„NA NEBI sa ukázalo veľk znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd“ (Zj 12, 1). Týmito slovami z Apokalypsy, ktoré Tradícia vzťahuje na Pannu Máriu, sa začína dnešná liturgia. Spolu s Cirkvou sa všetci kresťania radujú z tohto sviatku, počas ktorého oslavujeme, že Boh pozdvihol Matku svojho Syna s telom i dušou do nebeskej slávy.
Hoci nepoznáme podrobnosti jej odchodu do neba, ani nemáme istotu o jej smrti, zo slov svätého Josemaríu si môžeme predstaviť, že všetci apoštoli obklopili Máriu, ktorá zaspala. Brány neba sú doširoka otvorené v očakávaní. Anjeli pripravili pani nadšené privítanie. „Ježiš chce mať svoju Matku v nebi, s telom i dušou. (...) Najsvätejšia Trojica prijíma Dcéru, Matku a Nevestu Božiu a zahŕňajú poctami… A Mária má až takú dôstojnosť, že sa anjeli spytujú: Kto je Táto?“
Cesta do Neba: Nádej a Orientácia Života
Nanebovzatie Panny Márie pozdvihuje náš pohľad k nebu, skutočnému cieľu našej pozemskej cesty. Všetky udalosti nášho života nadobúdajú iný rozmer, keď o nich uvažujeme v tejto perspektíve večnosti. V priebehu rokov si možno uvedomíme, že to, čomu sme kedysi prikladali taký veľký význam - rodinná starosť, radosť, ktorú sme odhodlane hľadali v práci alebo na univerzite, obavy o budúcnosť - nebolo vždy také dôležité, ako sme si mysleli.
Dnešný sviatok nám pripomína, že v konečnom dôsledku je skutočne rozhodujúce vedomie, že sme na ceste do neba, a to, že sa tam dostaneme. Všetko ostatné bude viac alebo menej dôležité podľa toho, ako veľmi nám to pomôže dostať sa tam. „Ak chcem uskutočniť ideál, ktorý mi Boh vložil do srdca, potrebujem vzlietnuť… vysoko, veľmi vysoko! - Nestačí sa s Božou pomocou iba odpútať od vecí tohto sveta, uvedomujúc si, že sú len prach. Ba ešte viac: aj keby si si celý vesmír zhrnul pod nohy, aby si bol bližšie k nebu… ani to by nestačilo! - Musíš lietať a neopierať sa o nič pozemské, nesený dychom a hlasom Ducha. - Namietaš: mám krídla polepené blatom, veľmi starým, špinavým, zaschnutým… - Znovu ti opakujem: obráť sa na Pannu Máriu. Pani moja - zopakuj jej - sotva vzlietnem, zem ma priťahuje ako prekliaty magnet! - Pani moja, pomôž mojej duši, aby definitívne a víťazne vzlietla k svojmu cieľu, Božiemu srdcu. - Dôveruj jej, ona ťa počúva.“
Biblické Svedectvo a Mária ako Príklad Služby
NIET ŽIADNEHO výslovného biblického svedectva o Nanebovzatí Panny Márie. Preto sa evanjelium ohlasované pri dnešnej Omši nevzťahuje na toto tajomstvo, ale preberá udalosť z Navštívenia (porov. Lk 1, 39-56). Mohlo by sa však zdať, že ide o menej vhodný úryvok. Ak je zámerom osláviť Božiu matku, ktorá vystupuje do nebeskej slávy, ľudsky by sa zdalo málo zmysluplné, aby zvolené čítanie ukazovalo Máriu slúžiacu svojej príbuznej Alžbete. Ale práve takouto cestou sa vydala, aby dosiahla večný život. „Je to láska, ktorá povznáša život. Ideme slúžiť svojim bratom a sestrám a touto službou stúpame. (...) Je to namáhavé, ale je to stúpanie nahor, je to získanie neba.“
Evanjelista neuvádza, či Jozef sprevádza Pannu Máriu, ale je logické, že to robí, keďže boli zasnúbení a ich pobyt bude trvať niekoľko mesiacov. Všetko, čo sa týka Márie, odráža radosť z usilovnej, pokornej a nezištnej lásky. Dievčina z Nazareta skutočne práve prijala svoje vznešené povolanie stať sa Božou Matkou. Tento nevýslovný dar ju však neuzatvára do seba, naopak, vidíme ju preplnenú duchom služby a láskyplného záujmu o druhých. Svätý Josemaría rátal s tým, že blahoslavená je tá, ktorá uverila, a dodával, že jednota s Bohom a nadprirodzený život so sebou vždy prinášajú príťažlivý spôsob uskutočňovania ľudských cností. Mária prináša radosť do domu svojej sesternice, pretože prináša Krista. Keď ju potrebuje Alžbeta, vydáva sa na cestu - ako hovorí Evanjelium - cum festinatione: s radostným náhlením.
