Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Sviatok svätých Petra a Pavla

Význam a pôvod prikázaných sviatkov v Katolíckej cirkvi

Katechizmus katolíckej cirkvi pripomína, že starý (zjavený) zákon je prvou fázou zjaveného zákona, pričom jeho morálne predpisy sú zhrnuté v Desatore. Prikázania Desatora kladú základy povolania človeka stvoreného na Boží obraz, zakazujú, čo sa protiví láske k Bohu a k blížnemu, a predpisujú, čo je pre ňu podstatné.

Boží ľud už od čias Mojžišovho zákona poznal stanovené sviatky, počnúc Veľkou nocou (Paschou), aby si pripomínal obdivuhodné skutky Boha Spasiteľa, vzdával mu za ne vďaky, udržiaval na ne spomienku a učil nové generácie prispôsobovať im ich správanie.

Nedeľa ako Pánov deň

Pre katolíka je sviatočným dňom každá nedeľa v roku a prikázané sviatky. Nedeľný kult spĺňa morálny príkaz Starej zmluvy, z ktorého preberá rytmus a ducha tým, že každý týždeň oslavuje Stvoriteľa a Vykupiteľa vlastného ľudu. V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši, okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247).

Ak zákonodarstvo krajiny alebo iné dôvody zaväzujú ľudí pracovať v nedeľu, nech sa aj napriek tomu prežíva tento deň ako deň nášho vyslobodenia, ktorý nám dáva účasť na „slávnostnom zhromaždení“, na spoločenstve „prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi“ (Hebr 12,22-23).

Cirkev zachováva tento Boží príkaz a ustanovuje veriacim „svätiť prikázané sviatky“ a „v nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši“. Vyžaduje od veriacich, aby svätili deň, v ktorom sa pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie, ako aj hlavné liturgické sviatky, ktorými sa uctievajú tajomstvá Pána, preblahoslavenej Panny Márie a svätých, a to predovšetkým účasťou na slávení Eucharistie, na ktorom sa zhromažďuje kresťanské spoločenstvo, a aby sa zdržiavali tých prác, ktoré by mohli prikázanému sväteniu týchto dní prekážať.

Táto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na svätej omši v deň slávnosti, a na svätej omši predvečer sviatku. Podľa kánonického práva, konkrétne Kán. 1246 § 1, nedeľu, v ktorej sa slávi veľkonočné tajomstvo, podľa apoštolskej tradície treba zachovávať v celej Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok.

Kánonické ustanovenia

Kán. 1248 § 1 uvádza, že prikázaniu zúčastniť sa na omši zadosťučiní, kto je prítomný na omši, kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade buď v sám sviatočný deň, alebo večer predchádzajúceho dňa.

Prikázané sviatky Katolíckej cirkvi

História prikázaných sviatkov siaha do raných kresťanských čias, keď sa veriaci začali pravidelne stretávať na liturgických sláveniach, aby si uctili nielen Pánov deň - nedeľu, ale aj významné udalosti ako Narodenie Pána či Zmŕtvychvstanie. Dodržiavanie prikázaných sviatkov nie je len otázkou povinnosti, ale predovšetkým príležitosťou na prehĺbenie viery, modlitbu a účasť na Eucharistii.

Medzi prikázané sviatky patria:

• Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. január. V tento deň si Cirkev pripomína Pannu Máriu ako Bohom vyvolenú Matku Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorej zveruje celý nastávajúci rok.
• Zjavenie Pána (Traja králi) - 6. január.
• Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok. Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní pred očami apoštolov a iných učeníkov odchádza k svojmu Otcovi do neba.
• Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv - pohyblivý sviatok. Je to slávnosť, ktorou si Cirkev uvedomuje nesmierny poklad, ktorý je skrytý v Eucharistii.
• Svätí Peter a Pavol, apoštoli - 29. jún.
• Nanebovzatie Panny Márie - 15. august. Panna Mária, aj keď bola uchránená od každého hriechu, predsa musela podstúpiť smrť.
• Všetkých svätých - 1. november. Cirkev v tento deň slávi pamiatku všetkých Božích svätých a svätíc.
• Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. december. Panna Mária bola pre zásluhy svojho Syna vopred uchránená od dedičného hriechu.
• Narodenie Pána - 25. december. Nikde vo Svätom Písme nenájdeme presný dátum narodenia Pána Ježiša Krista. Cirkev však na základe tradície už oddávna slávi Ježišovo narodenie 25. decembra.

Sviatok svätých Petra a Pavla, apoštolov (29. jún)

Slávnosť svätých Petra a Pavla, apoštolov je prikázaný sviatok v katolíckej cirkvi, ktorý sa oslavuje každoročne 29. júna vo všetkých kresťanských cirkvách Východu i Západu. Svätý Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. Obidvaja boli horliví kazatelia evanjelia. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi sám Pán Ježiš a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme okolo roku 67.

