Vyšívané kroje, plné farieb a dekorácií, vzbudzujú v ľuďoch zvedavosť už od nepamäti. Čím sme starší, tým menej sa zamýšľame nad ich významom a naším kultúrnym dedičstvom. Napriek tomu sú kroje vzácne a skrývajú v sebe bohatú slovenskú históriu, prenášajúc jej odkaz z generácie na generáciu.
Slovenské ľudové kroje v histórii a súčasnosti
Na Slovensku sa kroje nosili do konca 19. storočia. Dnes sa využívajú najmä na kultúrnych akciách a slávnostiach, napríklad na vystúpení súboru Lúčnica či v múzeu ÚĽUV-u. V niektorých častiach Slovenska sa však hrdo nosia dodnes. Okrem náboženských sviatkov ich v dnešnej dobe obyvatelia Heľpy stále obliekajú, napríklad v nedeľu do kostola. Aj v Príbelciach možno stretnúť ľudí, ktorí kroje nosia ako súčasť bežného dňa.
Výroba a rozmanitosť
Tradičné slovenské kroje sa šili napríklad z konopy, ľanu alebo bavlny. Dôkladne sa dozdobovali rôznymi čipkami a plsťou z ovčej vlny. Ich výroba trvala aj niekoľko týždňov, ba až mesiacov. Ku koncu 19. storočia mali približne 60 variantov, ktoré sa líšili najmä dekoratívnymi prvkami.
Každý kraj na Slovensku bol typický svojím krojom a boli späté hlavne s pôvodom obyvateľstva. Napríklad tatranské kroje poznačili rôzne národy - či už to boli Nemci, Gorali, alebo Rusíni. Okrem krajov sa mierne líšili aj v rámci jednej obce. Na vznik vplýval okrem iného aj druh práce majiteľa kroja, spoločenská trieda, náboženstvo a svetonázor.
V minulosti sa hovorilo, že čím je kroj bohatší na výzdobu, tým je bohatší aj kraj, z ktorého pochádza. Kedysi sa dediny v okolí Piešťan považovali za tie najbohatšie, pretože mali najkrajšiu výzdobu krojov. Kroje sa delili na obradové, pracovné a ľudia sa často pýšili aj sviatočnými a príležitostnými kúskami.
Komunikačná funkcia a symbolika
Kroje nemali slúžiť len na estetický účel. Ich hlavným cieľom bolo odlíšenie jednej obce od inej - mali teda komunikačnú funkciu. Podľa kroja ste vedeli rozoznať, kto je z akej obce a čo je pre túto obec typické. Pomocou krojov sa rozlišovali aj ľudia - vyjadrovali tak napríklad to, či sú slobodní alebo už majú deti. U žien sa odlišovali aj jej prvým pôrodom dieťaťa. Keď bola žena slobodná, muž ju vedel rozoznať podľa stužky vo vlasoch. Vydaté ženy nosili vo vlasoch tzv. grguľu, čo bola zohnutá ihlica, ktorá sa prikrývala čepcom. Podľa kroja sa však vedel určiť aj vek človeka. Vekovo starší a ovdovení ľudia ich nosili v tmavých farbách.
Okrem toho, že kroje sa odlišovali podľa kraja, líšili sa aj podľa náboženstva. Napríklad evanjelické kroje na dolnom Liptove mali jednoduchšiu výzdobu, no v Trnave ju mali bohatšiu.
Aj Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji na SNS
Skryté významy a legendy
- Mušličky na goralských klobúkoch: Goralov klobúk s mušličkami, vyrobený z plsti a zdobený červenou lemovkou s malými morskými mušličkami, symbolizoval bohatstvo. V minulosti platilo, že čím viac mušlí mal gazda na klobúku, tým bol bohatší. Mušličky sa na klobúky dávajú už storočia, siahajúc do čias, keď za ne Gorali predávali plátno Arabom. Gorali sa ich báli mať schované doma, preto si ich začali prišívať na klobúk. Okrem mušlí nosili Gorali na klobúkoch aj tenké retiazky či ozdoby z páperia, a nesmelo im chýbať ani pero z orla, ktoré predstavovalo symbol slobody.
- Výšivky: Mali tiež svoj význam.
- Výšivka so štvorlístkom symbolizovala šťastie a lásku.
- Perúnov kvet ľudia nosili na krojoch, pretože ochraňuje a pomáha udržať úplnosť rodiny.
- Špirála zrodu života symbolizuje putovanie duše.
- Krátke košele: Pôvod krátkych košieľ na tradičných krojoch sa vysvetľuje povesťou. Počas hostiny kráľa Mateja na Vígľašskom zámku si kráľ pozval ľud z dediny. Hostia sa dosýta najedli, no bolo im ľúto vyhodiť zvyšné jedlo, tak si ho vzali v košeliach domov.
Špecifiká sebechlebského svadobného kroja
Sebechlebský kroj je bohato vyšívaný kvetmi. Spoznáte ho aj podľa čiernej stužky, ktorú si ženy viazali okolo krku ako znak smútku, keď ich mládenci odchádzali za turkami.
Napriek tomu, že informácií o sebechlebskom kroji sa v knižných publikáciách nachádza len málo, je možné pozorovať, ako sa výšivky na rôznych kusoch oblečenia a strihov vzájomne prepájajú. Často sa využívajú podobné až rovnaké materiály, vrátane nenahraditeľných brokátov a zamatov, ktoré sa dnes už ťažko zháňajú. Krása slovenských krojov podnecuje nielen módne značky k využívaniu ľudových vzorov, ale očarila natoľko aj spisovateľku, novinárku a moderátorku Tamaru Šimončíkovú Heribanovú, že si vytvorila svoju súkromnú zbierku tohto kultúrneho dedičstva. Podľa jej slov: „Slovenské autentické kroje sú doslova umeleckým dielom a dokazujú výnimočné estetické cítenie a majstrovskú zručnosť našich predkov.“
tags: #sebechlebsky #svadobny #kroj