Ľudský život je ako pestrá mozaika pozostávajúca z viacerých období. Plynie ako rieka a je plný dynamických zmien, každodenných starostí i drobných radostí. Takto pred štyrmi rokmi pred našou školou stáli dievčatá, ktoré prišli s malou dušičkou na prijímacie pohovory s nádejou, že práve Stredná odborná škola pedagogická v Turčianskych Tepliciach bude ich strednou školou. Tým, čo sa to podarilo, nastúpili na cestu plnú zážitkov, nových vedomostí, zručností a skúseností.
Symbolický koniec a nové začiatky
Piatok 12. mája 2023 bol dňom, kedy maturantky poslednýkrát počuli zvoniť zvonček, ktorý ich celé štyri roky sprevádzal pri ich usilovnom štúdiu, čo znamenalo len jedno - prišiel čas rozlúčiť sa. Na začiatku celej tejto veľkej udalosti štvrtáčky pomaly schádzali po schodoch a žiačky mladších ročníkov len s údivom sledovali, ako dávajú veľkú bodku za svojím štúdiom.
Po zaznení slovenskej hymny jednohlasne zaspievali Gaudeamus Igitur, ktorého tóny sa ozývali v gaštanovej aleji. Nasledoval príhovor pani riaditeľky, ktorá dievčatám adresovala dojímavé a povzbudivé slová a popriala im veľa šťastia do života. Po pani riaditeľke sa im prihovorili triedni učitelia, ktorí svoje najaktívnejšie a najšikovnejšie žiačky odmenili za ich štvorročnú prácu v škole či mimo nej. Osobné, úprimné a nostalgické slová triednych učiteľov nenechali ani jedno oko maturantky suché.
Spomienky a poďakovania
Príhovor si pripravili aj maturantky, ktoré si zaspomínali na svoju cestu štúdiom, hlavne na tie skvelé chvíle, ktoré tu strávili a na ich neúnavný smiech, ktorý sa ozýval chodbami školy každý jeden deň, aj keď to nebolo vždy jednoduché. Nakoniec sa poďakovali aj svojim učiteľom, ktorým uštedrili slová chvály a každému z nich podarovali kvietok. Posledný príhovor prišiel od podpredsedníčky školského parlamentu Alexandry Marčičiakovej, ktorá zhodnotila štyri roky z pohľadu ŠP a rozlúčila sa v mene žiakov školy.
V mene školského parlamentu by som maturantkám popriala veľa šťastia na maturitných skúškach. Avšak toto bude len jedna zo skúšok, ktorá vás v živote čaká. Rozhodnutia, ktoré vo všetkej vážnosti učiníme, si vyžadujú poriadnu dávku odvahy. Všetci my, tu prítomní, sme pred mnohými podobnými stáli. Vieme, naša chôdza bývala neistá, dnes tu stojíme silnejší, obohatení o nenahraditeľné skúsenosti, vedomosti a zážitky.
Táto teplická škola, staručká, nie je len prameňom vedomostí, má v sebe viac. Nesie ducha. Ducha v podobe sprevádzajúcej nás atmosféry naprieč gaštanovou alejou a urýchlenými krokmi v pondelkové ráno, i radostným preletom v piatkové popoludnie. Chodby, ktorých múry spomínajú naše mamy, staré mamy, milované pani učiteľky z materských a základných škôl, pani učiteľky hudby, tanca. Kam až siaha tento dotyk? Dotyk, ktorý predal majstrovstvo tým, ktorí nás učili a vychovávali, už ako malé dietky. Keď aj ony spomínajú na tieto časy, pozlátko sa im v očných buľkách zaleskne a tie jamky smiechové, pri spomienkach, vyčaria sa, hoci od brány ich delia kroky míľové. Toľko, čo zažili tu a tiež sa takto lúčili. Stáli na prahu, možno sa aj kúsok báli. Verím, že mali odvahy aspoň toľko, čo jej máme i my.
Pevné priateľstvá, ktoré tu boli začaté a dostali šancu byť si blízkymi, bližšími, než by sme kedy povedali. Nadstavovali nám zrkadlo a vzájomne nám pomáhali formovať sa a rásť do duševnej krásy plnej mieru, naučili nás vzájomne si utierať slzy, držať sa pevne za ruky, z plného hrdla smiať sa pri prechádzke turčiansko-teplickým parkom, úprimne jedna druhej pochváliť šaty, zadok či linky, od pohľadu ráno poznať, ako sa asi má a vedieť, že najláskavejšie, čo môžeme urobiť, je pevne ju objať.
