Hoci duch mnohých sviatkov a osláv zostáva vo svojej podstate rovnaký naprieč kultúrami, ich konkrétny význam a spôsob prežívania sa líši. Vianočné sviatky, ktoré sú oslavou narodenia Ježiša Krista, predstavujú fascinujúci príklad tejto rozmanitosti. Ako si ich pripomínajú ľudia v rôznych kútoch sveta?
Vianoce vo svete: Pestrosť tradícií a zvykov
Tradície Vianočných sviatkov nie sú vo všetkých krajinách rovnaké. Oslavujú sa s veľkou pestrosťou, pričom každý región vnáša do nich svoje špecifické zvyky a kultúrne prvky.
Európske oslavy: Francúzsko
Rodiny vo Francúzsku slávia Štedrý deň spoločne. Večer si deti položia topánky pred krb a čakajú, že im ich Père Noël naplní darčekmi. Jeho spoločník Père Fouettard by mal zasa zlé deti „oceniť“ výpraskom. O polnoci tradične podávajú réveillon, čo znamená budíček alebo prvé volanie dňa. Réveillon symbolizuje očakávanie narodenia Krista. Toto jedlo pozostáva z ustríc, párkov, vína, opečenej slaniny, pečenej hydiny, šalátov, ovocia a francúzskeho pečiva, najmä bagety. Svojrázne zvyky majú v rôznych častiach Francúzska. Na juhu jedia bochník chleba rozkrájaný do kríža, z ktorého musia prvú časť venovať chudobnému človeku. V Alsasku býva na stole vyprážaná hus, v Bretónsku pšeničné koláčiky s kyslou smotanou. Burgunďania večerajú morku a gaštany. Na severe Francúzska deti dostávajú darčeky už 6. januára, teda na sviatok Troch kráľov.
Africký kontinent: Vianoce bez snehu a ihličia
Na africkom kontinente sa sviatky pokoja v porovnaní s Áziou a Latinskou Amerikou prezentujú pravdepodobne najmenej. K tradičnej atmosfére chýba pre nás neodmysliteľný sneh a hlavne v strednej a južnej Afrike chýba ozdobený ihličnatý stromček. Domáci ho nahrádzajú ozdobenou palmou. Cez vianočné obdobie sa navštevujú rodina a známi, nie všetci sa obdarúvajú darčekmi, keďže veľa ľudí nemá peniaze napríklad na hračky. Tu nezohrávajú Vianoce takú komerčnú úlohu ako vo vyspelých štátoch Európy či Ameriky, je to viac o narodení Ježiša Krista, o radosti, speve, návšteve kostola. Vianoce, ktoré sa podobajú tým naším európskym, priniesli na africký kontinent najmä rôzni misionári a dobrovoľníci, ktorí prichádzajú do rozvojových krajín na určité obdobie.
Špecifiká v Egypte a Maroku
V Egypte sa veľa ľudí hlási k ortodoxnej koptskej cirkvi. Vianoce majú trochu posunuté a zapísané 25. decembra v ich kalendári, čo predstavuje 7. január nášho kalendára. Adventné obdobie tam trvá 40 dní pred Vianocami. Egyptskí veriaci sa počas neho postia - nejedia mäso, hydinu ani mliečne výrobky. Na Štedrý večer idú všetci do kostolov v úplne nových šatách. Bohoslužby sa končia o polnoci hlaholom zvonov. Potom idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata - jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Na prvý vianočný sviatok ľudia v Egypte a ďalších častiach Stredného východu navštevujú priateľov a susedov.
Maroko je krajina zmiešaných kultúr a tolerancie. Hlavným náboženstvom je islam, stretávajú sa tu moslimovia, kresťania, židia. Moslimovia Vianoce nemajú, podobným sviatkom je Sviatok obety. Tiež má korene v Biblii, v Starom zákone. Obetou je baránok, ktorého zarežú a zjedia. Maročania sú však prispôsobiví.
Senegal: Francúzsky vplyv a plážové oslavy
Senegal leží v západnej Afrike. Býval francúzskou kolóniou, preto slávia vianočné sviatky. Malého Ježiška vítajú ozdobenou palmou. Na Štedrý deň, pred slávnostnou večerou, deti dostanú darčeky.
Južná pologuľa: Austrália a letné Vianoce
V Austrálii, keďže tu je veľmi horúco, domáci oslavujú sviatky na plných plážach. Grilujú, jedia koláče, morku, Christmas pudding - čo je niečo ako náš biskupský chlebík. Takisto aj na tomto kontinente sa oslavujú Vianoce. Iné sú vďaka ročnému obdobiu - letu a ozdobeným stromčekom, ktorý býva prevažne umelý. Ihličnaté stromy nie sú bežné ako povedzme na Slovensku. Ľudia v týchto krajinách ich zdobia rôznymi farebnými ozdobami. Ozdoby sú však oveľa pestrejšie a rôznorodejšie. Santa Claus často chodí na pláže, kde sa vozí na surfe alebo na záchranárskej lodi a rozdáva deťom darčeky. Niektorí Austrálčania sa na Vianoce vyvezú k moru, iní idú na výlety do prírody. Ak ostanú doma, kúpu sa v bazénoch, hrajú kriket alebo robia jednoduché domáce práce. Tradičným jedlom je morka, šunka a bravčovina. Ako dezert sa podáva slivkový puding.
