Vianočný stromček je neodmysliteľnou súčasťou Vianoc, symbolizujúcou teplo, rodinnú pohodu a sviatočnú atmosféru. Mnohí sa zamýšľajú nad tým, prečo práve stromček a prečo sa darčeky dávajú pod neho. Jeho história siaha hlboko do minulosti a odráža vývoj ľudových zvykov, náboženských tradícií a spoločenských zmien.
Pôvod a symbolika vianočného stromčeka
Hoci si dnes Vianoce bez stromčeka nevieme predstaviť, je to zvyk relatívne mladý. Už dávno pred kresťanstvom mali vždyzelené rastliny špeciálne miesto v zimných rituáloch. V čase zimného slnovratu, keď dni boli najkratšie a príroda vyzerala mŕtva, si ľudia zdobili svoje príbytky vetvičkami ihličnanov, cezmíny či imela. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vitality, čo bolo obzvlášť dôležité v zime, keď ostatné stromy strácali listy. Slovania počas zimného slnovratu, ktorý symbolizoval kult slnka, teplo a radosť, zdobili svoje príbytky ihličnatými vetvičkami, šiškami a sviečkami. Tieto dekorácie mali chrániť pred zlými duchmi a chorobami. Podobné zvyky existovali aj v Rímskej ríši počas sviatkov Saturnálií.
Ozdobený stromček spočiatku nebol priamo spojený s kresťanstvom. Zelená farba symbolizovala život a vetvičky mali odháňať zlé sily a bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu, pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov. Kresťanský pôvod má taktiež symbolika sviečok na vianočnom stromčeku.
Rané počiatky a šírenie tradície (16. - 19. storočie)
Zrodenie tradície v Nemecku
Najstaršia známa zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z Nemecka, konkrétne z Brém. Pôvodné vianočné stromčeky sa výrazne líšili od tých, ktoré poznáme dnes. Zdobili sa skromne - najčastejšie sviečkami, neskôr papierovými ozdobami, sušeným ovocím či orechmi. Za vznikom tradície vianočného stromčeka stoja predovšetkým protestanti a luteráni, ktorí sa oddelili od hlavného prúdu kresťanstva. Títo reformátori zaviedli aj tradíciu vianočných darčekov, ktorá mala pôvodne slúžiť ako motivácia pre deti za dodržiavanie pôstu. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch. Do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia.
Rozšírenie do Európy
Tradícia zdobenia celého stromčeka, ako ju poznáme dnes, sa zrodila pravdepodobne v 16. storočí v Nemecku. V 18. a 19. storočí sa rozšírila aj do iných štátov. Najprv sa ujala v mestách, neskôr na vidieku. Je zaujímavé, že zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci, keďže katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský. Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský, siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám.
Vlastný vianočný stromček sa v domácnostiach začal objavovať v Alsasku v 16. storočí. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. V 19. storočí sa výraznejšie rozšíril takmer do všetkých kresťanských štátov sveta. Prvá zmienka o stromčeku je z roku 1815 v Gdaňsku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme. Skutočný "boom" nastal v 19. storočí, keď nemecký princ Albert po svadbe s anglickou kráľovnou Viktóriou priniesol tento zvyk na kráľovský dvor.
Vývoj vianočných ozdôb
Tradičné prírodné ozdoby
Počiatky zdobenia stromčekov boli ovplyvnené dostupnými materiálmi. V ľudovom prostredí sa používalo to, čo mali ľudia po ruke: živé jabĺčka, orechy, sušené ovocie (jablká, slivky, hrušky), medovníčky a domáce salónky. Jedny z prvých ozdôb sa vyrábali zo slamy, často nafarbenej prírodnými farbivami, a mali jednoduché tvary ako hviezdičky či snehové vločky. Šikovnejší ľudia vyrábali figúrky zo šúpolia. Tieto slamené ozdoby zažívajú renesanciu aj v súčasnosti. K slamenným ozdobám sa postupne pridali ozdoby zo sušeného ovocia, ktoré navyše príjemne prevoňali domácnosť. Často sa na stromček vešali aj čerstvé jabĺčka a orechy v škrupinách. Vo východných lokalitách vyjadroval stromček blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok.
