V predvečer niektorých veľkých sviatkov a slávností slávime vigílie, ktoré nám pomáhajú viac sa otvoriť na milosť daného sviatku. Podobne v živote kresťana sú niektoré dni významnejšie ako iné. Tým najvýznamnejším dňom by mala byť nedeľa, keď slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Okrem nedieľ nás však Cirkev osobitne pozýva sláviť Eucharistiu aj v iné dni, ktoré nazývame prikázané sviatky.
Liturgický Význam Vigílie
Samotné slovo vigília znamená bdieť, strážiť. Je to staroveký význam tohto slova. Bol to čas, v ktorom mali vojaci alebo niekto iný povinnosť niečo strážiť. Deň trval od západu slnka až po ďalší západ a noc bola rozdelená na štyri vigílie po tri hodiny.
Zo starokresťanských spisov môžeme poznať, že sa kresťania stretávali na modlitbách aj v noci. Čiastočne to bolo spôsobené strachom z prenasledovania, ale hlavným dôvodom bola túžba napodobniť Krista, ktorý v noci bdel na modlitbách (Mt 14, 23 - 25; Lk 6, 12; 21, 37).
Vigílie v Kresťanskej Tradícii
Najstaršie presné opisy bdenia sa nachádzajú v denníkoch pútničky Etherie, ktorá prišla do Jeruzalema koncom 4. storočia. Vigílie, ktoré opísala, sa zvyčajne slávili veľmi skoro ráno. Táto tradícia sa tam zachovala dodnes. Na druhej strane Cirkev na Západe od najstarších čias poznala predovšetkým Veľkonočnú vigíliu a vigíliu pred slávnosťou Turíc. V Ríme sa vigília začínala za súmraku a trvala celú noc. Končila sa na úsvite slávením Eucharistie.
Najdôležitejšou vigíliou celého liturgického roka je Veľkonočná vigília, ktorú svätý Augustín nazýva matkou všetkých vigílií - mater omnium vigiliarum. Veľkonočná vigília sa môže začať sláviť až po západe slnka. Tma je pri Veľkonočnej vigílii nevyhnutnou súčasťou. Počas tejto liturgie sa zapaľujú sviece, ktoré si priniesli veriaci a opäť zaznie víťazný spev Aleluja! Vigílie predchádzajú mnohým veľkým cirkevným sviatkom, ako sú napríklad Vianoce, Zjavenie Pána a iné.
Liturgické Počítanie Času a Sobotná Omša
Staroveké počítanie času „od súmraku do súmraku“ sa udomácnilo aj v kresťanskej liturgii. V priebehu storočí sa nedeľa a sviatky slávili práve takýmto spôsobom - začínali sa prvými vešperami a končili sa druhými vešperami. Nedeľný večer už v liturgickom zmysle nepatril k nedeli. Až pápež Pius XII. zaviedol nedeľnú večernú omšu. Táto právna norma jasne rešpektuje liturgické počítanie času, aj keď to mnohí považovali za akýsi ústupok pre tých, ktorí sa nemôžu zúčastniť na omši priamo v nedeľu.
Medzi veriacimi je rozšírený názor, že sobotná omša s nedeľnou platnosťou je určená pre tých, ktorí musia nedeľu stráviť v práci alebo sa z iného, vážneho dôvodu nemôžu zúčastniť na bohoslužbe v nedeľu. Vec sa má tak, že v sobotu večer je už nedeľa, ako keď aj slávnosť sa začína večer predchádzajúceho dňa. Ide o súvis so židovským vnímaním času, kde sa deň začína večerom predchádzajúceho dňa. Túto povinnosť splní aj ten, kto sa z vážnych dôvodov nemôže zúčastniť na svätej omši v deň slávnosti, a zúčastní sa na svätej omši v sobotu večer, ktorá má nedeľnú platnosť.
Prikázané Sviatky a Povinnosť Účasti na Omši
Kresťanov katolíkov viaže účasť na svätej omši v nedeľu a v prikázané sviatky, teda aj cez pracovný deň, ak vyjde sviatok práve vtedy. Okrem účasti na omši sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán. 1247).