Ako oslavujú Austrálčania LETNÉ VIANOCE? | Cestovateľské video
Latinská Amerika: Rodina, jasličky a Posada
Na Štedrý večer v Latinskej Amerike je hodnota rodiny na prvom mieste. Všetci príbuzní spolu so susedmi konzumujú pripravené pokrmy a venujú sa tancu. Najtypickejším znakom je umiestnenie Ježiška v jasličkách. Celý Betlehem môže byť umiestnený pod stromčekom i mesiac pred Vianocami, ale samotná figúrka malého Ježiša sa tam objaví až po polnoci Štedrého večera na znak toho, že sa práve narodil Ježiš Kristus. Samozrejme vďaka rozvinutému turizmu do krajín prenikli aj mnohé zvyklosti z ostatných časti sveta.
Kolumbia a Peru: Hudba, tance a tradičné jedlá
V Kolumbii vianočná sezóna sa spúšťa 7. decembra zapaľovaním sviečok. Vianoce oslavujú veselou hudbou, ozdobeným stromčekom a bohatým stolom. Na Štedrý večer sa stretáva celá rodina, dokonca susedia a kamaráti, aby tradičnou pečenou morkou vychutnali sviatky pohody. Peruánci sú zvyknutí skrášľovať kostoly a domovy jasličkami, vykonávať tance a hry, variť tradičné jedlá.
Mexiko: Deväťdňová Posada a Piñata
Mexičania sa na Vianoce pripravujú deväť dní pred 24. decembrom, teda od 16. decembra. Toto obdobie sa volá Posada. Domácnosti v dedine si rozdelia, kto bude mať kedy Posadu. Každý deň potom v jednotlivých domoch hrajú príbeh o tom, ako Mária s Jozefom hľadali v Betleheme miesto na prenocovanie. Domáci predstavujú krčmárov, ktorí odmietajú prijať svätú rodinu na nocľah. Deti a dospelí zo susedstva hrajú pútnikov, pričom nesú sošky Jozefa, Márie a oslíka. Sprievod žiada o ubytovanie v troch domácnostiach, ale až v poslednej ho prijmú. V tom dome sa potom spolu modlia a na záver spievajú Tichú noc. Nasleduje párty pre deti. Jedno z nich má zaviazané oči a pútnickou palicou sa snaží rozbiť papierovú Piñatu (po španielsky orech), čo je misa plná orieškov, mušlí, pomarančov, cukríkov a sladkostí. Dospelí počas hry detí popíjajú punč. Mexičania si na Štedrý deň nedávajú darčeky. Deti ich dostávajú až 6. januára.
Ázijské Vianoce: Spojenie viery a lokálnej kultúry
Napriek malému počtu kresťanov, poznajú oslavy Vianoc aj v Ázii. Používajú výzdobu domov, zdobia stromčeky, rozdávajú darčeky. Samozrejme poznačené lokálnymi znakmi a kultúrou danej krajiny.
Filipíny: Kresťanská tradícia a Panunuluyan
Jediným ázijským kresťanským národom sú Filipínci. Vianočné oslavy sa začínajú už 15. decembra hojne navštevovanou svätou omšou. Na nej čítajú príbeh o narodení Krista. Na Štedrý deň sa vždy uskutočňuje takzvaná Panunuluyanská slávnosť. Ľudia vyberú spomedzi seba pár, ktorý predstavuje Jozefa a Máriu. Hrajú príbeh o tom, ako Svätá rodina hľadala prístrešie v Betleheme a keď ho nedostala, musela sa uchýliť do maštale. Súčasťou bohoslužby na prvý vianočný sviatok býva hra o narodení Božieho dieťaťa. Deti vyrábajú farebné papierové ornamenty (kvety, reťaze, lampy), ktoré sú súčasťou dekorácie a vianočnej výzdoby.
Japonsko a India: Vianoce ako národný sviatok a lokálne dekorácie
V Japonsku sa iba jedno percento populácie hlási ku kresťanstvu. Aj napriek tomu Japonci slávia vianočné sviatky, zdobia si príbytky a výklady obchodov, najmenší dostávajú darčeky. Tie rozdáva Hoteiosha - kňaz, pričom deti veria, že má oči aj vzadu a po celý čas ich sleduje.
V Indii nesúvisia Vianoce iba s kresťanstvom, všetci bez ohľadu na vierovyznanie ich uctievajú. Kresťania oslavujú sviatky klasicky, Indovia ich berú viac ako národný sviatok. Väčšina z nich chodí na miestne trhy, zdobia si domy, stromčeky. Na niektorých miestach používajú namiesto klasického vianočného stromčeka ako dekoráciu listy banánovníka či manga. Toto všetko trvá iba pár dní. S predvianočnou atmosférou sa v Indii asi nestretnete. Na Štedrý deň nie sú zvláštnosťou teploty okolo 30 stupňov Celzia.
Či už slávime Vianoce v Európe, Ázii či na opačnej strane pologule, duch Vianoc zostáva v každom kúsku sveta rovnaký, no jeho prejavy a význam sa prispôsobujú miestnym podmienkam a tradíciám, čím vytvárajú bohatú mozaiku osláv.