Úvod do slovenského volebného systému
Volebný systém na Slovensku je základným pilierom demokracie. Tento systém určuje, ako sa volia zástupcovia do národných i miestnych orgánov a je nevyhnutný pre správne fungovanie politického života krajiny. Volebný systém na Slovensku je zásadnou súčasťou demokratického usporiadania a spája sa s viacerými typmi volieb, medzi ktoré patria parlamentné voľby, voľba prezidenta, samosprávne voľby, komunálne voľby a referendum. Parlamentné voľby na Slovensku sú založené na proporcionálnom zastúpení a sú kľúčové pre udržanie demokracie a zabezpečujú, že vláda odráža vôľu občanov. Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štvorročné funkčné obdobie.
Zásady volebného práva v Slovenskej republike
Volebné právo je súhrnom zásad obsiahnutých v normách volebného práva, uplatňovaných v praktickom uskutočňovaní volieb, ako aj pravidiel delenia mandátov a zisťovania a kontroly výsledkov volieb. K najdôležitejším z nich patria parlamenty, hlavy štátov, orgány obecnej (územnej samosprávy), súdne orgány. Voľbami je legitimovaná štátna moc a moc daného orgánu zvlášť. Voliči (ľud) v nich rozhodujú o svojich reprezentantoch a udeľujú im mandát na výkon práv.
- Všeobecnosť volebného práva: Znamená právo všetkých občanov, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšia 18 rokov, voliť do zastupiteľských orgánov alebo sa zúčastniť referenda. Právo voliť má každý občan SR s trvalým pobytom na území SR.
- Priamosť volebného práva: Znamená, že volič volí bezprostredne ľudí, ktorí ho budú zastupovať.
- Tajnosť hlasovania: Znamená, že vo volebnej miestnosti musí byť vyhradený priestor, kde volič má možnosť bez kontroly upraviť hlasovacie lístky.
Volebné právo zahŕňa aktívne volebné právo (právo voliť) od 18 rokov a pasívne volebné právo (právo byť volený) od 21 rokov.
Registrácia a kandidátne listiny politických strán
Politické strany sú organizácie združujúce ľudí so zámerom podstatne ovplyvňovať politickú moc. Hlavným cieľom politickej strany je získať rozhodujúci podiel na štátnej moci, teda právo zostaviť vládu a prostredníctvom parlamentných zákonov usmerňovať vývoj celej spoločnosti.
Podávanie kandidátnych listín
Kandidátnu listinu môže podať politická strana alebo politické hnutie (ďalej len „politická strana“), ktorá je registrovaná podľa zákona č. 85/2005 Z. z. Politická strana alebo koalícia doručí kandidátnu listinu v listinnej forme aj elektronickej forme (na prenosnom elektronickom médiu - USB kľúči v editovateľnom formáte MS Excel XLS alebo XLSX) prostredníctvom svojho splnomocnenca najneskôr 90 dní predo dňom konania volieb (napríklad najneskôr 2. júla 2023), zapisovateľovi Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len „štátna komisia“). Lehota na doručenie kandidátnej listiny sa končí uplynutím posledného dňa lehoty, t.j. v nedeľu 2. júla 2023 o 24:00 h. Splnomocnenec je povinný pri doručení kandidátnej listiny preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom.
Ku kandidátnej listine musí byť priložený zoznam členov politickej strany, rovnajúci sa najmenej dvojnásobku počtu kandidátov uvedených na kandidátnej listine politickej strany, s uvedením poradového čísla, mena a priezviska, adresy trvalého pobytu a dátumu narodenia každého člena. K zoznamu musí byť pripojené vlastnoručne podpísané vyhlásenie každého člena politickej strany uvedeného v zozname, ktorým potvrdzuje svoje členstvo v politickej strane. Pravosť podpisu musí byť úradne osvedčená, a to najskôr v deň uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky; zoradenie tlačív vyhlásení zodpovedá poradiu členov politickej strany uvedených v zozname.
Na kandidátnej listine môže politická strana uviesť svoj grafický znak (logo). Koalícia môže na kandidátnej listine uviesť grafické znaky politických strán tvoriacich koalíciu.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vráti uhradenú kauciu do jedného mesiaca po vyhlásení výsledku volieb politickej strane alebo koalícii, ktorej kandidátna listina nebola zaregistrovaná, alebo politickej strane alebo koalícii, ktorá získala aspoň dve percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.