Život a pôsobenie svätého Petra

Svätý Peter (pôvodné meno Šimon zmenil po Ježišovom pozvaní za „rybára ľudí“ na Peter - Skala) sa narodil v Betsaide pri Tiberiadskom jazere. Jeho otec sa volal Ján (Jonáš). Spolu s ním a s bratom Ondrejom, tiež apoštolom, boli pôvodne rybármi. Bol to Ondrej, ktorý doviedol svojho brata Šimona k Ježišovi. Svätý Peter sa spomedzi apoštolov najviac spomína v evanjeliách. Svätý Peter bol vždy v blízkosti Ježiša Krista počas jeho pozemského účinkovania.

V Getsemanskej záhrade sa svätý Peter, keď Ježiša zatkli, postavil s mečom na odpor. Zanedlho však Ježiša trikrát zaprel, hoci predtým tvrdil, že s ním pôjde všade a neopustí ho. Po nanebovstúpení Ježiša Krista a zoslaní Svätého Ducha sa ujíma svojho poslania ako hlava apoštolského zboru a prvého kresťanského spoločenstva v Jeruzaleme. Svätý Peter pokrstil pohana Kornélia, čím sa otvorili brány Cirkvi aj pre pohanov, nielen pre Židov. Traduje sa aj jeho zázračné vyslobodenie z väzenia za čias Herodesa Agripu.

Pravdepodobne v Ríme napísal svoj prvý list, kde hovorí o Ríme ako o Babylone. Zomrel mučeníckou smrťou asi v roku 64 v Ríme, podľa tradície ho ukrižovali dolu hlavou na Vatikánskom pahorku. Na tom mieste teraz stojí Bazilika svätého Petra, jej svätyňa je presne nad miestom, kde sa podľa tradície nachádza Petrov hrob. Jeho relikvie sú uložené v hlavnom oltári baziliky. Zobrazuje sa ako starší muž s kľúčmi a knihou.

Život a pôsobenie svätého Pavla

Svätý Pavol (pôvodné meno Šavol) nepatril k dvanástim vyvoleným a povolaným apoštolom, no za svoju horlivosť a obetavosť dostal titul apoštol. Svätý Pavol sa narodil niekedy v rokoch 5-10 po Kristovi v Tarze v Cilícii (južné Turecko) v židovskej rodine, ktorá požívala práva rímskeho občianstva. Dostal vynikajúce vzdelanie, najprv v samotnom Tarze v helenistickej škole a neskôr v Jeruzaleme pri nohách slávneho učiteľa Gamaliela. Popritom - ako správny Žid - sa vyučil stanárskemu remeslu. V prvom rade však ostal dôsledným, až fanatickým farizejom. Bol pri kameňovaní svätého Štefana.

Potom si dokonca vymohol dovolenie na prenasledovanie kresťanov aj v Damasku. No na ceste do tohto mesta sa mu zjavil sám Ježiš Kristus. Šavol padá z koňa - aj v duchovnom zmysle. Po troch dňoch slepoty a pôstu vidí svet novým, nielen fyzickým zrakom. Po tomto zásahu sa Šavol úplne odovzdáva do Božej vôle, kde si zmení aj meno, keď zo Šavla sa stáva Pavol, z horlivého farizeja sa stáva skromný sluha. Na tri dni z toho oslepol, ale potom sa dal pokrstiť a niekoľko dní nato už ohlasoval v synagógach Ježiša Krista a rozprával o tom, čo sa mu prihodilo.

Židom sa to nepáčilo a chceli ho zabiť. Asi po troch rokoch sa vrátil späť do Damasku a odtiaľ do Jeruzalema, aby vyhľadal apoštolov. Avšak každý sa ho bál - kvôli jeho povesti prenasledovateľa kresťanov. Vtedy sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom Petrovi a Jakubovi a porozprával im, ako si Pavol počínal v Ježišovom mene. Z Jeruzalema odišiel Pavol asi na štyri roky do Tarzu.

Vykonal veľké misijné cesty a jeho obetavosť nepoznala hranice. Založil veľké množstvo kresťanských obcí. Napísal 14 listov jednotlivým cirkevným obciam i osobám, v ktorých jasne vykladal Kristovu náuku. Zažil mnoho utrpenia, sklamania, ale aj radosti z apoštolátu a služby Bohu. Za svoju vieru v Krista umrel v Ríme, kde bol sťatý mečom v ten istý deň ako svätý Peter - 29. júna 67. Podľa tradície ho pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste na ľavom brehu rieky Tiber. Cisár Konštantín Veľký dal nad jeho hrobom vystavať menšiu baziliku. Namiesto nej tam teraz stojí nádherná bazilika svätého Pavla.

