Kniha Posledná k. & k. barónka od autora Silvestra Lavríka je dokuromán, ktorý podrobne opisuje životný príbeh Margity Czóbelovej (1891-1972). Toto dielo je radené do žánru životopisov a vyšlo vo vydavateľstve Dixit s.r.o. v roku 2019. Prináša čitateľovi pohľad na osudy výnimočnej ženy, ktorá prežila obdobie zásadných historických zmien.
Životný príbeh Margity Czóbelovej
Margita Czóbelová bola pozoruhodná osobnosť, neter slávneho maliara Ladislava Mednyánszkeho. Jej život bol bohatý na zvraty a zároveň prepletený s umením a kultúrou.
Umelecké aktivity a vplyvy
Už od útleho veku bola obklopená umením. Margitu Czóbelovú maľoval Nándor Katona a kreslil Elemér Köszeghy. Ona sama maľovala a mala príležitosť vidieť maľovať mystického impresionistu Ladislava Mednyánszkeho. Pre londýnske vydavateľstvá ilustrovala detektívky a dobrodružné romány. V sedemdesiatych rokoch dokonca tvorila angažované plagáty, ktoré oslavovali vyslanie sovietskeho Sputnika do Vesmíru.
V tieni histórie: Osud barónky
Príbeh barónky Margity Czóbelovej bol ovplyvnený sledom dejinných udalostí. Prežila rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie, I. svetovú vojnu, prvú Československú republiku, II. svetovú vojnu až po nástup komunizmu. Všetky tieto vojny, rozpady impérií, revolúcie a totalitné režimy jej vzali skoro všetko, avšak hrdosť a humor si vziať nenechala. Po vojne bola ako Maďarka, a teda "nepriateľ štátu", takmer odsunutá, ale zachránilo ju, že počas vojny pomáhala partizánom.
O svoje rodinné sídlo, renesančný kaštieľ v spišských Strážkach, v ktorom vyrastala a kde prežila celý život, napokon prišla, no dovolili jej v ňom aspoň bývať. Táto Posledná barónka, aj napriek chudobe, do konca svojich dní maľovala, chodila plávať do rieky a chránila svojou prítomnosťou kaštieľ a jeho vzácne dedičstvo. Nepochopená dobou, sama ju stroho komentovala v nespočetných denníkových záznamoch. Práve nezlomná povaha jej umožnila prežiť všetky udalosti a úskalia, ktoré postihli jej rodinu i kaštieľ.
Dokuromán Silvestra Lavríka
Kniha Silvestra Lavríka vykresľuje barvitý portrét tejto podivuhodnej ženy a zároveň mapuje aj malý kúsok rovnako podivuhodnej krajiny.
O autorovi a výskume
Silvester Lavrík preštudoval stovky materiálov a podkladov o živote barónky, jej diele a odkaze. Na základe barončiných denníkov a ďalších dokumentov tak vytvoril ucelený obraz jej života a doby.
Štýl a rozprávanie diela
Dokuromán sa odohráva krátko po vojne, kedy spišským Strážkam vládne revolučný národný výbor pod dohľadom majora Červenej armády. Všetko má pod kontrolou, až na miestnu barónku Margitu Czóbelovú. Mladý komunista Šlauko dostane za úlohu ju ako „nájomník“ zámku strážiť a sliediť. Barónka lest prekukne, ale nechá Šlauka sedávať v ateliéri, kde namiesto krajiniek maľuje portrét Lenina, aby sa aj ona zapojila do zavádzania nových poriadkov. Šlauko počúva jej spomienky, pomaly prepadá jej kúzlu i vlastnej hanbe a ako rozprávač potom skladá obraz z osudov ľudí známych i neznámych a z dejín kedysi bohatej Spiše prepletených s dejinami Európy.
Pavel žebrá o letadýlko, Fiala škodí z hrobu a další cvok z TOPky | Karolina Stonjeková #238
Margite Czóbelovej sa tiež podarilo zachrániť rodinné obrazy, písomnosti a zámockú knižnicu. Všetko (vrátane diela svojho strýca, maliara Ladislava Mednyánszkeho) odkázala Slovenskej národnej galérii.