Chvála a Magnifikát Panny Márie
Evanjelium z Navštívenia okrem toho, že vyjadruje Máriinu túžbu slúžiť, ukazuje aj ďalší postoj, ktorý ju viedol k výstupu do neba: chválu. Hneď ako príde do Alžbetinho domu, spieva pieseň vďaky za to, čo Boh urobil v jej živote: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice (...) lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ (Lk 1, 46-47.49).
V Magnifikáte nachádzame portrét Máriinho srdca, ktorý odhaľuje ďalšiu časť jej cesty do neba. „Chvála je ako rebrík: dvíha srdcia. Chvála dvíha ducha a premáha pokušenie padnúť. Všimli ste si niekedy, že nudní ľudia, tí, ktorí žijú šarlatánstvom, nie sú schopní chváliť? Spýtajte sa sami seba: Som schopný chváliť? Aké dobré je každý deň chváliť Boha a chváliť aj druhých! Aké dobré je žiť vo vďačnosti a požehnaní namiesto lamentovania a sťažovania sa, pozerať sa hore namiesto toho, aby sme sa hnevali!“
Mária túži len po tom, aby bol Boh veľký. Týmto spôsobom nám ukazuje, že Pán nie je v našom živote konkurentom, ktorý nám možno „môže vziať časť našej slobody, nášho životného priestoru. Ona vie, že ak je veľký Boh, sme veľkí aj my. Neutláča náš život, ale pozdvihuje ho a robí ho veľkým: práve vtedy sa stáva veľkým Božou nádherou.“ Sviatok Nanebovzatia Panny Márie nám pripomína, že cesta do neba je na dosah. S Božou milosťou môžeme prejsť tú istú cestu ako jeho matka, pretože sám Boh nás sprevádza, žije v nás a pomáha nám slúžiť ľuďom okolo nás a spoznávať zázraky, ktoré koná v našom živote.
Mária - Kráľovná Nebies a Matka Všetkých
Máriu nazývame kráľovnou nebeskou. Zároveň je aj kráľovnou zeme. To, že je v nebi s telom i dušou, neznamená, že je od nás vzdialená. Práve preto, že žije s Bohom, je nám bližšie, než by sme si mohli vysnívať. Ako dobrá matka vypočuje každé zo svojich detí, tak aj Mária vždy vypočuje naše modlitby a chce, aby sme sa k nej pripojili v nebi ako nikto iný. Veď len málo vecí prináša matke väčšiu radosť ako byť so svojimi deťmi.
„Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie nám stavia pred zrak skutočnosť tejto radostnej nádeje. Ešte stále sme pútnikmi, no naša Matka nás už predišla a ukazuje nám kraj tejto cesty. Opakuje nám, že je možné dôjsť až na koniec, a že ak budeme verní, nakoniec aj naozaj dôjdeme. Lebo Najsvätejšia Panna Mária je nielen naším vzorom: je pomocnica kresťanov. A na našu prosbu -Monstra te esse Matrem (Liturgický hymnus Ave maris stella (Zdravas, Hviezda morská)) - ukáž, že si našou Matkou - nedokáže a ani nechce odoprieť svojim deťom materinskú starostlivosť.“
Mária nám prináša svoju blízkosť v normálnosti každodenného života. Pomáha nám „vždy pozdvihnúť pohľad svojho srdca k Bohu prostredníctvom toho, čo máme v rukách.“ S výnimkou niekoľkých špecifických situácií bola väčšina jej dní jednoduchá, ako u každej ženy tej doby: chvíle práce, rodinného života, modlitby v synagóge, sviatky s krajanmi. Panna Mária postupne vystupovala do neba, pretože dokázala vidieť Pána v činnostiach každodenného života.