Zoznam Prikázaných Sviatkov
K najvýznamnejším prikázaným sviatkom, na ktorých je povinná účasť na svätej omši, patria:
- Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára
- Zjavenie Pána - 6. januára
- Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok (40. deň po zmŕtvychvstaní). Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní pred očami apoštolov a iných učeníkov odchádza k svojmu Otcovi do neba.
- Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv (Božie Telo) - pohyblivý sviatok. Je to slávnosť, ktorou si Cirkev uvedomuje nesmierny poklad, ktorý je skrytý v Eucharistii.
- Svätých Petra a Pavla, apoštolov - 29. júna. Svätý Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. Obidvaja boli horliví kazatelia evanjelia. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi sám Pán Ježiš a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme okolo roku 67.
- Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta. Panna Mária, aj keď bola uchránená od každého hriechu, predsa musela podstúpiť smrť.
- Všetkých svätých - 1. novembra. Cirkev v tento deň slávi pamiatku všetkých Božích svätých a svätíc.
- Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra. Panna Mária bola pre zásluhy svojho Syna vopred uchránená od dedičného hriechu.
- Narodenie Pána - 25. decembra. Hoci nikde vo Svätom Písme nenájdeme presný dátum narodenia Pána Ježiša Krista, Cirkev na základe tradície už oddávna slávi Ježišovo narodenie 25. decembra.
Svätý Tomáš Akvinský by nám pripomenul, že svätiť nedeľu je zákon daný Stvoriteľom. „Lex divinitus posita je daný najvyššou autoritou a je zakotvený vo Svätom písme, ale tiež zapísaný v ľudskej DNA. Dôležité je, aby turistika neprekážala vo vzdávaní kultu Bohu a prispievala k odpočinku. Pri posudzovaní skutkov je tiež veľmi dôležitý aj úmysel konajúceho. Celú problematiku musíme vnímať aj v kontexte prvých dvoch prikázaní. Kto dá Pána Boha na prvé miesto v živote, dáva aj ostatné veci na to správne miesto. Je tiež dôležité sa spýtať, ako konkrétna aktivita ovplyvňuje môj vzťah s Bohom a blížnym.
Prax Presúvania Prikázaných Sviatkov
Pre niektorých ľudí je náročné skĺbiť účasť na svätej omši s pracovným zamestnaním a rodinnými povinnosťami. Vo väčších mestách sa ešte na svätú omšu dá odbehnúť, no ako potvrdil jeden z kňazov, nie všetci ju stíhajú a potom sa z toho spovedajú. Aj na Slovensku sa ľudia spovedajú z toho, že neboli na omši počas prikázaného sviatku. Čo by bolo lepšie riešenie, by však mali zvážiť biskupi.
Historický Kontext a Národné Rozdiely
Zmenu v slávení priniesla priemyselná revolúcia. Liturgista Anton Červeň hovorí, že aj v minulosti sa cirkev prispôsobovala meniacej sa dobe. Okresal sa napríklad počet sviatkov. „Pred vznikom priemyselnej revolúcie cirkev už nemala možnosť sláviť toľko sviatkov, ľudia začali chodiť do práce, zmenil sa systém života.“ Je zaujímavé, že až v roku 1936 bola slávená prvá svätá omša večer, a to z príkazu Vatikánu, aby si robotníci mohli splniť nedeľnú povinnosť účasti na omši. Predtým boli omše nariadené doobeda, nemohli byť večer. „Cirkev donútili zmeniť stanovisko nové ekonomické vzťahy a priemysel,“ všíma si saleziánsky kňaz. Anton Červeň poukazuje na to, že v Londýne mnoho ľudí pracuje do večera a ísť pre nich na omšu počas týždňa je veľmi náročné. Jednak katolíckych chrámov je tam menej a jednak vo veľkých mestách komplikujú presuny dopravné zápchy.
V niektorých krajinách sa cirkevne prikázané sviatky z pracovného dňa presúvajú na nedeľu. Biskupi chcú takto umožniť účasť na omši aj ľuďom, ktorí ju cez týždeň nestíhajú. Na Slovensku zatiaľ prikázané sviatky ostávajú stále v pracovnom týždni.
