Milan Rastislav Štefánik (1880 Košariská - 1919 Vajnory) je právom považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností v histórii Slovenska, osobnosť svetového formátu. Jeho prínos k vytvoreniu Československej republiky je nezmazateľný. Štefánik bol uznávaný astronóm, vedec, politik, diplomat, generál francúzskej armády a spoluzakladateľ československého štátu (1918). Dosiahol výnimočné výsledky vo všetkých oblastiach, ktorým sa venoval. Za svoj krátky život urobil veľa pre Slovensko a Slovákov, a navždy ostane príkladom najlepších vlastností človeka.
Výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika si pripomíname 4. mája. Tento deň je spomienkou na tragickú smrť významného slovenského politika, vojenského hrdinu a astronóma, ktorý zahynul pri leteckej nehode v roku 1919. Ako výraz úcty k jednej z najväčších osobností moderných slovenských dejín je 4. máj na Slovensku pamätným dňom.
Život a odkaz Milana Rastislava Štefánika
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách, kde získal aj základné vzdelanie. Už počas stredoškolských štúdií, ktoré absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši, sa výrazne spoločensky angažoval. V roku 1898 zamieril do Prahy na vysokoškolské štúdiá, kde najskôr študoval dva roky stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Zároveň pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan.
Po pol roku života v Paríži začal Štefánik pracovať v slávnom observatóriu Meudon neďaleko francúzskej metropoly. V rámci svojich astronomických výskumných ciest navštívil Španielsko, strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, Spojené štáty i Južnú Ameriku. Od roku 1905 do roku 1919 precestoval všetky kontinenty, okrem Antarktídy. Francúzskym občanom sa M. R. Štefánik stal v roku 1912 a o dva roky neskôr ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie.
Počas prvej svetovej vojny bojoval ako vojnový pilot na francúzskom fronte. Súčasne úzko spolupracoval s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Reprezentatívnym orgánom česko-slovenského zahraničného odboja sa stala Česko-slovenská národná rada (ČSNR). Jedným z jej najdôležitejších cieľov bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal Štefánik na formovaní československých légií najväčšiu zásluhu. Samostatný československý štát vznikol 28. októbra 1918. Štefánik bol prvý česko-slovenský minister vojny a v tejto funkcii zohral kľúčovú úlohu pri organizovaní česko-slovenských légií.
Milanovi Rastislavovi Štefánikovi problematika dolnozemských Slovákov nebola cudzia, keďže jeho starší brat Igor Branislav Štefánik pôsobil na Dolnej zemi v niekoľkých cirkevných zboroch a najdlhšie v Báčskej Palanke a v Novom Sade, kde je aj pochovaný. Milan Rastislav prišiel na svadbu svojho brata do Pivnice a už tam hovoril o svojich víziách a budúcom štáte Čechov a Slovákov. V roku 1918 zorganizoval peňažnú zbierku, keď od amerických Slovákov na podporu česko-slovenských légií získal miliónovú podporu, z čoho značná časť bola usmernená na gymnázium Jána Kollára v Petrovci. V Báčskom Petrovci v roku 2014 tému štefánikovského fenoménu v slovenskom zahraničí priblížil Stanislav Bajaník, člen Výboru MS a člen SZSZ. Vtedy bol aj premietaný umelecko-dokumentárny film o tomto významnom slovenskom politikovi, astronómovi, filozofovi, generálovi francúzskej armády, ktorý v rokoch 1914 - 1918 organizoval česko-slovenské légie v Srbsku, Rumunsku, Rusku, Taliansku a v roku 1918 protisovietsku intervenciu na Sibíri.
Milan Rastislav Štefánik - Generál a diplomat dokument časť 1
Program RTVS k 100. výročiu úmrtia (2019)
Pri príležitosti 100. výročia úmrtia Milana Rastislava Štefánika pripravila RTVS bohatý televízny a rozhlasový program. Tematické vysielanie Dvojky bolo sústredené najmä na deň výročia - sobotu 4. mája.
Televízne vysielanie
- Dokumentárny film „Milan Rastislav Štefánik“: Dvojka uviedla v premiére dvojdielny dokumentárny film RTVS, ktorý použitím kombinácie hraných a animovaných prvkov nadväzuje na film True Štúr. V epizódach Astronóm a cestovateľ i Generál a diplomat postupne priniesol pohľad na výnimočnú osobnosť Štefánika z troch rôznych historických perspektív - francúzskej, českej a slovenskej. Spoločne s dosiaľ nepublikovanými fotografiami skladá celistvý obraz jednej z najvýznamnejších osobností Slovenska. Druhá časť tohto filmu otvorila tematický večer v sobotu 4. mája o 20:10.