„Je to veľké posolstvo nádeje pre nás, pre vás, pre každého z nás, pre vás, ktorí prežívate tie isté vyčerpávajúce a často ťažké dni. Mária vám dnes pripomína, že Boh aj vás volá k tomuto osudu slávy. Nie sú to pekné slová, je to pravda. Nie je to vymyslený šťastný koniec, zbožná ilúzia ani falošná útecha. Nie, je to čistá skutočnosť, živá a pravdivá ako Panna prijatá do neba. Oslavujme ju dnes s láskou detí, oslavujme ju radostne, ale pokorne, oživovaní nádejou, že raz budeme s ňou v nebi.“
Dogma Nanebovzatia Panny Márie: História a Teológia
Nanebovzatie Panny Márie je tajomstvo, v ktoré máme veriť. Táto skutočnosť je dogmou svätej katolíckej viery, preto sa veriacim nedáva ako dobrovoľná (ako napríklad viera v súkromné zjavenie). Presvätá Bohorodička Panna Mária dosiahla dokonalú a oslávenú telesnosť a ako individuálna osoba bola s telom i dušou vzatá do Neba.
Vývoj Dogmy a jej Definícia
Mariánsku dogmu o Nanebovzatí (ako štvrtú v mariánskych dogmách) po dogmách o Máriinom božskom materstve, o jej večnom panenstve a o jej Nepoškvrnenom počatí vyhlásil pápež Pius XII. Formálne bola dogma vyhlásená relatívne nedávno - pápežom Piusom XII. 1. novembra 1950 apoštolskou konštitúciou Munificentissimus Deus (Najštedrejší Boh). V tomto dokumente pápež vysvetlil pojem Nanebovzatia Panny Márie, aby veriaci nemali nejasnosti v chápaní tejto pravdy viery. Pápež vyhlásil: „Nepoškvrnená Bohorodička, vždy Panenská Bohorodička Mária, bola po zavŕšení pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.“
Pápež Pius XII. vo svojej slávnostnej formulácii tohto článku viery použil slovné spojenie „Panna Mária po skončení pozemského života”. Vyhol sa tak vyjadreniu o tom, či Panna Mária umrela a bola tak vzatá do neba s telom a dušou, alebo či bola priamo vzatá do nebeskej slávy. Katechizmus Katolíckej cirkvi (1992) definuje Nanebovzatie Panny Márie takto: „Nepoškvrnená Panna, uchránená od akéhokoľvek narušenia celistvosti jej viery a panenstva, po ukončení svojho pozemského života, bola s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.“
Teologické Dôvody a Súvislosti
Tajomstvo Nanebovzatia teda úzko súvisí s tajomstvom Nepoškvrneného počatia, ktoré ako článok viery slávnostne definoval pápež Pius IX. v roku 1854. Panna Mária nepodliehala nadvláde smrti z viacerých dôvodov. Ježišova matka, ako v nebi už oslávená s telom i dušou, je obrazom a začiatkom Cirkvi, ktorá sa má zavŕšiť v budúcom veku, a kým nepríde Pánov deň, tu na zemi svieti putujúcemu Božiemu ľudu ako znamenie bezpečnej nádeje a útechy.
Teológovia až do prijatia dogmy o Nanebovzatí Panny Márie riešili túto otázku rôzne. Niektorí tvrdili, že aj Pán Ježiš zomrel na Kríži, po troch dňoch zmŕtvychvstal a Panna Mária preto išla rovnakou cestou. V katolíckej Cirkvi žilo povedomie, že Pán Ježiš nenechal telo svojej matky na Zemi, ale ho oslávil a Pannu Máriu vzal do neba. Presvätá Bohorodička Panna Mária dosiahla dokonalú a oslávenú telesnosť a ako individuálna osoba bola s telom i dušou vzatá do Neba.
Uvádzajú sa tri vieroučné dôvody na základe učenia apoštolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), podľa ktorého triumf Krista nad diablom predpovedaný v raji spočíva v trojitom víťazstve - nad hriechom, žiadostivosťou a smrťou. Panna Mária má účasť na tomto triumfe podľa Božej predpovede v raji.
