Silvestrovské a novoročné zvyky a tradície

Koniec starého roka a začiatok nového roka bývajú spájané hlavne s predsavzatiami, ktoré sa snažíme počas ďalších mesiacov splniť. Silvester a Nový rok sú symbolom rozlúčky so starým rokom a zároveň nádeje na nový začiatok. V minulosti sa naši predkovia okrem zábavy venovali aj rôznym magickým úkonom a dodržiavali veľké množstvo tradícií, ktoré ich mali ochrániť pred zlým osudom.

Záver starého a začiatok nového roka sú za dverami. Tento čas veľa z nás využíva na akési bilancovanie a hodnotenie uplynulých 365 dní. Silvestrovské a novoročné oslavy majú svoje dlhoročné tradície. V niektorých slovenských regiónoch si ešte aj v dnešných dňoch obyvatelia pripomínajú staré zvyky svojich predkov. Poďme preto spoločne nazrieť do bohatej minulosti osláv a veselostí, ktoré sprevádzali niečo končiace a niečo začínajúce.

Historický vývoj a význam Silvestra

Silvestrovské oslavy sú oslavy Nového roka, konajúce sa v posledný deň roka Gregoriánskeho kalendára, 31. decembra na Silvestra. Historicky prvé takéto oslavy zaznamenali v Mezopotámii roku 2000 p.n.l., no Nový rok vítali v polovici marca, v čase jarnej rovnodennosti. Gréci začínali písať nový kalendár v deň zimného slnovratu. Pri pohľade do minulosti sa Nový rok vítal v rôznych kultúrach v rôzne dni: 25. decembra, 1. marca, 25. marca, 1. septembra atď.

Rímsky panovník Gaius Július Cézar v roku 46 pred naším letopočtom zaviedol nový, tzv. Juliánsky kalendár, v ktorom ustanovil 1. január prvým dňom nového roka. Po Juliánskom nasledoval Gregoriánsky kalendár, ktorý nesúlad medzi dĺžkou kalendárneho a slnečného roka odstránil. Nazvaný je podľa rímskeho pápeža Gregora XIII. a prijatý bol v roku 1582. Tento dátum spomíname preto, že krajiny ho prijímali po celom svete postupne. Územie Čiech a Moravy ho prijali o dva roky neskôr, Slovensko o ďalšie tri roky (1587).

Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. a má aj symbolický význam: vládol v čase, kedy skončil vek divokého prenasledovania kresťanov a začal sa zlatý vek cirkvi. Sám Silvester sa kvôli prenasledovaniu musel ukrývať v lesoch vôkol Ríma - preto si zvolil za meno, keď sa stal rímskym biskupom, Silvester (lat. silva - les). Sv. Silvester I. bol jedným z prvých uctievaných svätých a jeho kult sa rozšíril do celej Európy.

Tradičné zvyky a povery na Silvestra

Silvester je dňom bilancovania a príprav na Nový rok. Naši predkovia na Silvestra vykonávali množstvo rôznych úkonov a zvykov, ktoré ich mali ochrániť pred zlým osudom.

Chodenie "kurine baby" a "ometačiek"

Poslednému dňu roka sa hovorilo aj „babí deň“. Na vidieku nebolo v tento deň nezvyčajné stretnúť tzv. kurine baby - dvoch mužov, ktorí sa prestrojili za ženy. Jeden z nich nosil so sebou slamený veniec a zvonec, druhý bol oblečený v kožuchu, na ktorom mal sukňu zo slamy prepásanú povrieslom. Ženy z dediny túto slamu následne zo sukne trhali a vkladali sliepkam do kurína, aby aj v budúcom roku dobre znášali vajcia. Kurine baby za túto slamu dostávali výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky.

S dedinským prostredím sa v minulosti spájalo aj tzv. chodenie ometačiek. Išlo o chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli.

Silvestrovská večera a oslavy

V minulosti sa podvečer 31. decembra veriaci stretávali v kostole, kde ďakovali Pánu Bohu za celý uplynulý rok. V súčasnosti sa v podvečer na Silvestra schádzajú veriaci v kostole, aby sa na svätej omši poďakovali Bohu za uplynulý rok. Po 2. svetovej vojne sa po omši zvyčajne konala veselica. Pred 2. svetovou vojnou boli zábavy až do Troch kráľov zakázané.

