ľudí si veľmi vážime a máme ich radi ako vlastnú rodinu. Už veľmi veľa žiakov tu stálo, teraz sme to však my, kto čaká na to úplne posledné zvonenie pre nás na tejto škole.
Spomínam si na naše prvé kroky v učení. Učili sme sa písať, čítať, počítať. Vtedy sa nám zdalo nemožné naučiť sa tak veľa a dnes tu stojíme poslednýkrát. Plne si uvedomujeme, že týchto deväť rokov nám bolo základom pre náš život. Za veľmi mnoho vďačíme našim učiteľkám a učiteľom. Oni nás od začiatku viedli cestou za učením. V spolužiakoch sme našli mnoho nových kamarátov, na ktorých nikdy nezabudneme, a tí nám takisto v mnohom pomohli a podržali nás v ťažkých chvíľach. Za toto všetko sa chceme poďakovať. Bude sa nám odtiaľto veľmi ťažko odchádzať, ale musíme. Týmto dňom sa končí niečo, čo trvalo celých deväť rokov. Každý deň nám síce nebolo do smiechu a to hlavne pred a častokrát po písomke. Ale v každom prípade, škola je pre nás druhý domov, aj keď si to plne uvedomujeme až teraz.
Dúfam, že tu takto bude stáť ešte mnoho a mnoho žiakov. My už to máme za sebou a neostáva nám nič iné, len pozrieť dopredu a vykročiť. Táto škola je jedinečná a nenahraditeľná a za to jej ďakujem...
tags: #slavnostny #prejav #ukoncenie #skolskeho #roka #maturita