Vzťah k vedeckým poznatkom
Sú tvrdenia teológov v rozpore s vedeckými poznatkami medicíny, chémie alebo biológie? Moderní vedci samozrejme neboli pri Nanebovzatí Panny Márie, takže žiaden výskum vykonať nemohli. V poslednej dobe však vedci objavili určitú zvláštnosť, ktorá má pomenovanie ako mikrochimérizmus. Niektoré bunky žijú v tele hostiteľa, aj keď sú už definitívne úplne oddelené od hostiteľa. Kristus bol dokonalý Bohočlovek, ktorý prebýval pred svojím narodením v tele Panny Márie. Pretože sa Kristovo telo nemohlo rozpadnúť, kvôli mikrochimérizmu sa nemohlo rozpadnúť ani telo Panny Márie. Navyše, Panna Mária bola uchránená od každého hriechu, takže umrieť nemohla, pretože smrť je následkom hriechu. Katechizmus katolíckej Cirkvi vo svojom paragrafe 402 hovorí: Do Adamovho hriechu boli zatiahnutí všetci ľudia. Sv. Pavol (Rim 5,12) hovorí: „Neposlušnosťou jedného človeka sa všetci stali hriešnikmi. Panna Mária bola uchránená dedičného a každého hriechu, teda nemusela byť potrestaná smrťou.
História a Rozšírenie Sviatku
Nevysvetlené: Prorocké deti hovoria s Pannou Máriou?! (5. séria) | História
Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je zo všetkých mariánskych sviatkov najstarší. Tradícia ho spomína už pred efezským snemom, ktorý bol v roku 431. Názory o Nanebovzatí Panny Márie sa začali objavovať už v 3. a 4. storočí. O tejto téme hovorili postupne mnohí svätci, napr. sv. Hieronymus, sv. Augustín, sv. Gregor z Tours, sv. Ján Damascénsky.
Najstaršie dielo, ktoré hovorí o Nanebovzatí Panny Márie je dielo, ktoré pochádza z gréckej jazykovej oblasti: O smrti sv. Panny - De obitu S. Dominae.
Východné Cirkvi a Pôvod Sviatku
Vo východnej Cirkvi sa sviatok Nanebovzatia Panny Márie slávil už v 6. storočí pod názvom Usnutie Panny Márie (grécky koimésis, staroslovienčinou uspenije). Byzantský cisár Maurícius I. (588 - 602) s prispením jeruzalemských mníchov sviatok Nanebovzatia Panny Márie určil na 15. august a ustanovil ho za štátny sviatok v celej svojej ríši, aby tak zatienil starú orientálnu slávnosť vinobrania, ktorá si uchovávala mnohé pohanské prvky. Arméni začínajú nové obdobie liturgického roka slávením práve Nanebovzatím Panny Márie. V habešskej a etiópskej liturgii sa v mariánskych antifónach spieva „v tento deň (15. 8.) Panna Mária vstúpila do neba“.
Už prví kresťania vyznávali vieru v Máriino nanebovzatie. Nikdy sa nehovorilo o relikviách, pozostatkoch jej tela. Podľa tradície z poapoštolského obdobia Panna Mária nezomrela pre chorobu alebo starobu, ale usnula túžbou po svojom Synovi, túžbou po nebi. Jej hrob našli prázdny. Tradícia uchovala miesto tohoto hrobu v Jeruzaleme na úpätí Olivovej hory neďaleko Getsemanskej záhrady. V Jeruzaleme na vrchu Sion je Chrám usnutia Panny Márie. Hrob je prázdny, otvorený, lebo Mária bola vzatá do neba. Aj keď z pohľadu historikov sa zdá pravdepodobnejšie, že Mária skončila svoju pozemskú púť v Jeruzaleme, predsa aj Efez je v kresťanskej tradícii dodnes vnímaný ako mariánske mesto, ako miesto Máriinho nanebovzatia. Preto sa práve tam v roku 431 konal ekumenický snem, na ktorom bola slávnostne potvrdená pravda viery, že Mária je Bohorodička. Do tohto obdobia spadajú i korene sviatku Nanebovzatia Panny Márie.
Západná Cirkev a Oficiálne Potvrdenie
Sviatok Nanebovzatia Panny Márie sa slávil ako najväčší mariánsky sviatok tak na Východe, ako aj na Západe. Západná cirkev ho slávila najskôr v Galii (dnešné Francúzsko) v 7. storočí, a to 18. januára. Aj vo Vizigótskom kráľovstve (dnešné Španielsko) sa slávil už v 7. storočí, ale 16. decembra. V Ríme ustanovil tento sviatok pápež Sergius I. (687 - 701). Zo začiatku mal titul Natale sanctae Mariae (Narodenie Panny Márie pre nebo), ale už rímske sakramentáre Gelasianum a Gregorianum pochádzajúce zo 6. - 8. storočia ho nazývajú Assumptio beatae Mariae Virginis (Nanebovzatie blahoslavenej Márie Panny). Sviatok sa slávil s takou úctou a slávnostnosťou, že pápež Mikuláš I. ho vo svojich Inštrukciách Bulharom, dáva na úroveň Vianoc, Veľkej Noci a Turíc.
