Vážená pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, milé tety upratovačky a kuchárky, milí spolužiaci! Všetko má svoj začiatok i koniec, no to, čo vyzerá ako koniec, môže byť iba začiatkom niečoho nového. Dnes sa mnohým zdá, že sa všetko končí - končí sa školský rok, učenie, skoré vstávanie a každodenné povinnosti. No pre nás, deviatakov, je tento deň medzníkom, kedy sa definitívne lúčime so základnou školou, aby sme vykročili do novej etapy nášho života.
Cesta základnou školou
Pred deviatimi rokmi sme do tejto školy vchádzali ako ustráchaní prváci so strachom na tvári. Držíme v pamäti časy, keď sme obdivovali starších spolužiakov a chceli sme byť ako oni - najstarší a najmúdrejší. Základná škola nám dala pevné základy vzdelania: naučili sme sa písať, čítať, počítať, neskôr aj náročnejšie vedy ako fyziku, chémiu či cudzie jazyky.
No v škole sme sa naučili i to, čo učitelia na hodinách nevysvetľujú. Boli to hlavne vzťahy medzi spolužiakmi a učiteľmi. Naučili sme sa, že každý z nás je iný, no aj tak sa treba snažiť porozumieť myšlienkam a správaniu druhých. Spoznali sme tu skvelých ľudí a mnohí z nás si odnášajú nielen vedomosti, ale aj zárodky celoživotných priateľstiev.
| Obdobie | Čo sme sa naučili |
|---|---|
| Prvé roky | Základy čítania, písania a počítania |
| Stredné ročníky | Odborné vedomosti a vzájomná tolerancia |
| Záver štúdia | Zodpovednosť a príprava na strednú školu |
Symbolika našej cesty
Naše pôsobenie na tejto škole by sa dalo prirovnať k dlhej ceste autobusom, ktorý nás viezol deväť rokov. Našou vodičkou bola pani triedna učiteľka, ktorá sa snažila spoľahlivo obchádzať všetky hrbole a výtlky na ceste. Boli momenty ľahšie, inokedy náročnejšie, no táto cesta nás formovala a pripravovala na budúcnosť. Teraz sme pár metrov od poslednej zastávky a je čas vystúpiť.
Slová vďaky
Teraz nám nezostáva nič iné, len sa poďakovať a rozlúčiť. Ďakujeme všetkým učiteľom, že nás poctivo viedli cestičkou vzdelania, že sa nám s láskou venovali a pomáhali nám prehrýzť sa životom na základnej škole. Ďakujeme pani riaditeľke, ktorá dozerala na všetko a bdela nad naším vzdelaním. Naše poďakovanie patrí aj tetám upratovačkám, ktoré po nás upratali každý neporiadok, a tetám kuchárkam, ktoré sa starali, aby sme mali v jedálni vždy niečo chutné.
V neposlednom rade patrí naša vďaka vám, milí mladší spolužiaci. Či už ide o šport alebo učenie, veríme, že budete úspešní vo všetkom, do čoho sa pustíte. Sľubujeme vám, že aj keď odchádzame, veríme, že vy pevne uchopíte pomyselné „deviatacké žezlo“ a budete pokračovať v našich šľapajach.
Odkaz do budúcnosti
Život nie je o počte nadýchnutí, ale o chvíľach, ktoré berú dych. Čaká nás nové prostredie, noví učitelia a noví spolužiaci. Hoci máme pred touto zmenou rešpekt, veríme, že ak sme zvládli začiatky ako malí prváci, zvládneme to aj teraz. Milí spolužiaci, želáme vám veľa šťastia a odvahy. Nech sú dvere, do ktorých vstúpite, tie pravé. A ak by ste si náhodou vybrali nesprávne, obzrite sa späť a rozpleťte zopár ošúchaných spomienok zo školských lavíc. Lúčime sa, no spomienky v nás zostávajú.