Slávnosť v botanickej záhrade

Slávnosť v botanickej záhrade je slovenský film, debut talentovaného, predčasne zosnulého režiséra Ela Havettu, nakrútený v roku 1969. Je farebnou feériou o potrebe zázraku v ľudskom živote. Takto znie už zaužívaný, neoficiálny, večne citovaný, ale stále aktuálny podtitul filmu. Dielo je zložené z drobných mozaikových etúd, ktoré zahŕňajú rozmanité formy paródie, travestie, persifláže a profanácie legiend a obradov, pričom sa osobito rozvíja princíp filmu vo filme.

Film je rozprávaním o bláznivej západo-slovenskej dedinke, „ktorej obyvatelia sú nielen výrobcami ale do veľkej miery aj nadšenými a usilovnými konzumentmi svojho vlastného produktu - vína. Tento „modus vivendi” samozrejme navodzuje aj príslušnú atmosféru vo filme.“

Dej a postavy

Hrdinovia - zaujímaví obyvatelia vinohradníckeho Babindolu - hľadajú v bláznivosti určitý pocit šťastia a vstupujú tak do dilemy sna a bezmocnosti voči osudu. Táto dilema je rozporom medzi naivnou túžbou lietať a nutnosťou dennodenne prekopávať zem, aby urodila víno - nápoj fantastov. Divákovi sa dedina predvádza z pohľadu potulného muzikanta a „samozvaného Francúza“ menom Pierre.

Pierre navštívi dedinu, aby zvestoval potrebu zázraku, radosti a šťastia v živote človeka. Objavuje sa práve v čase, keď sa celá dedina raduje z dlhoročne očakávanej svadby krčmárky Márie a obra s mäkkým srdcom, Kováča-paroháča. Mária má dcéry z predchádzajúceho manželstva, najpodstatnejšie sú tri najstaršie - Katarína, Mi a Margarita. Mária porodila Pištovi Domčekovi osem dcér, ale ten jej roky uteká spred oltára do svojej koliby vo viniciach. Katarína márne čaká, kedy sa ju botanik Gašpar odhodlá požiadať o ruku. Margarita ukrutne miluje výšky. Ďalšími významnými postavami sú botanik Gašpar a otec ôsmich dcér Štefan Domček. Postupne spoznávame aj ostatné postavy, ktoré sa vynárajú a predstavujú počas celého filmu, vrátane bandy potulných muzikantov.

Babindol ako dedinka s vinárskou históriou má bohatý život, ktorý sa ale naučia vychutnávať až po príchode Pierra Francúza. Ten zdôrazňuje nevyhnutnosť zázraku v živote človeka. Miestni sa ním nechajú inšpirovať, no nie všetci. Celý príbeh vyvrcholí bujarou zábavou a hostinou na počesť zázrakov. Tie reprezentuje inscenácia demonštrujúca zázrak na Svadbe v Káne Galilejskej, ktorú organizoval Pierre, kde premení vodu na víno.

V Gašparovi vyvolá táto udalosť potrebu oslobodiť sa. Vezme nohy na plecia a utečie z dediny aj od svadby s Katarínou. Jedine rojko Gašpar sa spočiatku vzpiera Pierrovmu apoštolskému vplyvu, nakoniec však do neho preberá štafetu „večného putovania“.

Témy a symbolika

Základným konfliktom filmu je rozdiel medzi mužským a ženským princípom. Ženy neustále túžia po deťoch a manželstve, sú prevažne hysterické alebo roztopašne hlúpe. Zatiaľ čo ich silnejšie náprotivky nerozmýšľajú o ničom inom, ako o slobode, cestovaní, zážitkoch a bezhlavosti. Prostriedkami naivnej fresky a púťových odrhovačiek je sprostredkované „vyznanie, že ľudská duša bez ohľadu na formuly, ktoré jej poskytuje intelekt, je nepokojným pútnikom za živou vodou, za zázrakom“ (Havetta).

Pierre v Babindole zdôrazňuje nevyhnutnosť zázraku v živote človeka. Dôkaz, že zázraky existujú, sa objaví farníčke, keď ju deduškovia svojou neverou vyprovokujú, aby vyvolala slnko. A ono naozaj vyšlo. Táto milá scéna dokonale zobrazuje celkovú harmóniu absurdností v celom filme. Slnko vychádza na želanie aj uprostred noci.

„A je písané, aby syn človeka, v tridsiatom roku veku svojho prvým zázrakom sa zjavil a slúžil radosti,“ takto cituje jedna z vedľajších postáv Bibliu a zároveň poslúžila ako komentár autorom na odchod Gašpara z Babindolu. To ho doprevádza na jeho ceste za slobodou. Stáva sa nasledovníkom Pierra, šíriteľom potreby zázraku, ale aj radosti v živote človeka.