Ústnu tradíciu viery o Nanebovzatí začali čoskoro hlbšie vysvetľovať tak východní, ako aj západní cirkevní otcovia. Gregor, biskup v Tours, už v 6. storočí jasne zdôrazňuje Máriino telesné Nanebovzatie. Túto náuku horlivo hlásal i sv. Ján Damascénsky. Sv. Tomáš Akvinský hovoril, že Panne Márii patrí zvláštna úcta hyperduliae - nadúcta. Odôvodnenie a závery teológov o telesnom Nanebovzatí Bohorodičky zhrnul a rozširoval sv. Peter Kanízius (1521 - 1597). Počas zasadnutia Prvého vatikánskeho koncilu (8. december 1869 - prerušený 20. október 1870) v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Vtedy sa to nestalo.
Nepretržitá tradícia viery, ako aj liturgická tradícia a súhlasný postoj biskupov celej Cirkvi umožnili až pápežovi Piovi XII., aby zaviazal všetkých kresťanov vo svedomí prijať vieru v Nanebovzatie Panny Márie. Urobil tak 1. novembra 1950.
Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta) je v Katolíckej cirkvi posledným prikázaným mariánskym sviatkom liturgického roka a slávi sa najvyšším stupňom liturgického slávenia - slávnosťou. Tento sviatok slávi aj pravoslávna cirkev, niektoré frakcie Anglikánskej cirkvi. V katolíckej a v anglikánskej cirkvi sa oslavuje 15. augusta, a v mnohých krajinách je prikázaným sviatkom. Východné cirkvi, podľa juliánskeho kalendára, oslavujú tento sviatok 28. augusta.
Tradície a Praktické Oslavy
V ľudovej tradícii je tento sviatok označovaný názvom: Panna Mária v žatve, Panna Mária koreňová alebo Matička koreňová a Matička bylinná. Sviatok Nanebovzatia Panny Márie doprevádza požehnanie kvetov, bylín a semien v kostoloch a chrámoch, ktoré sú symbolom jej pomoci na základe schopnosti liečiť dušu aj telo (človeka aj zvieraťa). Motív kvetín vychádza z kresťanských legiend. Podľa jednej verzie pochovali apoštoli Pannu Máriu na úpätí Olivovej hory. Z apoštolov sa však oneskoril Tomáš. Po príchode požiadal, aby mu apoštoli odsunuli balvan, pretože chcel naposledy vidieť Pannu Máriu. Potom, čo apoštolovia otvorili hrob, zistili, že sa v ňom nachádzajú iba kvety ruží, ľalií a ďalšie vonné byliny a kvetiny. Keď apoštoli uzreli v prázdnom hrobe zázrak v podobe kvetín, uverili vo vzkriesenie (Nanebovzatie) Panny Márie. Kvetinám a bylinám posväteným v deň sviatku Nanebovzatia Panny Márie sa prisudzovala zvláštna moc.
Pri príležitosti tohto sviatku sa konajú na mnohých miestach púte. Medzi najvýznamnejšie patria púte v Nitre na Kalvárii (od roku 1766), Starých Horách, v Trstíne, v Kláštore pod Znievom, Prievidzi, v Oščadnici, púť k Madone Žitného v Dunajskej Lužnej.