Silvestrovská večera bola takmer rovnaká ako na Štedrý deň, len s tým rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso. Na stole bol rovnaký obrus, ale aj chlieb. Jedla sa kapustnica, polievky zo strukovín a húb, jedlo sa mäso, klobásy, huspenina - pôst sa už nedržal, a často sa podávali opekance s makom a vianočné oblátky. O polnoci sa pre šťastie jedli jablká a chren, niekde tiež krúpy. Celkovú atmosféru posledného večera v roku miestami dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičom. Obvyklé bolo tiež obradné umývanie a preobliekanie sa do čistých šiat.

Veštby a mágia silvestrovskej noci

Silvestrovská noc, ktorá predchádzala Novému roku, mala zvláštnu moc zásluhou rôznych veštieb. Verilo sa napríklad, že čo sa v tú noc sníva, to sa aj splní. Mágia mala vplyv aj na predpoveď počasia. Napríklad červené zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu. Drobný hustý dážď bol zasa predzvesťou hustých plných obilných klasov. Ak na Nový rok kýchnete, budete zdraví po celý rok.

Zakázané činnosti a očista

31. december bol aj dňom, keď sa poriadne muselo pozametať. Do nového roka sa totiž malo vstúpiť s čistým štítom, aby ľudia mohli začať pekne od začiatku robiť čo najlepšie. Smetie sa smelo zametať len do kúta, aby ste nikoho "nevymietli" z domu - aby nikto nezomrel.

So Silvestrom sa spájali aj rôzne veštby a povery o zakázaných prácach. Počas poslednej decembrovej noci nesmela v domácnosti byť praná a vyvesená žiadna bielizeň. To malo rodinu ochrániť pred úmrtím v novom roku. V niektorých regiónoch Slovenska sa dokonca verilo, že by sa v tento deň nemalo ani šiť.

Posledný deň roka bol dňom zúčtovania a rekapitulácie: vracali sa staré dlhy, aby ste so smolou nevstupovali do nového. Gazda sypal sliepkam zrno pomedzi nohy, aby sa urodilo veľa vajec. Z domu sa nesmelo nič vynášať, aby hydine nevyhynula.

Novoročné tradície a povery na Slovensku

Nový rok sa považuje za mimoriadne dôležitý deň, pretože podľa tradícií to, ako ho človek prežije, ovplyvní celý nasledujúci rok. Platí tu mágia začiatku: „Ako na Nový rok, tak po celý rok.“

Jedlo pre hojnosť a blahobyt

Podľa našich predkov mali novoročné obrady a rituály odhaľovať budúcnosť, chrániť od pohrôm, prispieť k blahobytu a priniesť šťastie. Na Slovensku sa dodnes udržiava stará povera, že šťastie prináša prasiatko, preto sa na novoročnom stole nesmie objaviť žiadna hydina - šťastie a majetok by sa totiž mohli rozletieť do sveta. Podávať pečené prasiatko bolo omnoho bezpečnejšie. Na novoročných stoloch nesmeli chýbať ani šošovica či mak, keďže sa považujú za symbol hojnosti a bohatstva. Najesť sa malo dosýta - aby bolo v novom roku dostatok jedla.

Dobrým zvykom je mať 1. januára na tanieri šošovicu, ktorá symbolizuje hojnosť. Táto strukovina svojím tvarom totiž pripomína peniaze. Čím viac jej zjeme, tým pre nás lepšie. Vhodné je tiež jesť klobásy, údené alebo priamo prasiatko, to všetko vraj prináša šťastie. Novoročné menu muselo byť bohaté, aby ste počas roka nehladovali.

Novoročné vinše a prví návštevníci

S príchodom prvého januára sa na Slovensku spája predovšetkým hlboko zakorenená tradícia novoročných vinšov. V minulosti sa verilo v magickú silu slova. To, čo sa na Nový rok vyrieklo, malo moc ovplyvniť osud celej rodiny a hospodárstva. Prvým vinšovníkom v dome musel byť podľa tradície muž alebo malý chlapec. Vinšovníci, často nazývaní aj koledníci, chodili od domu k domu hneď po polnoci alebo skoro ráno. Slovenské vinše sú známe svojou rýmovanosťou, humorom a úctou k poľnohospodárskym cyklom.

