Vianoce sú bezpochyby jedným z najobľúbenejších sviatkov vo svete. Každý rok sa tešíme na čarovnú atmosféru, rodinu, vôňu dobrôt a ozdobovanie stromčeka. Hovorí sa, že Vianoce patria k najkrajším sviatkom roka. Myslíme si, že je to naozaj tak. Na svete je veľa ľudí, ktorí sú mrzutí a uponáhľaní honbou za peniazmi. Zabúdajú pritom na chorých ľudí, starých, postihnutých, na deti z detských domovov a na ľudí bez strechy nad hlavou. Mali by sme sa všetci pričiniť dobrým skutkom, slovom a úsmevom, aby boli pre nás všetkých Vianoce krásne, prežité v zdraví a porozumení.
Historické Korene Vianoc
Aké ale boli Vianoce v minulosti? Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu. V strednej Európe sme Vianoce ako súčasť kresťanstva začali sláviť až niekedy medzi 8. a 10. storočím. Väčšina ľudových tradícií pochádza z vidieka, pretože v minulosti až 90% obyvateľov nášho územia žilo práve na vidieku a len 10% v mestách.
Adventné Obdobie a Jeho Zmysel
Od Kataríny začal tzv. malý pôst, čo znamenalo prestávku v hlučných oslavách, svadbách a zábavách. Tento čas ľudia využívali na upratovanie domov do posledných detailov. Nevynechali podlahy, obloky či dokonca fasádu, ktorú bielili vápnom. Pre advent je samozrejme typická výzdoba a dekorácie.
K tradíciám Vianoc patrí aj adventný veniec. Ten má svoje korene už v pohanskom období a do kresťanských sviatkov sa integroval prevažne v 18. storočí. Pôst je tradičný zvyk, ktorý sa v rôznych kresťanských krajinách praktizuje ako príprava na Vianoce.
Štedrý Deň: Čas Kúziel a Rodinných Zvykov
Štedrý deň je deň plný kúziel a zázrakov. Ľudia verili, že v tento deň sa dá zistiť, aký bude nasledujúci rok. V 19. storočí sa vstávalo skoro, krátko po polnoci, aby ženy stihli pripraviť a navariť všetko potrebné do východu slnka. Úlohou muža v rodine bolo narúbať dostatok dreva a nanosiť vodu.
Na Štedrý deň sa myslí aj na zvieratá. V minulosti im poľnohospodári tiež dávali dobroty, aby ich zvieratá mali pekný Štedrý deň.
Prestieranie Štedrovečerného Stola
Pri štedrovečernom stole vždy obsluhoval jeden člen rodiny, spravidla gazdiná, zatiaľ čo ostatní museli sedieť. Verilo sa, že ak sa niekto postaví, do roka môže zomrieť. Do kútov sa dával kúsok slamy ako symbol toho, že sa Ježiš Kristus narodil v maštali.
Na stôl sa dával biely obrus vyšívaný červenou niťou, pretože červená farba mala ochrannú funkciu. Súčasťou slávnostného prestierania bola aj sviečka a biblia. Pod obrusom ste mohli nájsť šošovicu alebo fazuľu. Okolo prestretého stola sa uviazala reťaz, na ktorú celá rodina vyložila nohy. Symbolicky tak upriamili pozornosť na silu rodiny a jej súdržnosť, keďže v jednom dome často žilo aj niekoľko generácií pokope. Neoddeliteľnou súčasťou bola aj nádoba s čerstvo nadojeným mliekom. Takáto nádoba pripomínajúca vedro sa volala šechtár a bola vyrobená z dreva alebo kovu. A potom tu máme aj tradíciu dať na stôl o jeden tanier navyše.
Vianočná Večera a Štedrovečerné Pokrmy
Vianočná večera v podobe, ako ju spomíname vyššie, bola tradičná v období od 12. do 20. storočia. Zlomovým momentom je obdobie po 2. svetovej vojne, kedy sa vplyvom zamestnanosti žien začali meniť aj zvyky v rodinách.