Tipy pre Domácu Oslavu a Úctu k Panne Márii
Okrem účasti na svätej omši môžete sviatok Nanebovzatia Panny Márie osláviť aj vo vašej rodine či spoločenstve. Tu je päť jednoduchých nápadov, ako si Máriino nanebovzatie sprítomniť aj vo vašej domácnosti:
- Pripravte si zväzok bylín, ktorý kňaz pri svätej omši pokropí svätenou vodou. Tradične doň patrí biblicky symbolický počet liečiviek: tri, sedem, dvanásť, alebo až sedemdesiatsedem. V závislosti od kraja sa do kytičky viaže divozel, ľubovník, palina, vratič, myší chvost, skorocel, harmanček, repík, železník, alchemilka, šalvia, materina dúška, ďatelina, obilie a ďalšie. Kytice tvorili nielen byliny a kvetiny z polí a záhrad, ale aj poľnohospodárske plody (obilné klasy a maky) a záhradné kvetiny, alebo lístky a výhonky brečtanu popínavého. Na mnohých miestach sa tento zvyk požehnávania bylín a kvetín zachováva a aj v liturgickej knihe Požehnania SSV 2009) sa nachádza formulár Požehnanie bylín a kvetov na Slávnosť nanebovzatia Panny Márie.
- Urobte si jednoduchú procesiu doma s deťmi. Nadviažete na tradíciu známu už od prvých storočí kresťanstva, ktorá v mnohých európskych krajinách pretrváva dodnes. Domáca procesia môže vyzerať aj takto: každý člen rodiny nesie jeden z predmetov ako sošku či obrázok Panny Márie, kríž, sviečku, Sväté písmo, ruženec alebo kvietok. V zástupe a za spevu mariánskej piesne kráčajú po vopred určenej trase v byte či dome. Ak ju milujeme, nasledujme ju. Niet lepšieho plodu lásky ako nasledovanie.
- Modlite sa Ruženec Nanebovzatej Panny Márie. Cirkev nás pozýva kontemplovať tajomstvo Nanebovzatia. Ukazuje nám, že Boh chce spasiť celého človeka, čiže jeho dušu i telo. Ruženec vás povedie hlbšie k Máriinmu osláveniu v nebi. Kedysi k slávnosti Nanebovzatia prislúchala aj oktáva: trvala celých osem dní, až po sviatok Panny Márie Kráľovnej, ktorý slávime 22. augusta. V nedávnych mariánskych zjaveniach znovu a znovu zohrával úlohu ruženec. Mária chcela, aby sme sa na tajomstvá Ježišovho života pozerali z jej perspektívy, z jej pamäti. Naše oči sú zakalené a otupené; musíme si nasadiť Máriine okuliare, aby sme videli ostro.
- Ozdobte kvetmi obraz Panny Márie. Kresťanská viera je vtelená viera. Potrebuje preto nielen duchovné vyjadrenie, ale aj hmatateľné prejavy. Natrhajte kyticu z lúčnych či záhradných kvietkov a v peknej váze ju postavte k obrazu Panny Márie. Môžete ju tiež zaniesť k blízkej Lurdskej jaskynke, ak máte nejakú vo farnosti. Navrhnite vašim deťom, aby namaľovali rozkvitnutú lúku, a umiestnite ich kresby k Máriinej ikone. Uvite z kvetov venček a ozdobte ním sošku Panny Márie vo vašom modlitebnom kútiku či na jedálenskom stole. Ako Mária prijala Ježiša do ľudského života, tak on teraz prijíma ju do svojho vlastného božského a večného života. Oba úkony sú úplné, oba zahŕňajú celého človeka, telo aj dušu.
- Modlite sa za prenasledovaných kresťanov. Prvé čítanie na sviatok Nanebovzatia je z knihy Zjavenia apoštola Jána, ktorá bola napísaná v prvom storočí nášho letopočtu. Jej cieľom bolo povzbudiť prenasledovaných kresťanov, aby si zachovali vieru. Prenasledovanie veriacich pokračuje aj dnes. Na svete je až 300 miliónov kresťanov, ktorí trpia pre svoju vieru. Každý siedmy kresťan žije v krajine, kde čelí útlaku pre svoje náboženstvo. Denne zomrie kvôli svojej viere až 11 kresťanov.
Panna Mária je radosťou neba, ale aj našou radosťou. Prihovára sa za nás a vyprosuje nám nebeské dary. Prvým darom, ktorý nám chce priniesť, je dar jej Syna. Tak to bolo aj vtedy, keď navštívila svoju príbuznú Alžbetu. Božia Matka nás zároveň povzbudzuje aj k vzdávaniu chvály, tak, ako to urobila ona, keď vo svojom hymne zhudobnila radosť svojho srdca: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia…“ V tomto Máriinom hymne nám nebo ponúka krásny dar, inšpirovaný Božím slovom. Panna Mária nás učí stať sa darom pre druhých.
tags: #slavnost #nanebovzatia #panny #marie