Vzdanie sa alebo odvolanie kandidatúry
Politická strana alebo koalícia môže najneskôr 48 hodín pred začatím volieb (napríklad najneskôr 28. septembra 2023 do 7:00 h) stiahnuť kandidátnu listinu. Späťvzatie kandidátnej listiny musí byť doručené predsedovi štátnej komisie, ktorý zabezpečí jeho zverejnenie vo volebných miestnostiach. Kandidát sa môže najneskôr 48 hodín pred začatím volieb (napríklad najneskôr 28. septembra 2023 do 7:00 h) svojej kandidatúry vzdať; vzdanie sa musí urobiť v listinnej forme a jeho podpis musí byť úradne osvedčený. Vzdanie sa alebo odvolanie kandidatúry musí byť doručené predsedovi štátnej komisie, ktorý zabezpečí ich zverejnenie vo volebných miestnostiach.
Systém prerozdelenia mandátov a volebné kvórum
Proporcionálny volebný systém, ktorý sa na Slovensku používa, je mladší typ volebného systému, využíva sa od 18. storočia, teda od presadenia všeobecného voleného práva. V súčasnosti ho využívajú európske krajiny, kde pôsobí väčší počet politických strán. Výhodou tohto systému je to, že umožňuje účasť vo voľbách všetkých registrovaných stranám. Podstatou proporčných volebných systémov je rovnováha medzi získanými hlasmi a získanými mandátmi. Teoretickým cieľom proporčných volebných systémov je, aby sa percentuálny počet hlasov rovnal percentuálnemu počtu mandátov. V praxi je však tento cieľ nerealizovateľný.
Päťpercentné kvórum
Pre vstup do parlamentu musí politická strana dosiahnuť minimálne 5% hlasov celoštátnej volebnej účasti. Päťpercentné kvórum, pri ktorom sa strany, ktoré získajú menej ako 5 percent, do parlamentu nedostanú, nie je slovenské špecifikum. Kvórum je bežný volebný nástroj v jednotlivých krajinách, hoci existujú aj výnimky ako Holandsko. Spravidla to kvórum v jednotlivých krajinách existuje, niekde sú to 4 percentá, niekde 5.
Prerozdelenie "prepadnutých" hlasov
Slovensko má volebný systém, pri ktorom politické strany, ktoré sa dostanú do parlamentu, dostanú viac kresiel, než akú majú vo voľbách reálnu podporu. Je to spôsobené prerozdelením hlasov strán, ktoré neprekročili päťpercentné kvórum. Napríklad, ak strana získala 44,4 percenta hlasov, teoreticky by mala mať 67 poslancov, no v skutočnosti ich môže mať viac. Strana, ktorá získala 5,88 percenta hlasov, by mala mať 8,82 mandátu, no reálne získa 11 kresiel.
Na prerozdelenie prepadnutých hlasov existuje vzorec, ktorý Radoslav Štefančík skrátene vysvetľuje takto: „Počet všetkých hlasov pridelených stranám, ktoré sa do parlamentu dostali, je vydelený počtom mandátov plus 1. Z toho vznikne tzv. celorepublikové číslo a potom sa počet hlasov pre konkrétnu politickú stranu vydelí týmto celorepublikovým číslom.“ Pri prideľovaní poslaneckých kresiel po voľbách sa už vôbec neprihliada na strany, ktorých hlasy prepadli, podľa vzorca sa automaticky počíta iba s tými, ktoré mali 5 a viac percent. Najviac kresiel z prepadnutých hlasov, pochopiteľne, získa víťazná strana. „Čím menej hlasov prepadne, tým je zloženie parlamentu reprezentatívnejšie,“ hovorí politológ Radoslav Štefančík.
Ak strany, ktoré sa nedostanú do parlamentu, nezískajú potrebných 5 percent platných hlasov, ich hlasy "prepadnú" a podľa vzorca sa prerozdelia medzi politické strany, ktoré sa do parlamentu dostali. Keďže sa počíta s tým, že v každých voľbách prepadnú nejaké hlasy, politické strany v parlamente budú mať vždy viac kresiel, ako je ich skutočná podpora. „Platí, že čím menej hlasov prepadne, tým je zloženie parlamentu reprezentatívnejšie. Preto je dobré, keď ľudia volia strany, ktorých hlasy neprepadnú. Podľa súčasných prieskumov sa zdá, že aj v tohtoročných voľbách môže prepadnúť až dvadsať percent hlasov, že znova bude približne pätina ľudí voliť tie strany, ktoré sa do parlamentu nedostanú,“ hovorí Radoslav Štefančík.