Moderné ozdoby a osvetlenie
S rozvojom priemyslu sa objavili aj sklenené ozdoby. Vynález fúkaných sklenených gúľ v Nemecku v 19. storočí priniesol revolúciu do zdobenia. Pôvodne jednofarebné gule boli neskôr zdobené kresbami a ornamentmi. Francúz Pierre du Pont si v roku 1889 dal patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vznikali aj sklenené hviezdičky, srdiečka a iné tvary. Vrchol stromčeka zdobil špic alebo malý anjel. Významným míľnikom bolo zavedenie elektrického osvetlenia na vianočný stromček v USA v roku 1882, ktoré si rýchlo získalo obrovskú popularitu. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. Začiatkom 20. storočia sa na trhu objavili ozdoby v rôznych tvaroch, čo umožnilo ešte kreatívnejšie zdobenie.
Vianočný stromček na Slovensku
Postupné udomácnenie
Na územie Uhorska, teda aj na dnešné Slovensko, sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Najprv sa objavil vo Viedni v meštianskej rodine, odkiaľ sa tradícia postupne šírila do ďalších protestantských rodín. Neskôr sa rozšíril aj do neprotestantských rodín a do Prešporku (Bratislavy) a ďalších slovenských miest. Do miest prenikal koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. Na Slovensko sa zvyk zdobenia vianočného stromčeka dostal až v druhej polovici 19. storočia, najprv sa udomácnil vo väčších mestách a až koncom 19. storočia začal prenikať aj na vidiek. Do roľníckej kultúry sa dostal od konca 19. storočia do 30. rokov 20. storočia, pričom na severovýchod Slovenska prišiel ešte neskôr, až v medzivojnovom období. V období prvej Československej republiky bol vianočný stromček na strednom a východnom Slovensku stále odmietaný niektorými kňazmi a rodinami, ktorí v ňom videli pohanskú symboliku. Dovtedy sa v domovoch vešali rôzne slamené predmety, zelené vetvičky a snopy obilia.
Špecifické slovenské zvyky a symbolika
Jednou z fascinujúcich tradícií na Slovensku bolo zavesenie vianočného stromčeka zo stropu. Dôvodom boli najmä obmedzené priestorové možnosti v menších domoch. Stromček zavesený na strope nikomu nezavadzal a zároveň zdobil hlavnú miestnosť, ktorá slúžila ako kuchyňa, jedáleň aj obývačka. Na takýto stromček sa vešali ozdoby z dostupných materiálov, ako sú orechy a jablká. V porovnaní s dnešnými stromčekmi boli tie v minulosti často skromnejšie, pričom niektoré rodiny zdobili len vetvičky so slamenými ozdobami. V izbách býval stromček spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.
Okrem vianočného stromčeka sa do polovice 20. storočia zachovali v tradícii aj staršie obradové predmety, napríklad posledný snop či slamený stromček. Tradícia dávať darčeky pod vianočný stromček sa plne udomácnila až na začiatku 20. storočia. Predtým boli darčeky často skromnejšie a ich podstata sa líšila od dnešnej. V niektorých oblastiach sa darčeky dávali až na Troch kráľov.
Každý región Slovenska mal svoje špecifické vianočné zvyky. Príkladom je rozprávanie pani Júlie Hromadovej z Nedožier, ktoré opisuje atmosféru Vianoc v prvej polovici 20. storočia. Adventné obdobie bolo spojené s pôstnym stravovaním, prípravou domácnosti a spoločenskými stretnutiami. Na Štedrý večer sa pripravovali tradičné pôstne jedlá ako mlieková polievka, kapusta s hríbami či pupáky s makom. Pred večerou sa posväcovali zvieratá v maštali a potom nasledovala slávnostná večera. Po nej sa rozbaľovali darčeky, ktoré boli často praktické - štrikované ponožky, knihy či oblečenie.
