Menora (hebr. מְנוֹרָה, doslova: "svietnik" alebo "lampa", "svetlo") je sedemramenný svietnik, ktorý patrí k obradným židovským predmetom a je jedným z najvýraznejších a najstarších symbolov judaizmu. Napriek všeobecne rozšírenej mienke, že najstarším židovským symbolom je židovská hviezda, Magen David, je ním práve menora. Spolu s Dávidovou hviezdou predstavuje dôležitý symbol judaizmu a tiež symbol moderného Izraela.
Pôvod a Historický Kontext Menory
Konštrukcia podľa Tóry a Umiestnenie
Pôvod menory siaha k najposvätnejšiemu textu židovskej tradície - Tóre. V knihe Šemot (Exodus) sa nachádza podrobný opis jej vzhľadu a funkcie. Menora bola vyrobená z jedného kusa čistého tepaného zlata, bohato zdobená a napĺňala sa čistým olivovým olejom.
Biblický opis presne stanovuje jej vzhľad: "Ďalej vyhotovíš svietnik z čistého zlata; svietnik, ktorého podstavec a ramená budú kované. Z neho budú vychádzať kvetné kalíšky, hlavičky a kvety. Z jeho bokov bude vychádzať šesť ramien: tri ramená svietnika z jedného boku a tri ramená svietnika z druhého boku. Na každom ramene budú tri kvetné kalíšky mandľovníkovej podoby s hlavičkou a kvetom. Tak to bude na všetkých šiestich ramenách, čo vychádzajú zo svietnika. Na samom svietniku budú štyri kvetné kalíšky mandľovníkovej podoby s hlavičkou a kvetom, a to tak, že hlavička bude pod dvoma ramenami, ktoré z neho vychádzajú, potom hlavička pod ďalšími dvoma ramenami a opäť hlavička pod dvoma ramenami. Teda pod šiestimi ramenami, ktoré vychádzajú zo svietnika. Hlavičky a ramená budú z neho vychádzať a všetko bude kované z jedného kusa rýdzeho zlata. Vyhotovíš aj sedem lámp a nasadíš ich na svietnik, aby osvetľovali priestor, čo je pred ním. Aj odštipovače a panvičky, čo k nemu prislúchajú, nech sú z čistého zlata. Spotrebuješ na to hrivnu zlata, vrátane všetkého jeho príslušenstva."
Menora patrila k výbave tabernákula (hebr. miškan), prenosnej svätyne Izraelitov počas putovania púšťou. Jej miesto bolo v Stane stretávania - svätyni, kde stála na južnej strane, oproti stolu s predkladanými chlebami. Neskôr bola súčasťou aj Jeruzalemského chrámu.
Osudy Menory v Chrámoch a po Ich Zničení
Keď bol postavený Šalamúnov Chrám, počet svietnikov sa znásobil - v chráme ich stálo desať. Po zničení Prvého Chrámu v roku 586 pred n. l. (prvý Churban) sa pôvodné sväté predmety, známe ako klej kodeš, stratili ako vojnová korisť dobyvateľov, vrátane Antiocha IV. Epifana. Neskôr vznikla nová menora za čias Judu Makabiho, po opätovnom zasvätení Chrámu.
V roku 70 n. l., po dobytí Jeruzalema Rimanmi (druhý Churban), bola menora odnesená ako vojnová trofej do Ríma cisárom Titom. Túto udalosť pripomína aj výjav na Titovom oblúku, ktorý stojí na Rímskom fóre dodnes. Rimania si mysleli, že tým naveky zhasili svetlo Izraela. Pravda je však opakom, svetlo Tóry pretrvalo.
Titov oblúk a chrámová menora Z Jeruzalema do Ríma a späť
Symbolika a Duchovný Rozmer Menory
Sedem Ramien: Symbol Stvorenia a Plnosti
Symbolika siedmich ramien menory je hlboko zakorenená v židovskej tradícii. Znamená, že za sedem dní stvoril Boh svet, a číslo sedem je pre Židov symbolom plnosti. Podľa rabínskej tradície menora v chráme odrážala poriadok stvorenia. Údajne symbolizuje aj horiaci ker, z ktorého prehovoril Boh k Mojžišovi.
V židovskej mystike, kabale, nesie menora obzvlášť hlboký duchovný význam. Sedem ramien svietnika predstavuje sedem nižších sefír - Božích emanácií - ktoré tvoria prepojenie medzi človekom a Božím svetlom. Menora je tak symbolom svetla a duchovna, pričom jej svetlo upozorňuje na prevahu ducha nad hmotou. Svetlo, ktoré z nej vychádza, je tvorivá sila, ktorá prúdi do všetkých svetov, spája duchovné s hmotným a cez menoru sa vracia späť k Bohu. Sedemramenná menora je tak zdrojom svetla, ktoré rozpínajúc sa prúdi do najvyšších svetov a súčasne v ňom sa všetky ostatné svetlá rozplývajú. V nej svieti šesť svetiel rozdielnej "činnosti", spojených v siedmom svetle, ktoré je vo svojej "činnej podstate" totožné s ostatnými šiestimi svetlami súčasne.
Šiesty deň stvorenia, kedy bol stvorený človek, nachádza svoj obraz v osobe veľkňaza, zástupcu ľudu a prostredníka Božieho, ktorý zasvätil svoj život a tým oživuje svätyňu v zhromaždení.
Menora dnes a Chanukija
Od čias zničenia Chrámu sa obraz menory objavuje v synagógach po celom svete - najmä na mozaikách - ako symbol nádeje, duchovného prežitia a spojenia s večnosťou. Menora je aj dnes živým symbolom. Je znakom ducha, ktorý prevyšuje hmotu, svetla, ktoré pretrváva aj v temných časoch. Učí nás, že duchovné svetlo možno roznášať skutkami, múdrosťou, učením a láskou.
Je dôležité rozlišovať medzi sedemramennou menorou a chanukijou (hebr. חנוכיה), nazývanou aj chanuková menora. Chanukija je židovský deväťramenný svietnik, ktorý sa zapaľuje počas osemdňového Sviatku svetiel, známeho ako Chanuka. Menora, s jej siedmimi ramenami, symbolizuje predovšetkým trvalé svetlo a Božiu prítomnosť, zatiaľ čo chanukija je špecificky spojená s príbehom zázraku oleja počas Chanuky.
tags: #sedemramenny #vianocny #svietnik