K Vianociam neodmysliteľne patria špecifické vône a chute, na ktoré sa netrpezlivo tešíme počas celého roka. Keď sa na oblohe objaví prvá hviezda, rodina si sadá za stôl. Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Práve lámaním posvätených oblátok klasicky začínalo slávnostné hodovanie. Oblátky sa opekali v mosadzných kliešťach na ohni, na ktorých boli zobrazené sviatočné motívy. Od 15. storočia piekol oblátky miestny učiteľ alebo kostolník. Klasické vianočné oblátky ale zakúpite aj dnes v každom obchode.
Nasleduje kapustnica. V mnohých rodinách slávnostne rozvoniava sviatočná kapustnica, ktorá sa môže pripravovať so sušenými hubami či slivkami. V niektorých častiach Slovenska sa namiesto kapustnice servíruje rybia alebo hubová polievka.
Ako druhý chod sa tradične podáva pečený vianočný kapor s poriadnou porciou zemiakového šalátu s majonézou. V niektorých domácnostiach sa tiež tešia na rezeň so zemiakovým šalátom.
Vianočné jedlá skutočne nie sú žiadnou diétou, veď nečudo, nasledujú po štvortýždňovom pôstnom období adventu, počas ktorého vám riadne vyhladne! Ak už máte v sebe všetky chody štedrej vianočnej tabule, nasleduje nekonečné prejedanie sa vianočnými zákuskami a množstvom iných dobrôt.
Asi najznámejšími vianočnými sladkosťami na Slovensku sú medovníčky. Výroba a pečenie medovníkov má u nás bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie. Tradične na sviatočnom stole vo väčšine domácností nájdeme vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom, vianočku aj vianočné pečivo. V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba, kaša na sladko, kapor na čierno, na stole nesmeli tiež chýbať strukoviny.
Vianočný Stromček a Jeho História
Typickou ozdobou príbytkov na našom území bol až do polovice 20. storočia betlehem, až neskôr stromček. Ozdobený stromček tak, ako ho poznáme dnes, je súčasťou moderných dejín. Určitú jeho podobu ale poznali už starí Slovania, ktorí do domov nosili vetvičky zo stromčekov.
Neskôr, približne v druhej polovici 18. storočia, sa stromčeky začali využívať v šľachtických rodinách, odkiaľ sa tento trend rozšíril aj do miest a následne do dedín. Ozdobovali ho slamou, orechmi či sušenými jablkami. Zdobenie stromčeka sa na Slovensku zdobí približne od 19. storočia a jeho vzhľad sa výrazne premenil.
Darčeky na Vianoce
V ďalekej histórii sa za dar považovalo slovo, prianie jeden druhému. Verilo sa, že to, čo druhému zo srdca prajete, sa počas roka skutočne splní. Dnes sú Vianoce sviatkami obdarovávania. Pritom nie sú potrebné veľké dary, tie prestanú byť zaujímavé po čase. Mali by sme sa všetci pričiniť dobrým skutkom, slovom a úsmevom, aby boli pre nás všetkých Vianoce krásne, prežité v zdraví a porozumení.
Zvyky a Povery Vianočného Obdobia
K najkrajším sviatkom roka zaiste patria aj rôzne zvyklosti a povery siahajúce do ďalekej minulosti až k našim dávnym predkom.
- Rozpolenie jabĺčka: V mnohých rodinách sa napríklad dodnes traduje krásny vianočný zvyk rozpolenia jabĺčka. Ten spočíval v tom, že sa náhodne vybralo jedno jablko a prerezalo sa na dve polovice. Ak bol jeho stred v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu hojnosť, zdravie a šťastie počas celého nasledujúceho roka, no ak sa nedajbože v strede jablka objavil kríž, rodinu čakalo nešťastie v podobe choroby alebo smrti. Jadierka v tvare hviezdičky znamenajú zdravie.
- Tanier navyše: Ďalším zo zvykov je aj tanier za štedrovečerným stolom navyše. Ten charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti. Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine.
- Hádzanie topánky: Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.