Vianočný stromček bol známy pod rôznymi názvami ako jezuľan, polazník, kriskindl, kriskindel, kriskindla, podľažnik, krispán, strom(č)ek, májik, kračúnski strom, drevo, borovka, polažnička a vianočná jedlička. V ľudovom prostredí zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia.
Verejné vianočné stromy
V slovenských mestách sa centrálne verejné vianočné stromčeky začali stavať už od začiatku 20. storočia. V mnohých mestách sa okolo vianočného stromčeka organizujú vianočné trhy, ktorých história siaha do stredovekej Viedne, kde sa konali už na konci 13. storočia. Prvý verejný vianočný strom rozsvietili v roku 1912 v New Yorku, v Európe iba o dva roky neskôr, 1914 v dánskom hlavnom meste Kodaň. Pre Česko a Slovensko a pravdepodobne aj celú strednú Európu platí, že Vianočný strom republiky prvý raz rozsvietili 13. decembra 1924 v Brne. S týmto brnianskym stromom sa spája pôsobivý príbeh básnika a novinára Rudolfa Těsnohlídka, ktorý sa inšpiroval Kodanskou tradíciou a začal organizovať zbierky na detský domov, keď našiel opustené dievčatko. Po Brne nasledovali Plzeň, Praha a postupne ďalšie mestá.
V súčasnosti sa v mestách celého sveta na námestiach stavajú a rozsvecujú krásne a mohutné vianočné stromy. V Bijacovciach v okrese Levoča majú najvyšší vianočný stromček na Slovensku, 57-ročná jedľa meria viac ako 25 metrov. Mesto Mexico City má zasa najvyšší vianočný stromček na svete, meria vyše 110 metrov a visí na ňom 1,2 miliónov vianočných gúľ.
Súčasné trendy a ekologické aspekty
V súčasnosti sa vianočné stromčeky stávajú čoraz viac módnym trendom, menia sa farby a štýly zdobenia. Napriek tomu sa objavuje aj silný trend návratu k tradičným ozdobám. Rodiny sa opäť inšpirujú retro ozdobami z medovníkov, slamy a sušeného ovocia. Obľúbené sú aj netradičné drevené či keramické ozdoby. Okrem tradičných foriem - čerstvá zeleň v podobe ihličia či imela - sú stále obľúbenejšie svietiace dekorácie a používanie ozdôb z rôznorodých prírodných aj umelých materiálov.
V 20. storočí sa stali populárnymi aj umelé stromčeky, ktoré mali priniesť komfort a zároveň chrániť životné prostredie. Prvé umelé stromčeky sa vyrábali z prasacích štetín v Nemecku v polovici 19. storočia. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa umelé vianočné stromčeky začali vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa cenovo dostupnými pre širokú verejnosť. S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch však začínajú spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadať ekologickejšie alternatívy.
Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík. Živé vianočné stromčeky sa nerúbu v chránených lesoch, ale pestujú sa na špecializovaných farmách a plantážach. Sú to "vianočné polia", presne ako polia s pšenicou či kukuricou, a sú 100% biologicky rozložiteľné. Umelý stromček je ropný produkt, ktorý sa v prírode nikdy nerozloží. Štúdie ukázali, že aby sa ekologická stopa umelého stromčeka vyrovnala každoročnej kúpe živého, museli by ste ten istý umelý stromček používať minimálne 15 až 20 rokov.
Vianočný stromček je tichý rozprávač, ktorý pripomína detstvo, vôňu domova a napätie pri rozbaľovaní darčekov. Je symbolom života, ktorý pretrváva aj v najtuhšej zime, a moment, keď ho prvýkrát rozsvietite v tmavej obývačke, je pre mnohých nezabudnuteľný.