- Životopisný film a dokumenty: O 21:05 nasledoval životopisný film Milan Rastislav Štefánik z roku 1935, v ktorom hlavnú úlohu stvárnil Chorvát Zvonimir Rogoz po boku hereckých legiend ako Andrej Bagar či Oľga Borodáčová. Vysielanie pokračovalo dokumentárnym blokom z vybraných epizód sérií nedávnej produkcie RTVS - Konzervy času i Poklady.sk. Popoludní o 15:05 čakal divákov unikátny archívny dokument M. R. Štefánik z roku 1969 s komentárom Ladislava Chudíka.
- Diskusné relácie: O Štefánikovej osobnosti diskutoval aj Michal Havran v dvoch vydaniach relácie Večera s Havranom. V utorok 30. apríla sa hovorilo o Štefánikovom pôsobení v zahraničí s historikom a spisovateľom Miroslavom Musilom, ako aj s Bohumilou Ferenčuhovou i Petrom Machom z Historického ústavu SAV. V ďalšej diskusii v utorok 7. mája odpovedali na otázku, ako sa na pôsobenie Štefánika pozerá súčasná francúzska história a verejnosť, historik, dôstojník francúzskej armády Frédéric Guelton, špecialista na slovenské dejiny Étienne Boissierie a francúzsky veľvyslanec J. E. Christophe F.
- Detský seriál Mohyla: Pre detských divákov pripravila RTVS trojdielny dobrodružný seriál Mohyla, ktorého prvú časť odvysielala Jednotka v nedeľu 28. apríla o 9:05. Hlavnými hrdinami sú traja spolužiaci, ktorí sa počas školského výletu na Mohylu pod Bradlom ocitnú v spomienkach Milana Rastislava Štefánika. Počas cestovania časom objavia fascinujúci Štefánikov svet a ocitnú sa na Mont Blancu, v Paríži, na Tahiti, ale aj v ohrození života v prvej svetovej vojne. Seriálom divákov sprevádzal aj Matej Landl v úlohe učiteľa, ktorý žiakom približoval najzaujímavejšie fakty zo Štefánikovho života. Ďalšie časti seriálu odvysielala Jednotka v nedeľu 5. a 19. mája.
Rozhlasové vysielanie
- Rádio Slovensko: Rádio Slovensko prinieslo 4. mája živé vysielanie z Celonárodnej spomienkovej slávnosti pri príležitosti 100. výročia tragickej smrti M. R. Štefánika. Moderátori Marko Varmus a Vlado Seman sprostredkovali atmosféru dňa a priniesli rozhovory s hosťami a návštevníkmi podujatia. Životu a odkazu generála Štefánika sa v relácii Príbeh na týždeň venovala Soňa Gyarfašová. Hosťom relácie Kontakty bol vo štvrtok 2. mája autor knihy o Štefánikovi Michal Kšiňan, ktorý prišiel 31. mája aj na rozhovor do historickej Nočnej pyramídy.
- Rádio Regina Západ: Priamo z rodného domu M. R. Štefánika v Košariskách vysielalo v deň 100. výročia jeho úmrtia - 4. mája od 6:15 do 12:15 Rádio Regina Západ. V improvizovanom štúdiu priblížil historik Pavol Kanis po 10:00 rôzne informácie zo života a pôsobenia tohto svetovo známeho politika, diplomata a astronóma. Riaditeľka múzea Alena Petráková poodhalila zaujímavosti nielen z jeho života, ale aj od rôznych zaujímavých hostí, ktorí múzeum navštívili. Počas vysielania bol na nádvorí múzea v Košariskách uvedený do života nový komix o Štefánikovi.
- Rádio Devín: Rádio Devín pripravilo v tejto súvislosti niekoľko premiér. Od pondelka 29. apríla do piatka 3. mája si poslucháči mohli v Rannom ladení od 9:20 vypočuť reportážny cyklus M. R. Štefánik v umeleckej reflexii. V Dokumentárnom Rádiu Devín počas troch nedieľ 5., 12. a 19. mája od 18:00 diskutovali historici a propagátori Štefánikovej osobnosti. Do štúdia prišli Bohumila Ferenčuhová a Michal Kšiňan z Historického ústavu SAV, diplomat, historik, cestovateľ, publicista, scenárista a spisovateľ literatúry faktu Miroslav Musil a spisovateľ Jozef Banáš. V utorok 14. mája o 20:00 prinieslo Rádio Devín premiéru rozhlasovej hry Petra Pavlaca Tri rozhovory M.R.Š a T.G.M.