Finančný dopad "prepadnutých" hlasov
Aj keď sa politická strana nedostane do parlamentu, hlasy, ktoré jej dali voliči, môžu mať pre ňu veľký finančný význam. Pre tieto dve strany však mali hlasy, ktoré im dali voliči, veľký finančný význam. Obidve totiž prekročili hranicu troch percent, a tak splnili kritérium na štátny príspevok za voľby. Platí, že za každý jeden hlas dostane strana, ktorú volili viac ako tri percentá ľudí, príspevok vo výške jedného percenta priemernej mesačnej mzdy. Napríklad, pri priemernej mzde 786 eur dostane strana za každý takýto hlas 7,86 eura, plus príspevok na činnosť. Politické strany tak dostanú od štátu za volebný výsledok milióny eur, aj keď sa nedostali do parlamentu.
Preferenčné hlasovanie (Krúžkovanie)
Vo volebnej miestnosti dostanete hlasovacie lístky, a keď si vyberiete, ktorú politickú stranu chcete voliť, môžete si vybrať aj politikov, ktorých chcete mať v parlamente. Môžete zakrúžkovať maximálne štyroch kandidátov. „Ak niekto zakrúžkuje piatich, krúžkovanie je neplatné a ráta sa iba hlas pre stranu ako celok,“ hovorí politológ. Krúžkovanie sú vlastne prednostné hlasy. Poradie kandidátov na kandidátnych listinách si určuje sama strana. Ak voliči chcú, aby bol v parlamente napríklad niekto zo spodnej časti kandidátnej listiny, môžu ho krúžkovať, aby mal čo najviac hlasov a aby ostatných predbehol v poradí.
Teoreticky sa môže dostať na prvé miesto aj človek z posledného miesta. Stalo sa to napríklad v predchádzajúcich voľbách, keď z posledného miesta OĽaNO kandidoval Igor Matovič a ľudia mu dali toľko prednostných hlasov, že sa nakoniec stal jednotkou strany. „Lenže aj tu platí jasné pravidlo, že musí získať najmenej tri percentá z hlasov odovzdaných pre politickú stranu, aby mohol predbehnúť iných kandidátov. Ak stranu volí 100-tisíc ľudí, kandidáta musí krúžkovať aspoň 3-tisíc ľudí, aby ho to posunulo v poradí. Keby získal 2 999, tak nepreskočí ani toho, kto má napríklad 200 krúžkov,“ hovorí Radoslav Štefančík.
Slovenská anomália: Jeden volebný obvod
Radoslav Štefančík hovorí, že volebný systém na Slovensku je tzv. pomerný a v rámci Európy je bežne zaužívaný. „Lenže Slovensko v ňom má patologický prvok a tým je jeden volebný obvod. V pomernom volebnom systéme zvykne existovať viac viacmandátových volebných obvodov. Aj Slovensko bolo ešte do roku 1998 rozdelené na štyri volebné obvody, Mečiarova legislatíva to zmenila. Z môjho pohľadu je to negatívum, lebo sa vytratilo pomerné zastúpenie regiónov v parlamente. Predtým boli Bratislava, západné Slovensko, stredné Slovensko a východné Slovensko zastúpené pomerne k počtu obyvateľov.“
Po vzniku jedného volebného obvodu sa stratila prirodzená motivácia, aby boli zastúpené všetky regióny. Napríklad v roku 2010 mala strana SaS prvých pätnásť miest kandidátnej listiny obsadených trinástimi kandidátmi z Bratislavy a blízkeho okolia,“ hovorí Radoslav Štefančík. Jeden z prejavov pomerného volebného systému podľa neho je, že predpokladá koaličnú vládu. Že po roku 2012 vznikla v rámci pomerného volebného systému vláda jednej strany, bola anomália. Málokedy sa stane, že pri takomto volebnom systéme získa jedna strana takú dominanciu. Slabé je aj zastúpenie regiónov.
Volebné komisie a sčítanie hlasov
Delegovanie členov do komisií
Oznámenie o delegovaní člena a náhradníka do okrskovej volebnej komisie doručí politická strana alebo koalícia starostovi obce (primátorovi mesta, starostovi mestskej časti) v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb (napríklad do 21. dňa pred voľbami). Člen okrskovej volebnej komisie nemusí mať trvalý pobyt v obci, v ktorej vykonáva funkciu člena okrskovej volebnej komisie. Oznámenie o delegovaní člena a náhradníka do okrskovej volebnej komisie utvorenej pre osobitný volebný okrsok doručí politická strana alebo koalícia predsedovi štátnej komisie v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb. Pre hlasovanie poštou bolo vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023 utvorených 18 osobitných volebných okrskov. Oznámenie o delegovaní člena a náhradníka do okresnej volebnej komisie doručí politická strana alebo koalícia prednostovi okresného úradu v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb. Lehota na doručenie oznámenia sa končí uplynutím posledného dňa lehoty. V listinnej forme možno doručiť oznámenie o delegovaní člena osobne alebo prostredníctvom pošty. Ak sa politická strana alebo koalícia rozhodla pre doručenie oznámenia prostredníctvom pošty, pre vznik členstva vo volebnej komisie je rozhodujúci dátum, kedy bolo oznámenie doručené. Elektronicky sa doručí oznámenie o delegovaní člena a náhradníka do volebnej komisie ako sken.