„Tak, ako sa dokážu spojiť protichodné živly a život so smrťou, tak sa v okamihu môže premeniť nielen voda na víno, ale aj noc na deň. Stačí na to len zázrak, trebárs aj inscenovaný. Zázrak je totiž slávnosťou preklenutia protikladov. Ale na to, aby sa dostavil, treba nielen uveriť, že slnko môže vyjsť uprostred noci a voda sa môže premeniť na víno, ale treba aj hru brať vážne.“ Film sprevádza esprit mladosti a iskrivej chuti do života, a to u mladých aj starých v krajine úsmevnej veselosti a dobrosrdečnosti. Téma domova ako konštantnej hodnoty v konfrontácii so svetom je rozvíjaná na princípe hry a hravosti, povyšujúc obraz idylického Babindolu na metaforu vitálnej radosti zo života a srdečných medziľudských vzťahov.

Režisérsky prístup a štylistika

Elo Havetta svoj hraný debut nakrútil v scenáristickej spolupráci so spolužiakom z FAMU, scenáristom a dramaturgom Luborom Dohnalom, ktorý sa ako scenárista podieľal aj na hranom debute Juraja Jakubiska Kristove roky. Na rozdiel od Jakubiska, ktorý sa vo svojich vtedajších filmoch inšpiroval predovšetkým rodným východným Slovenskom, Havetta sa nadchol pre západné Slovensko.

Originálny film o obrodnej sile imaginácie čerpá z geografie, tradícií a ľudového svojrázu (zvyky, životný štýl) západného Slovenska. Vo svojom filme originálne spojil inšpiráciu naivným maliarstvom, nemým filmom a výtvarným impresionizmom. Okrem profesionálnych hercov ako Jiřího Sýkoru, Hany Slivkovej a Dušana Blaškoviča, mnoho postáv stvárnili neherci.

Samotný režisér Elo Havetta povedal o Pierrovi toto: „Napríklad taký Pierre - muž, ktorý urobil zázrak. Človek svetobežník, po celý život sa pridŕžal hesla „ibi bene ubi patria” - kde je dobre, tam je moja vlasť. A dnes sa vracia tento rytier slobody späť do malej dediny Babindol, odkiaľ snáď kedysi vyšiel, o tom hovorí babindolský pán farár: „Viete, človek si celý život myslí, že je slobodný vtedy, keď sa nikomu a na nič neviaže, keď sa môže túlať, kde sa mu zachce. Ale potom to na neho príde, že sloboda je mať pod nohami kúsok vlastnej zeme.“

„Botanická záhrada sa celkom zjavne zhlédla v postupech, který uplatňoval film v dobách, kdy ještě nebyl pokažen zvukem a kdy musel prostřednictvím obrazu říci vše. Havetta se hlásí k této čisté filmovosti programově, a přesvědčivě dokazuje, že i moderní technika může z těchto postupů těžit - a k prospěchu filmového umění.” ((an): Ve jménu života a jeho krás. Lidová demokracie, 23. 4. 1970).

„Elo Havetta sa už v tomto svojom prvom celovečernom hranom filme vyhranil skôr ako osobitý filmár, ktorý sa usiluje postihnúť náladu, atmosféru okamihu, epizódnej situácie, než ako rozprávač fabuly s epickým pôdorysom či dramatickou krivkou gradácie. Podnety jeho poetiky a štýlu sú rôznorodé. Surrealizmus aj lyrický impresionizmus, groteska aj jarmočný folklór. Ich využitím vo filmovej podobe dosiahol však nové hodnoty.” (Obuch, Andrej: Málo známy velikán slovenského filmu. Slovenský denník, 4. 9. 1981).

Hlavní predstavitelia

• Slavoj Urban (Pierre)
• Jiří Sýkora (Gašpar)
• Nina Divíšková (Katarína)
• Dušan Blaškovič (Kováč)
• Hana Slivková (Mária)
• Zuzana Cigánová (Margita)
• Marta Rašlová (Mi)
• Anton Iuriník (farár)
• Vincent Šikula

Kritické prijatie a dobový kontext

Havetta získal za réžiu filmu Striebornú sirénu na Prehliadke čsl. Aj keď kritika ocenila film pozitívne, Havetta si na realizáciu svojho druhého hraného filmu musel niekoľko rokov počkať. Politická situácia sa po roku 1969 zásadne zmenila. Aj napriek umeleckým hodnotám filmu osobitná komisia Ministerstva kultúry SSR rozhodla začiatkom 70. rokov.

Mierne trpko už pôsobí iba posledný titulok, ktorý je akoby predzvesťou krutej normalizácie, ktorá nasledovala. „Slávnosť v botanickej záhrade je skutočne ohňostroj. Ohňostroj plný jemných farieb a hrejivej atmosféry, ktorá na nás dýcha zo známych obrazov maliarov impresionistov, hudby, ktorá v divákovi doznieva ešte dlho po skončení filmu, kolotoč vtipu a nesmierne ľudských situácií, ktorý strhne diváka so sebou od prvej chvíle až po tragikomický záver, pri ktorom nám predtým uvoľňujúci smiech začne trochu primŕzať na perách.” (Štrpková, A.: Poteší Slávnosť Sorrento? Svet, 26. 3.).

Literatúra a zdroje

• Fraňo, A. J.: Dialóg o botanickej záhrade. In: Smena, Bratislava. 29.3.
• Mišíková, Katarína: Slávnosť v botanickej záhrade. In: Časopis DVD Edície, Slovenský film 60. rokov, Slávnosť v botanickej záhrade. SME, 22.11. 2008.

tags: #slavnost #v #botanickej #zahrade #dej