Na návštevách sa želalo: „Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že ním dal Boh starý prežiť a nového dožiť!“

Za dobré znamenie sa považovalo, ak do domu na Nový rok vstúpila mladá žena alebo dieťa. Stará žena znamenala nešťastie. Nič dobrého neveštil ani príchod starého chlapa oblečeného v kožuchu. V každom dome však boli vítaní malí chlapci - vinšovníci. Ak do domu prišiel niekto cudzí, nesmel mať prázdne ruky a priniesť aspoň koláče, resp. peniaze, čo znamenalo, že prináša hojnosť a nie škodu.

Podľa starej ľudovej tradície by prvého januára nemala ako prvá vstúpiť do domu žena, najmä mladá žena alebo dievča. Verilo sa, že by to mohlo priniesť smolu, hádky alebo nedostatok počas celého roka. Ak ako prvý vstúpil do domu muž s dobrými úmyslami, mal domácnosti zabezpečiť zdravie, pokoj a dostatok.

Povery o činnostiach na Nový rok

Hlavnou novoročnou poverou bola nepochybne tá, ktorá pripomínala, že tento deň má vplyv na celý začínajúci rok. Preto sa všetci snažili vyhnúť hádkam, obyčajne si priali navzájom všetko len to najlepšie a snažili sa byť čo najlepšie naladení. Nový rok by sa mal niesť v pokoji, radosti a dobrej nálade. Odporúča sa vstať zavčasu, byť veselý a optimistický, aby bol taký aj celý rok.

Pravidlom Nového roka bolo správať sa a konať tak, aby tak bolo po celý rok. Teda sa nepohádať, ale uzmierovať, správať pekne, srdečne, milo, mať doma čistú, upratanú domácnosť, byť pekne oblečení a čistí, nič nemať požičané. Dievča nesmelo spadnúť na ľade či snehu, ak sa nechcelo vydávať.

Na Nový rok by ste nemali ani prať, vešať bielizeň a šiť. Práve šitie kedysi znamenalo, že sliepky by vám počas roka zle znášali vajíčka. Smeti sa v tento deň z domu nevynášali, aby sa zabránilo smrti člena domácnosti. Takisto sa tradovalo, že vynesením smetí by sa mohlo nedopatrením vyniesť aj novoročné šťastie. Vynášanie smetí by mohlo znamenať odchod šťastia z domu a dlhé vylihovanie v posteli zas naznačuje lenivosť počas celého roka.

Ženy chodili prvý deň v roku do kostola v bielom oblečení, aby si zabezpečili úrodu pekného a vysokého ľanu. Niekde zasa v tento deň varili halušky, aby malo obilie veľké klasy.

To, aký nasledujúci rok bude, sa posudzovalo aj podľa toho, na ktorý deň v týždni Nový rok pripadol. Ak pripadne na stredu, možno očakávať priaznivý rok, veľa vína, ale žiadny med.

Moderné oslavy Silvestra a Nového roka na Slovensku

V súčasnosti sa rozmedzie dvoch rokov spája hlavne so zábavou. Aj keď mnohé spomenuté novoročné zvyky a tradície sa dodržiavajú viac na slovenských dedinách ako v mestách, niektoré prvky zostávajú univerzálne.

Symboly moderných osláv

Silvestrovský večer sa nesie v znamení stretnutí s rodinou a priateľmi, dobrej nálady, hudby a bohatého pohostenia. Najdôležitejším momentom silvestrovskej noci je polnoc. Odpočítavanie posledných sekúnd starého roka má silný symbolický význam. Presne o polnoci si ľudia pripíjajú na zdravie a šťastie a želajú si len to najlepšie do Nového roka. Bozk o polnoci má zabezpečiť lásku a porozumenie počas celého roka.