- V susednom Česku majú veriaci od účasti na takejto omši dišpenz. Český kňaz Tomáš Cyril Havel vysvetľuje, že slávenie niektorých cirkevne prikázaných sviatkov cez týždeň je dané tým, že tieto dni sú často aj voľným dňom. Každá biskupská konferencia môže s ohľadom na situáciu stanoviť rôzne počty týchto sviatkov a môže dať veriacim dišpenz od povinnej účasti na omši. V Českej republike tak katolíkov viaže účasť na omši okrem nedieľ len na Božie narodenie, na Veľkú noc a na sviatok Bohorodičky 1. januára.
- V Anglicku alebo Taliansku sa prikázané sviatky slávia najbližšiu nedeľu. Biskupská konferencia Anglicka a Walesu rozhodla o presune niektorých prikázaných sviatkov, ktorých slávenie pripadá na pracovné dni, na nedeľu už v roku 2006. Cieľom tejto zmeny bolo uľahčiť veriacim účasť na liturgickom slávení. Vtedajší arcibiskup Westminsteru, kardinál Cormac Murphy-O’Connor, vysvetlil, že „Biskupi sa rozhodli zmeniť slávenie prikázaných sviatkov na žiadosť diecéznych kňazských rád a veriacich. Osobitne kňazi vyjadrili znepokojenie nad tým, že účasť na svätých omšiach v deň prikázaného sviatku počas týždňa veľmi poklesla.“ Biskupská konferencia presunula na nedeľu slávenie sviatkov Pána, okrem Vianoc. „To znamená, že Zoslanie Ducha Svätého, Nanebovstúpenie Pána a sviatok Božieho tela a krvi sa budú sláviť v nedeľu,“ stanovili anglickí biskupi. Sviatky ako Vianoce, Veľká noc či sviatok Bohorodičky, pokiaľ je vtedy aj štátny sviatok, sa nepresúvajú.
- V iných krajinách, ako napríklad v Rakúsku, Poľsku či v niektorých spolkových krajinách Nemecka, je Božie telo stále aj štátnym sviatkom. V ďalších štátoch je dňom pracovného pokoja aj Nanebovzatie Panny Márie.
Český kňaz Tomáš Cyril Havel hovorí, že celú situáciu vníma z pohľadu skúseností, ktoré má, a vďaka tomu si nedokáže predstaviť, že by mu niekto prikazoval sláviť nejaký sviatok. „Nepripadá vám ako nonsens nariaďovať slávenie? Myslím, že to takto chodilo na 1. mája. S touto optikou sa vôbec neviem stotožniť.“ V prostredí, kde sa český kňaz pohybuje, slávia sviatok podľa dohody. Buď v daný deň, keď je omša večer, alebo sa presunie na nedeľu. „Dôležité je, že sa zídu ľudia, ktorí chcú sviatok sláviť, a potom sa často zídeme nielen na bohoslužbe, ale aj po nej,“ uzatvára Cyril Tomáš Havel.
Sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi sa síce na Slovensku stále slávi vo štvrtok, paradoxom však je, že v mnohých farnostiach sa tradičné procesie so Sviatosťou oltárnou, tzv. oltáriky, presúvajú aj tak na nedeľu. Mnohí veriaci tak idú na omšu v deň slávnosti a opätovne si ten istý sviatok pripomenú v nedeľu. Existuje však aj názor, že presúvať prikázané sviatky na nedeľu je trochu nešťastné. Takto totiž niektoré nedele z liturgického slávenia úplne vypadnú a naruší sa aj štruktúra cirkevného roka.
Dôležitosť Účasti na Svätých Omšiach a Príchod Neskorcov
Na otázku „Je to hriech, ak prídem neskoro na svätú omšu?“ mnohí kňazi odpovedajú kladne: „Áno. Prísť neskoro na svätú omšu je hriech.“ Problém nie je v tom, či ste sa oneskorili päť minút, pätnásť minút alebo pol hodiny, ale že ste prišli neskoro. Svätá omša nie je divadlo, film v kine, žiadne gala predstavenie, koncert, konferencia, akadémia, udalosť, na ktorú sa môže ticho a nebadane vojsť po tom, ako už začala, ale ide o stretnutie s Osobou. Boh čaká konkrétne na teba.
3MC 39 - Čo je svätá omša?