Miesta pamäti a celonárodné spomienkové slávnosti
Hlavné oslavy 100. výročia tragickej smrti M. R. Štefánika sa konali na symbolických miestach spojených s jeho životom a poslednými chvíľami.
Mohyla na Bradle a Košariská
Nad mestom Brezová pod Bradlom, neďaleko od rodných Košarísk, sa týči Bradlo s Mohylou nášho národného hrdinu generála M. R. Štefánika. Jej autorom je architekt Dušan Jurkovič. V roku 1923 bola na mieste jeho havárie pri Ivanke pri Dunaji postavená mohyla v tvare pyramídy taktiež podľa Jurkovičovho projektu. Na Mohyle pod Bradlom sa každoročne konajú spomienkové slávnosti.
Košariská sú rodiskom nášho hrdinu. V jeho rodnom dome, ktorý bol v roku 2010 zapísaný do zoznamu Európskeho dedičstva, je zriadené Múzeum M. R. Štefánika. V susedstve sa nachádza evanjelický kostol, v ktorom bol Štefánik krstený a kde sa konal aj jeho pohreb.
Pri príležitosti 100. výročia tragickej smrti generála M. R. Štefánika sa práve na Bradle a v Košariskách konala 4. mája celonárodná spomienková slávnosť za účasti najvyšších predstaviteľov štátu a ozbrojených síl Slovenskej republiky.
V evanjelickom kostole v Košariskách sa v sobotu 4. mája 2019 od 9:30 hodiny konali spomienkové Služby Božie pri 100. výročí tragickej smrti gen. M. R. Štefánika, ktoré boli prenášané prostredníctvom RTVS. Program pokračoval na nádvorí Múzea Milana Rastislava Štefánika kladením vencov, slávnostnými príhovormi a zapálením pochodní. V sále Národného domu Štefánikovho bola otvorená výstava Spolku rodákov M. R. Štefánika „Čriepky spomienok Spolku rodákov M. R.“.
Pamätníky a letisková spomienka
Spoluzakladateľovi Československa Milanovi Rastislavovi Štefánikovi odhalili 4. mája 2009, na 90. výročie jeho tragickej smrti, sochu v nadživotnej veľkosti v centre Bratislavy. Bronzovú takmer 7 a pol metrovú podobizeň Štefánika v leteckej uniforme s hmotnosťou šesť a pol tony vyrobili zlievači z moravského Blanska. Dielo je vytvorené podľa sochy, ktorá v Bratislave stála od roku 1938 na Námestí Ľudovíta Štúra, a ktorej autorom bol známy český sochár Bohumil Kafka. Podobizeň Štefánika umiestnili pred novú budovu Slovenského národného divadla na nábreží Dunaja a za ním sa týči socha leva, ktorý symbolizuje československú štátnosť.
Bratislavské Letisko M. R. Štefánika a Slovenská federácia ultraľahkého lietania si pripomenuli v sobotu 4. mája sté výročie smrti Milana Rastislava Štefánika príletom 14 lietadiel a spoločným nízkym preletom nad dráhou letiska. Lietadlá poleteli trasou z talianskeho letiska Campoformido, z ktorého pôvodne letel do Bratislavy 4. mája 1919 aj generál M. R. Štefánik. Prílet lietadiel (Viper SD-4, SportCruiser PS 28, Cessna 172, Cirrus SR 22, Bristell a Tecnam) a nízky prelet nad dráhou letiska mohli akreditovaní hostia sledovať priamo na letiskovej ploche približne o 9. hodine. Všetci účastníci sa potom zúčastnili pietnej spomienky - kladenia venca k soche M. R. Štefánika v odletovej hale letiska.
Tragická smrť a dodnes neobjasnené okolnosti
Dňa 4. mája 1919 tragicky zahynul pri návrate do vlasti generál Milan Rastislav Štefánik. Tohto dňa sa v Galarate rozlúčil Štefánik s najvyššími predstaviteľmi Talianska. Pri návrate do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny v Československej vláde, sa jeho dvojplošník Caproni Ca.33 havaroval spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom pri pristávacom manévri neďaleko Ivanky pri Dunaji. Lietadlo sa pri Ivanke pri Dunaji zrazu zrútilo na zem. Milan Rastislav Štefánik zahynul vo veku nedožitých 39 rokov spolu s dvomi talianskymi letcami a mechanikom. Táto tragická nehoda dodnes nie je objasnená.
M. R. Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou a kde sa každý rok konajú spomienkové slávnosti.