Podobnosti a rozdiely medzi apoštolmi

Môžeme si všimnúť niekoľko odlišností v ich životoch: apoštol Peter bol obyčajným rybárom zo skromných pomerov, zatiaľ čo apoštol Pavol bol rímskym občanom s vysokým spoločenským postavením. Peter bol bez vzdelania, Pavol zasa so vzdelaním na akademickej úrovni. Peter pôsobil v každodennej manuálnej práci medzi svojou rodinou a blízkymi, Pavol naopak zastával vysoký úrad, ktorý mal vplyv na širokú verejnosť. Peter miloval ľudí a bál sa Boha, naopak Pavol triedil ľudí podľa rôznej príslušnosti a nesprával sa k nim rovnako a „kresťanského“ Boha z celej duše nenávidel, ako aj jeho stúpencov. Peter miloval Krista, a aj keď zlyhal a zriekol sa ho, dostal druhú šancu a patrične ju využil. Pavol Krista nenávidel a nechával ľudí pre jeho meno väzniť a zabíjať ich, no i on dostal druhú šancu na ceste do Damasku a využil ju. Zhoda medzi týmito apoštolmi je badateľná v nájdení tej správnej cesty, cesty k samotnému Bohu.

Ikonografia

Ikonografia znázorňuje bratské objatie medzi Petrom a Pavlom, alebo obidvoch apoštolov, ktorí držia chrám. Črty sú tradičné: Peter s hustými vlasmi, nízkym čelom a krátkou okrúhlou bradou; Pavol je plešatý, má vysoké čelo, dlhú a hladkú bradu. Táto vernosť v ich znázorňovaní nám dovoľuje spoznať ich na ikonách Päťdesiatnice, Zosnutia Bohorodičky a prijímania apoštolov, kde Kristus na jednej strane dáva svoje telo Petrovi a piatim apoštolom a na strane druhej podáva čašu so svojou krvou Pavlovi a ďalším piatim apoštolom.

Pre obidvoch je mučeníctvo cieľom, aby skrze neho dosiahli Krista: „Jeden, pribitý na kríž, odchádza k nebesiam, kde prijíma od Krista kľúče kráľovstva; druhý, sťatý mečom, odišiel k Spasiteľovi.“ Peter je vzývaný aj ako „vrúcny priateľ Krista, nášho Boha“, a Pavol ako „hlásateľ viery a učiteľ celého sveta“. Pavol je naopak predstavovaný ako hlásateľ a učiteľ, ktorý je povolaný priniesť národom Kristovo meno: „Ty si položil ako základ pre duše veriacich kameň vzácny, uholný, Spasiteľa a Pána.“ Pavlovo bytie, ktoré bolo vyzdvihnuté až do tretieho neba, znamená dar vyznania trojičnej viery. Celkovo, Peter a Pavol sú „prvými koryfejmi“, teda tými, ktorí majú prvé miesto a sú „prvými čo do dôstojnosti“ (prototronoi).

Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (pohyblivý sviatok)

Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je pohyblivý sviatok, čo znamená, že jeho dátum sa mení každý rok v závislosti od dátumu Veľkej Noci a Letníc. Pripomíname si ho vždy v piatok po oktáve sviatku Božieho Tela a Krvi. Tento sviatok patrí medzi dôležité, hoci v niektorých cirkevných kalendároch sa môže uvádzať aj ako neprikázaný. Všetky tieto sviatky nám pripomínajú dôležité udalosti v živote Ježiša Krista a Panny Márie, ako aj príklady svätých, ktorí nasledovali Krista.

Ďalšie významné dni a pohyblivé sviatky

Okrem prikázaných sviatkov si pripomíname aj ďalšie významné dni:

• Najsvätejšie meno Ježiš - 1. január
• Obetovanie Pána - 2. február
• Sv. Jozef, ženích Panny Márie - 19. marec
• Zvestovanie Pána - 25. marec
• Narodenie sv. Jána Krstiteľa - 24. jún
• Návšteva Panny Márie - 2. júl
• Svätí Cyril a Metod, slovanskí vierozvestovia - 5. júl
• Premenenie Pána - 6. august
• Narodenie Panny Márie - 8. september
• Povýšenie Svätého kríža - 14. september
• Sedembolestná Panna Mária - 15. september
• Spomienka na všetkých verných zosnulých - 2. november
• Výročie posvätenia Lateránskej Baziliky - 9. november
• Sv. Štefan, prvý mučeník - 26. december

Medzi pohyblivé sviatky patria:

• Popolcová streda
• Kvetná nedeľa
• Veľký piatok
• Veľkonočná nedeľa
• Veľkonočný pondelok
• Nanebovstúpenie Pána
• Turíčny pondelok
• Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

Pôstna disciplína

Kán. 1249 uvádza, že všetci veriaci, každý svojim spôsobom, sú z božského zákona povinní konať pokánie. Aby sa však všetci medzi sebou spojili v istom spoločnom konaní pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú zvláštnym spôsobom venovať modlitbe, konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa mäsa podľa normy nasledujúcich kánonov.

Kán. 1250 stanovuje, že dňami a obdobiami pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a Pôstne obdobie. Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života, zákon pôstu však zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roku života (Kán. 1252). Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavaniu sa mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.

Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavanie sa mäsa, ako aj úplne alebo čiastočne zameniť pôst a zdržiavanie sa mäsa za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti (Kán. 1253).

tags: #slavnost #najsvatejsieho #srdca #v #predvecer #prikazaneho