Takmer na celom Slovensku je možné vidieť ohňostroje, prskavky a petardy. Ľudia idú von, aby si užili túto farebnú šou na oblohe, a navzájom si prajú všetko dobré do nového roka. Novoročné trieskanie ohňostrojov má svoj pôvod v starých tradíciách. Naši predkovia tak totiž vyháňali spomínaných zlých duchov, ktorí vyvádzali najviac práve v období zimy. Šampanské, šumivé víno, resp. o polnoci ľudia otvárajú šampanské a pripíjajú si ním. To znamená, že si hovoria „Na zdravie!” a želajú si „Šťastný Nový rok!”

Novoročné predsavzatia a PF

Nový rok je symbolom nového začiatku. Podobne ako v mnohých iných krajinách, aj na Slovensku je zvykom dávať si novoročné predsavzatia. Ľudia často premýšľajú o svojich cieľoch a plánoch, pretože chcú veci vo svojom živote zmeniť.

Určite ste v tomto období zaregistrovali, že Slováci veľmi často používajú skratku PF. Skratka PF pochádza z francúzskeho pozdravu „Pour Féliciter“, čo v preklade znamená „Blahoželanie k“ alebo „Pre šťastie“. Tento pozdrav sa na Slovensku a aj v Česku používa na vianočných a novoročných pohľadniciach. V minulosti začal pohľadnice so skratkou PF na našom území používať gróf Karel Chotek. Mal veľa priateľov a známych, ktorých chcel pred Vianocami navštíviť a zaželať im osobne všetko najlepšie do nového roka. Trvalo mu to dlho a niekedy pre zlé počasie ani nestihol navštíviť všetkých známych. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa na novoročné pohľadnice písali dve francúzske slová „Pour Féliciter“, z ktorých za krátky čas zostalo už iba PF.

Všetkým sviatočným dňom ale nie je ešte koniec. To znamená, že 1. januárom sa sviatky nekončia, pretože pokračujú až do 6. januára. V tento deň oslavujeme na Slovensku podobne ako aj v iných krajinách Troch kráľov alebo Zjavenie Pána.

Zaujímavosti zo sveta: Silvestrovské a novoročné tradície

Oslavy Silvestra a Nového roka sú plné rôznych tradícií a povier po celom svete.

Časová postupnosť osláv Nového roka

Hoci u nás ohňostroj vybuchuje o polnoci, na našej guľatej zemeguli sú už krajiny, ktoré v tento čas Nový rok dávno privítali, aj tie, ktoré sa ešte len chystajú. Časová postupnosť krajín sláviacich Nový rok (orientačne):

• 11:00 (bratislavského času) - Svitá na ostrovoch Kiribati v centrálnom Pacifiku, Tonga Samoa a Christmas Island.
• 12:00 - Nový rok víta Nový Zéland.
• 13:00 - Austrália (postupne od Sydney smerom k západnému pobrežiu), Fidži a východné regióny Ruska.
• 14:00 - Väčšina Austrálie.
• 16:00 - Japonsko, Južná Kórea, Severná Kórea.
• 17:00 - Čína, Filipíny, Singapur, Hong Kong.
• 18:00 - Thajsko, Kambodža, časti Indonézie, Mjanmar a ďalšie krajiny.
• 19:00 - Bangladéš, India, Srí Lanka a ďalšie krajiny.
• 20:00 - Pakistan, Afganistan a ďalšie.
• 21:00 - Azerbajdžan, Dubaj, Abu Dhabi, Irán.
• 22:00 - Turecko, Irak, Keňa, veľká časť Ruska a Moskva a ďalšie.
• 23:00 - Grécko, Rumunsko, Južná Afrika.
• 24:00 (POLNOC) - Postupne časti strednej Európy - Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Alžírsko, Belgicko, Španielsko…
• 01:00 - UK, Írsko, Ghana, Island, Portugalsko.
• 02:00 - Brazília.
• 04:00 - Argentína, časti Brazílie, Čile, Paraguaj.
• 05:00 - Postupne Kanada, Bolívia, Puerto Rico.
• 06:00 - New York, Washington, Detroit, Kuba.
• 07:00 - Chicago a ďalšie.
• 08:00 - Colorado, Arizona.
• 09:00 - Nevada, Las Vegas.
• 10:00 - Aljaška.
• 11:00 - Havaj.
• 12:00 - Americká Samoa, nasledujú Baker Island a Howland Island (oba ostrovy, patriace USA, sú neobývané).