- Liatie olova: Svoj pôvod má liatie olova v starovekom Grécku a údajne z olova veštili už starí Kelti. Prvé záznamy o tejto vianočnej tradícii pochádzajú až zo začiatku 18. storočia z rakúskych a nemeckých krajín. Ľudia verili, že tvar, ktorý získali, odhalia tajomstvo budúcnosti. Napríklad rovné pravidelné čiary znamenajú život bez zmien a v pokoji, naopak tie vlnité najrôznejšie zmeny.
- Karpové šupiny: Šupina z kapra je symbolom bohatstva. Mala údajne prinášať hojnosť aj peniaze. Mnoho ľudí si preto dodnes dáva kaprovú šupinu pod každý tanier na štedrovečernom stole.
Vianočné Koledy a Pôvod Vinšov
K Vianociam neodmysliteľne patria aj koledy. Za koledu sa všeobecne považuje akákoľvek pieseň s vianočnou tematikou. Kolískou kolied a Vianoc je považovaný stredovek a raný novovek. V tomto období vzniklo množstvo vianočných piesní, ktoré si určite pamätáme ešte zo školských lavíc. V slovenských ľudových piesňach sa často objavuje pastorálna tematika, folklór i obyčajný život dedinských ľudí.
Koleda má nielen mnoho významov, ale aj názvov. V niektorých regiónoch je koledovanie známe aj ako polazovanie, vinšovanie či chodenie s hviezdou alebo s betlehemom. Nech nazývate tento prastarý zvyk akokoľvek, dôležité je, že vianočné sviatky si bez kolied mnohí z nás nedokážu predstaviť. Sú hlbokou súčasťou našej kultúry, ktorá v nás odkrýva prajnosť voči druhým a túžbu po dobrote.
Čaro Vianočných Trhov
Viete si vôbec Vianoce predstaviť bez vianočných trhov? V každom meste aj na dedine pravidelne prebiehajú vianočné trhy nielen s možnosťou ochutnania tradičných pokrmov a nápojov, ale aj s ukážkou ľudových remesiel. Okrem toho tu určite zaobstaráte aj množstvo vianočných dekorácií, originálnych darčekov, ale aj tradičných doplnkov - napríklad drevené betlehemy a ozdoby. Slováci navyše veľmi radi cestujú aj do zahraničia na vyhlásené vianočné trhy. Vianočné zvyky na Slovensku patria k tým najkrajším na svete a veľa zahraničných turistov s obľubou navštevuje slovenské mestá pre ich nezabudnuteľnú vianočnú atmosféru.
Vianoce Včera a Dnes: Od Pokojného Času k Filmovým Rozprávkam
V minulosti sa ľudia menej ponáhľali, menej pracovali, vychutnávali si atmosféru a rodinu. Po tom, čo sa postarali o teplo domova, nachovali zvieratá a pripravili jedlo pre rodinu, ich dni spomalili. Venovali sa prítomnosti, navštevovali sa, veľa sa rozprávali, spievali koledy a smiali sa. Vianoce boli pre našich predkov najmä priestorom pre bohoslužby, pokánie, ale aj čas pokoja. História nám hovorí, že išlo o obdobie radosti, tradičných zvyklostí a pospolitosti. Ľudia sa spravidla schádzali a rozprávali si najrôznejšie legendy, ktoré vychádzali z folklóru i pohanských povier. Tieto príbehy mali strašidelný nádych, ktorý úzko súvisel s obdobím slnovratu, keď sa verilo, že temné sily navštevujú pozemský svet.
Všetko staré nahrádza nové, a tak sa vianočným zvykom stalo aj pozeranie rozprávok a vianočných filmov v televízii či na DVD. Vianoce sú sviatkami pokoja, mieru, rodiny a lásky k blížnym. Sú však aj sviatkami jedla, pitia a hodovania. Vianočné jedlo je možno viac kalorické ako zdravé a my si ho radi užívame do prasknutia. Vianoce sú skvelým časom pre zblíženie dospelých s deťmi. A práve rozprávky nám v tom môžu pomôcť. Diváci sa môžu tešiť na širokú ponuku vianočných filmov a rozprávok, ktoré neodmysliteľne patria k najkrajším sviatkom roka. Klasické vianočné rozprávky majú miesto skoro v každej domácnosti. Aj keď ste ich videli už mnoho krát, Vianoce bez nich jednoducho neexistujú.