Členstvo vo volebnej komisie vzniká delegovaním člena do volebnej komisie (doručením oznámenia o delegovaní starostovi obce, resp. prednostovi okresného úradu). Zložením zákonom predpísaného sľubu sa člen volebnej komisie ujíma svojej funkcie. Volebná komisia si na svojom prvom zasadaní určí zo všetkých členov komisie svojho predsedu a podpredsedu žrebom.
Zánik členstva a náhradníci
Členstvo vo volebnej komisie zaniká dňom doručenia písomného oznámenia o odvolaní člena politickou stranou alebo koalíciou, ktorá ho delegovala alebo doručením písomného oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedovi volebnej komisie, ktorej je členom. Predseda volebnej komisie povolá náhradníka, ak bol politickou stranou alebo koalíciou náhradník v zákonnej lehote v oznámení určený.
Nestrannosť členov komisií
„Člen volebnej komisie je povinný zachovávať pri výkone funkcie nestrannosť a nepôsobiť v prospech alebo neprospech kandidujúcich subjektov. Tomu má prispôsobiť aj svoje oblečenie a konanie.“ (Uznesenie štátnej komisie č. 10/4/4 zo 4. 2. 2004). V prípade narušenia poriadku vo volebnej miestnosti je predseda okrskovej volebnej komisie, v jeho neprítomnosti podpredseda komisie, povinný vyzvať člena okrskovej volebnej komisie, aby sa zdržal svojho konania. V prípade opakovaného narušenia poriadku vo volebnej miestnosti alebo neuposlúchnutia výzvy, predseda okrskovej volebnej komisie, v jeho neprítomnosti podpredseda komisie, požiada o pomoc orgány polície a informuje o tom prostredníctvom okresnej volebnej komisie štátnu komisiu.
Spočítavanie a sumarizácia hlasov
Hlasy pre politické strany aj prednostné hlasy pre jednotlivých kandidátov spočítavajú priamo vo volebných miestnostiach hneď po ich zatvorení. Na jednu volebnú miestnosť pripadá približne tisíc voličov. V každej je aj 5 až 6 volebných komisárov, takže spočítanie hlasov a prednostných hlasov trvá len chvíľu. Výsledok zapísaný v zápisnici pošlú do okresnej volebnej komisie a tá elektronicky štátnej volebnej komisie. Odtiaľ sťahujú informáciu do centrály štatistického úradu, kde dajú údaje dokopy zo všetkých okrskov.
Pripojenie sčítavacej miestnosti pre miestne voľby 6/4
Vplyv volebných pravidiel na politickú scénu
Volebné pravidlá určujú, ako sú hlasy rozdelené na kreslá. Každý systém favorizuje veľké strany, táto tendencia je však o veľa menšia pri proporcionálnom zastúpení. Pri proporcionálnom zastúpení na tieto tendencie do veľkej miery vplýva aj typ použitého volebného vzorca. Veľkosť obvodov tiež ovplyvňuje stupeň proporcionality, najvyššia je pri jednom celoštátnom obvode, klesá smerom k menším obvodom. Volebné pravidlá určujú aj počet strán v parlamente, najmä cez výšku volebnej klauzuly.
Volebné pravidlá ovplyvňujú správanie sa strán a voličov. Ovplyvňujú množstvo strán súperiacich vo voľbách. Proporcionálne zastúpenie a veľké obvody bývajú ideologickejšie orientované, zatiaľ čo súdržnosť strán sa zvykne oslabovať pokiaľ majú voliči možnosť preferenčných hlasov v rámci strany. Malé obvody demotivujú malé politické strany. Dôležité je aj ovplyvňovanie taktiky voličov pri pluralitnom zastúpení (načo voliť niekoho, kto nemá šancu…), podobne je to aj pri hranici zvoliteľnosti (volebnej klauzuly) pri proporcionálnom zastúpení, kde si volič rozmyslí, či dá svoj hlas strane, ktorá sa naisto nedostane do parlamentu a jeho hlas tak prepadne. Podľa výskumov je však miera taktizovania voličov nízka.