Je jasné, že existujú situácie, ktoré sme úplne nedokázali predvídať - pokazené auto, dopravná nehoda, záchvat hnevu dieťaťa. Môže sa to stať každému a potom to nie je hriech. Je to zrejmé, pretože hriech musí byť naším rozhodnutím, aktom vôle. Nie je to hriech, keď nemáme na situáciu žiadny vplyv.
Buďme však úprimní sami k sebe - väčšina nášho oneskorenia je jednoducho kvôli našej nedbalosti, to znamená z neúcty. Nedostatok rešpektu voči druhému je hriech. O to viac neúcta voči Bohu. Niekedy sa neúcta prejaví nielen otvoreným tvrdením, že niečo nefunguje, ale aj tým, keď sa nepokúšame niečo urobiť lepšie. Dôležité je, aby som bol na svätej omši, ale ešte chvíľu budem za počítačom, štvrť hodinka zdriemnutia alebo vojsť do obchodu je tiež dôležité. Nakoniec ide o to, čím je pre mňa Eucharistia. Ak si skutočne uvedomujem, čo sa na svätej omši deje, čo sa v Ňom deje a čo mi dáva, potom neexistuje pre mňa žiadna možnosť, že budem meškať. Naopak, pokúsim sa prísť o chvíľu skôr. Nikto, kto miluje, sa nepýta: „Koľko ti môžem urobiť zla, koľkokrát ti môžem ublížiť, zradiť tvoju dôveru, podviesť ťa, ignorovať ťa.“ Jednoducho treba ísť z domu o pätnásť minút skôr a na začiatku omše Pánovi povedať: Som tu z lásky k Tebe Ježišu, pretože Ty stojíš za to.
Disciplína Pôstu a Zdržiavania sa Mäsa
Disciplína pôstu a zdržiavania sa mäsa má v kresťanstve dlhú tradíciu. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia, počas ktorých si pripomíname utrpenie a smrť Ježiša Krista na kríži. Pôst a zdržiavanie sa mäsa nás má vnútorne dotknúť a viesť k pokániu. Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje každého od 14. roku života a zákon pôstu zaväzuje každého od 18. do 60. roku života.
Pôst sa má zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Spočiva v tom, že sa môžeme raz za deň dosýta najesť a dva razy si zajesť. Pri pôste je dôležité zachovať prirodzenú miernosť a primerane sa nasýtiť. Ak človek ráno nejedol a na obed len niečo zjedol, má právo večer sa najesť dosýta. Príkaz v ťažkej látke zaväzuje pod ťažkým hriechom.
Množstvo pokrmu na obed nie je ustálené, pretože každý potrebuje viac alebo menej, aby sa nasýtil. Pri pôste je dôležité zachovať prirodzenú miernosť a riadne sa nasýtiť, lebo v ten deň nemožno už zachovať prísny pôst. Ak však niekto zjedol málo, aby v ten deň mohol zachovať prísny pôst, môže si dovoliť o niečo viac. Zákon zdržiavania sa mäsa nezakazuje živočíšny tuk. Zákon pôstu nezakazuje tekutiny, aj keď sú výživné. Môže sa jesť čokoľvek okrem mäsa. Ak niekto koná ťažkú prácu, ktorá trvá väčšiu časť dňa (napr. kope, zváža obilie, pracuje na bicykli), alebo študenti, ktorí sa stále učia, môžu byť oslobodení od pôstu. Dišpenz môže udeliť miestny farár.
Slávnosť Všetkých Svätých a Spomienka na Všetkých Verných Zosnulých
1. novembra je cirkevne prikázaný sviatok Slávnosť Všetkých svätých. V tento deň nás zaväzuje povinnosť zúčastniť sa na svätej omši. Už večerná svätá omša predchádzajúceho dňa je zo slávnosti.
2. novembra je Spomienka na všetkých zosnulých veriacich - Dušičky. Veriaci, ktorý v tento deň nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána (Otče náš) a vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky: svätú spoveď (krátko predtým alebo potom), sväté prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitbu na úmysel Svätého Otca (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva). Okrem toho treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj všednému.
Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa. Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a pomodlí sa za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra.
tags: #slavnost #v #predvecer #prikazaneho #sviatku