Pripomínanie si 80. výročia vzniku Slovenského štátu (14. marca 1939) v roku 2019 vyvolalo v Ružomberku silné spoločenské napätie. Mesto, ktoré je 100-percentným vlastníkom akcií Kultúrneho domu Andreja Hlinku (KDAH), sa ocitlo v centre debaty o zneužívaní verejných priestorov na politickú adoráciu vojnového režimu, ktorý bol satelitom nacistického Nemecka a priamo zodpovedný za deportácie desaťtisícov občanov do táborov smrti.
Spor o verejné priestory
Kľúčovým momentom bolo zrušenie podujatia v kine Kultúra po tlaku verejnosti. Napriek tomu sa v priestoroch Veľkej dvorany Kultúrneho domu Andreja Hlinku uskutočnil „Galavečer pri príležitosti 80. výročia slovenskej štátnosti“, ktorý organizovala Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Podujatie bolo určené len pre pozvaných hostí.
Kritici poukazujú na to, že poskytovanie mestských priestorov extrémistickým subjektom na oslavu režimu, ktorý sa podieľal na vraždení povstalcov a pokojných obyvateľov, je neakceptovateľné. Zoznam účastníkov galavečera zahŕňal viacero kontroverzných postáv politického života, vrátane kandidátov do Európskeho parlamentu, šíriteľov konšpiračných teórií a osôb s trestnoprávnou minulosťou.
Ružomberská vzbura 1939: Zabudnutý odboj
Kým v niektorých kruhoch prebiehala adorácia ľudáckeho režimu, história Ružomberka pozná aj iné udalosti. Pri príležitosti 80. výročia sa pripomínala aj tzv. Ružomberská vzbura z júna 1939. Išlo o najväčšiu protiľudácku rebéliu na území Slovenska, kde vojaci a obyvatelia mesta otvorene vystúpili proti nastupujúcej totalite a gardistom. Vzbura bola potlačená za pomoci pechoty a tankov, pričom následné perzekúcie viedli k masovému presídleniu vojakov z mesta.
- Jún 1939: Konflikt vojakov a gardistov v Hrabovskej doline.
- Význam: Odpor generácie, ktorá zažila demokratické Československo.
- Dôsledky: Represie, zatýkanie a dlhodobý dohľad štátnej moci nad obyvateľstvom.
Dôstojné oslavy oslobodenia
V kontraste s politickými seminármi sa v Ružomberku uskutočnili aj oficiálne spomienkové oslavy oslobodenia mesta od nemeckých fašistov (4. apríla 2019). Primátor mesta Ľubomír Kubáň pri tejto príležitosti zdôraznil, že sloboda nie je samozrejmosťou a je darom, ktorý si treba ctiť.
Súčasťou osláv boli:
| Aktivita | Popis |
|---|---|
| Pietna spomienka | Kladenie vencov pri Pamätníku obetiam 2. svetovej vojny. |
| Historická výstava | Prezentácia zbraní, uniforiem a dobových artefaktov. |
| Prezentácia OS SR | Ukážky modernej výstroje a vojenskej techniky. |
Historické fakty o režime
Pre objektívne vnímanie kontextu je nutné pripomenúť realitu Slovenského štátu:
- V rokoch 1942 bolo z územia štátu deportovaných 57 628 Židov.
- Slovensko bolo jedným z dvoch štátov, ktoré za deportácie svojich občanov nacistickému Nemecku platili (500 ríšskych mariek za osobu).
- Po potlačení Slovenského národného povstania (SNP) boli transporty obnovené a nasledovali ďalšie popravy civilistov a partizánov.
Diskusia o 80. výročí v Ružomberku ukázala, že spoločnosť zostáva rozdelená v pohľade na svoju minulosť. Kým jedna strana hľadá cestu k národnej hrdosti cez symboly vojnového štátu, druhá strana pripomína, že skutočná hrdosť spočíva v odvahe postaviť sa totalite, tak ako to urobili účastníci Ružomberskej vzbury v roku 1939.
tags: #ruzomberok #80 #vyrocie #slovenskeho #statu