Vybrané svetové tradície

• Španielsko - 12 bobúľ hrozna: Pri odbíjaní polnoci na námestí Puerta del Sol v Madride, aj doma, sa snažia zjesť 12 bobúľ hrozna za 12 mesiacov plných šťastia, zdravia a prosperity. Nový rok zapíjajú fľašou cava a energiu si dobíjajú horúcou čokoládou a churros.
• Škótsko - Hogmanay: Počas posledného dňa v roku platia tradície návštev s darmi, ktorými sa nosí hosťom šťastie po celý rok. Symbolický význam sa pripisuje aj človeku, ktorý ako prvý prekročí prah domu, pričom sa vraj prednosť dáva vysokým, tmavovlasým mužom.
• Japonsko - Ōmisoka a Osechi: Ōmisoka je tradičná japonská oslava v posledný deň roka. Ľudia uctievajú tradíciu vymetania zlých duchov z domu, čistenia domovov, splácania starých dlhov či očisťovania tela pred vítaním Nového roka. Tesne pred jeho skončením sa hostia dlhými rezancami (miska toshikoshi soba) ako symbolom prekročenia zo starého do Nového roka. Pripravuje sa aj tradičné jedlo osechi. Kedysi v niektorých regiónoch Japonska chodil Namahage - ľudia preoblečení za démonov strašili deti, aby boli dobré a poslušné.
• Rusko - Ded Moroz a Snegurochka: V Rusku sa Nový rok, nazývaný Novy God, oslavuje odbíjaním hodín kremeľskej Spasskej veže v Moskve. Darčeky deti dostávajú od Deda Moroza a jeho vnučky Snegurochky pod vianočný stromček Yolka, pretože novoročné oslavy sú vlastne obdobou vianočných.
• Dánsko - Kransekage: Špeciálny dezert, ktorým spoločne so šampanským vítajú v Dánsku Nový rok, je Kransekage, koláč v tvare veže. Ide o sériu koncentrovaných kruhov pokladaných jeden na druhý, kým nevytvoria vežu, spojené bielou polevou a mandľami.
• Island - Rozprávajúce kravy a meniace sa tulene: Najdôležitejšou nocou na Islande je Silvester a novoročný deň. Spája sa s nimi niekoľko magických tradícií, podľa ktorých kravy rozprávajú, tulene sa menia na ľudí, mŕtvi vstávajú z hrobov a elfovia vnikajú do domovov, kde veľa jedia, klamú ľudí rôznymi trikmi a deťom nechávajú v čižmách do 6. januára darčeky, ak boli poslušné, zemiaky, ak nie.
• Tradícia spodnej bielizne: V mnohých krajinách je rozšírená tradícia obliecť si spodnú bielizeň v príslušnej farbe. Červená má priniesť lásku, žltá peniaze. Spodky v týchto farbách nosia na Nový rok muži z Brazílie, Bolívie, Venezuely a aj v Taliansku, kde červené spodky majú mužom zaručiť plodnosť a šťastie.
• Vietnam - Červené obálky: Tradícia dávania červených obálok s peniazmi deťom pochádza z Vietnamu. Ich úlohou je zabezpečiť pre deti šťastie v celom roku. Nový rok sa tam oslavuje v rovnaký deň ako čínsky, ide o Sviatok jari a trvá 3-7 dní.
• Brazília - Oslavy na plážach: Silvester je známy ako Réveillon a oslavy sa konajú najmä na plážach. Ľudia nosia biele oblečenie, symbolizujúce čistotu a nový začiatok. Skákanie cez vlny pri polnoci má priniesť šťastie a lásku.
• Nemecko - Bleigießen: Silvester zahŕňa sledovanie televíznych programov a ohňostrojov. Populárnou tradíciou je Bleigießen, liatie olova do vody, aby sa predpovedala budúcnosť na Nový rok.
• Austrália - Ohňostroje v Sydney: Silvester je spojený s veľkými ohňostrojmi nad prístavom Sydney. Ľudia sa obliekajú elegantne a často oslavujú na plážach.

tags: #silvestrovsky #a #novorocny #vins