Prečo sa k nim stále vraciame? Možno preto, že v týchto filmoch je všetko, čo robí Vianoce krásnymi - jednoduchosť, dobro, humor, rodina a iskrička nádeje. A možno preto, že pri nich sa cítime ako doma. Pravé kúzlo Vianoc je v maličkostiach, ktoré sa rok čo rok opakujú.
76 min. Vianočná kolekcia 11 kníh animovaných a nahlas čitateľných
Ikonické Vianočné Rozprávky a Filmy
Vybrali sme tie najkrajšie vianočné rozprávky, medzi nimi slovenské, československé, ale aj zahraničné rozprávky, ktoré vám doma môžu pomôcť navodiť tú správnu vianočnú atmosféru. Nie všetky obsahujú výhradne tematiku Vianoc, no tým, že sme si na ne každé Vianoce zvykli, sa stali ich neodmysliteľnou súčasťou. Mnohé sa odohrávajú v zime, zobrazujú prekrásne snehové scenérie alebo v nich vystupujú „veční“ herci, na ktorých sa nedá nikdy zabudnúť.
Tu je zoznam najkrajších vianočných rozprávok a komédií:
- Tri oriešky pre Popolušku (1973) - Ikona všetkých ikon. Romantická, čarovná a navždy spojená s vianočným časom. Popoluška na koni, zasnežený les, princ a nezabudnuteľná hudba Karla Svobodu. Film vie zahriať srdce aj po päťdesiatich rokoch. Exteriéry sa točili v zasneženom zámku Moritzburg v Nemecku, no pocit domova, ktorý film prináša, je čisto slovenský a český.
- Mrazík (1964) - Kult, klasika, legenda. Ruská rozprávka, ktorá sa stala súčasťou našich Vianoc. Má všetko - kúzla, humor, krásne kostýmy aj múdrosť o tom, že dobro vždy zvíťazí.
- Princezná so zlatou hviezdou (1959) - Klasická česká rozprávka, ktorá nikdy neomrzí. Princezná Lada s hviezdou na čele, kráľ Kazisvet Tretí a kúzelný plášť, ktorý ju zachráni. Jednoduchý príbeh, nádherné kulisy a tá rozprávková nevinnosť.
- Perinbaba (1985) - Slovenská rozprávka, ktorú si zamiloval celý svet. Režisér Juraj Jakubisko vytvoril film, ktorý je magický aj po desaťročiach - poetický, vizuálne nádherný a plný symboliky.
- Kráľ Drozdia brada (1984) - Rozprávka, ktorá ukazuje, že pýcha predchádza pád, ale aj to, že každý si zaslúži druhú šancu. Má humor, ponaučenie aj romantiku, a kulisy slovenských hradov v zime pôsobia ako vianočná pohľadnica.
- Ťažký život dobrodruha (1987) - Trošku menej známy film, no ideálny pre sviatočný večer. Vianoce sú o dobrodružstve, rodine a štipke kúzla, a tento film to má všetko. Hudba a humor z 80. rokov mu dávajú nezameniteľnú nostalgickú atmosféru.
- Pelíšky (1999) - Nie je to rozprávka, ale kto by si vedel predstaviť Vianoce bez Pelíškov? Kombinácia smiechu, dojatia a nostalgie je jednoducho dokonalá. Film o rodine, láske, aj o tom, že Vianoce nie sú o dokonalosti, ale o ľuďoch, ktorí sedia pri stole.
- S tebou mě baví svět (1983) - najvtipnejšia zimná komédia všetkých čias.
- Obecná škola (1991) - krásny príbeh o detstve a dospievaní.
- Anděl Páně (2005) a Anděl Páně 2 (2016) - moderné rozprávky plné humoru a láskavosti.
- Jak se budí princezny (1977) - klasika, ktorá neomrzí.
- Dívka na koštěti (1972) - trochu mágie, trochu komédie.