Význam a pôvod mien
Meno Simon, ako aj jeho česká varianta Šimon, majú hebrejský pôvod. Odvodzujú sa od mena „Šim’on“, čo v preklade znamená „Boh vypočul“, „ten, ktorý je vypočutý“, alebo jednoducho „naslúchajúci“ či „slyšiaci“. Tieto mená symbolizujú dôveru, vieru a spojenie s duchovnými hodnotami.
Meno v sebe nesie posolstvo trpezlivosti, vnútornej citlivosti a schopnosti skutočne načúvať druhým. V kresťanskej tradícii je meno úzko späté s apoštolom Šimonom Petrom, jedným z najbližších učeníkov Ježiša Krista, čo mu dodáva hlboký duchovný rozmer.

Sviatok v českom kalendári
V českom kalendári pripadá sviatok mien Simon a Šimon na 22. decembra. Zatiaľ čo medzinárodná forma Simon zažíva v Česku vzostup popularity, česká varianta Šimon je tradične oveľa častejšia. Podľa štatistík žije v Českej republike viac ako 17 000 nositeľov mena Šimon, pričom toto meno patrí medzi dlhodobo obľúbené voľby pre novorodencov. Meno Simon má v Česku približne 1 000 nositeľov s priemerným vekom okolo 19 rokov.
Tipy na oslavu a darčeky
Sviatok pripadajúci na 22. decembra je ideálnou príležitosťou na doručenie darčeka na poslednú chvíľu. Pre mužov menom Simon či Šimon je v tomto období vhodné zvoliť:
- Luxusný darčekový kôš plný gurmánskych delikates.
- Kvalitné archívne víno.
- Výber vhodného gastronomického zážitku namiesto bežných darčekov.
Pokiaľ si nie ste istí venovaním, môžete využiť pripravené texty na kartičky, napríklad: „Milý Simone, ať je Tvůj život stejně úžasný, jako je význam Tvého jména - ať stále nasloucháš svému srdci.“
Štýlové darčeky pre mužov
Historický vývoj určovania mien v kalendári
Systém určovania menín v Česku prešiel dlhým vývojom. Do roku 1989 kalendárium spravovala odborná komisia pri Obchodných tlačiarňach v Kolíne, ktorej členmi boli jazykovedci-onomastici, ako napríklad Miloslava Knappová, spolu so zástupcami ministerstiev. Cieľom bola stabilita kalendára, kde sa menili len zhruba 3 až 5 mien ročne.
Po roku 1989 sa legislatíva zmenila a vydávanie kalendárov už nepodlieha centrálnej právnej regulácii. Súčasní vydavatelia najčastejšie vychádzajú z občianskeho kalendára z 90. rokov, ktorý si podľa vlastných preferencií doplňujú o ďalšie mená z historických či cirkevných prameňov. V súčasnosti existujú stovky výrobcov kalendárov, čo vedie k narastajúcej variabilite v obsahu jednotlivých kalendárnych vydaní.