Táto škola ma naučila, že dievčenský kolektív nemusí byť len hromada rozličných pohľadov na vec, ale aj splynutie v nerozlučné puto búrajúce si cestu za svojimi snami. Prerozprávané hodiny, ktoré nás naučili viac do osobného života ako do praxe, veľa hudby, radosti, morálky, ktorú chceme aj my vo svojom pôsobení pri deťoch preukázať a vštepiť ju ďalej, neskutočná dávka spolupatričnosti a istoty, ktorú nám toto prostredie dávalo. Trochu iné, ako na iných školách. Rozprávkovejšie, hravejšie, plné individuálneho prístupu, o ktorom sa toľko učíme.
Naši drahí učitelia, ste nám tým najlepším vzorom a myslím, že ani netušíte, ako hlboko sa vaša dôvera v naše nesmelé kroky, podpora a každá dobrá rada zapísala do nášho srdca. Zapálili ste ten oheň v nás, v tom, kto to sám chcel, podporili ste nás tam, kde ste cítili potenciál a umožnilo nám to odhaliť zákutia, do ktorých by sme bez vás, držiacich nás za ruku, nenahliadli. Keď vo vás niekto verí, v momentoch, kedy si ani vy sami neveríte.
Odkaz pre budúcich študentov
Milí priatelia, vy, ktorých to tu ešte rok, či dva čaká. Využite možnosti, ktoré vám škola ponúka. Je dosť frajerina mať záujem a ukázať, že nám, mladým, na veciach záleží a máme obrovský potenciál, ktorý môžeme cibriť práve tu, prostredníctvom súťaží, krúžkov i samotných vyučovacích hodín. A skôr než ráno vkročíte do triedy, skúste chvíľu len tak ticho pozorovať, čo sa na chodbách deje. Pocítite súdržnosť, vzájomnú pomoc a priateľskú atmosféru, ktorá je nosníkom pre šťastné miesta, také, kde to radi máte.
Vďaka tomuto budeme vždy hrdo hovoriť, že sme prišli z PASY a spomínať hlboko s takou láskou a vďakou, ako aj naše pani učiteľky. Milé štvrtáčky, spolužiačky, prajem Vám úspešné ukončenie štúdia a krásny ďalší rok, ktorý bude krokom do novej etapy života! Ešte sa však úplne nelúčime. Jednak sme zatiaľ nezmaturovali a jednak verím, že sa sem mnohí z nás ešte vrátime po dávku nostalgie na toto krásne obdobie, vďaka ktorému sme takými, akými sme. Ďakujeme.
Škola ako kapitola života
Milí čitatelia! Život nie je o počte nadýchnutí, ale o chvíľach, ktoré berú dych. O okamihoch, z ktorých sa v mysli utkáva pavučina spomienok. Jemné vlákna pádov i výhier, sklamaní a úsmevov, spoznávania i lúčenia. Všetky tieto slová by sa dali nahradiť jediným - škola. Nie je to však len zhluk písmen označujúcich budovu, je to samostatná kapitola neodvratne zapísaná v knihe bytia. Dnes sme sa tu zišli, aby sme spoločne zapečatili 78 životných kapitol, aby sme 78 spolužiakov odprevadili na cestu dospelosti.
Čas plynie ako rozbúrená rieka. My sa len nechávame strhnúť jej rýchlym spádom. Pamätám sa na časy, keď sme ako ustráchaní prváci obdivovali vyobliekaných maturantov. Chceli sme byť ako oni, najstarší, a že vraj aj najmúdrejší na škole. Teraz po tom už netúžime. Cítime, že nás budúcnosť začína dobiehať. Pretože, len čo odídete, preberáme vaše žezlo my. Čaká vás veľa nových dvier. Želáme vám, milí štvrtáci, aby každé, do ktorých vstúpite, boli tie pravé. Ak by ste si náhodou vybrali nesprávne a nevládali sa nadýchnuť, obzrite sa späť. Rozpleťte zopár ošúchaných spomienok zo školských lavíc.
Príhovor k rozlúčke
Vážená pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, milé tety upratovačky a kuchárky, milí spolužiaci! Dnes sa pre mnohých niečo končí, no pre mnohých sa niečo ešte len začína. Končí sa ďalší školský rok, no začínajú sa prázdniny. Už onedlho budeme mať v rukách vysvedčenia a s radosťou i úľavou pôjdeme domov. Pre vás, milí spolužiaci, sa skončil len jeden z mnohých školských rokov na tejto základnej škole. Načo sa obzerať späť? Veď čoskoro sa všetci znovu stretnete pred bránami tejto školy.
My, deviataci, tu už však medzi vami stáť nebudeme. Budeme každý na inej škole. Pre nás sa tam začne nielen nový školský rok, ale aj nový život na strednej škole. Pre vás sa tu začne len ďalší školský rok. Pre niekoho posledný, pre iného prvý. My tu však končíme. Ale začínali sme TU. Základná škola nám dala základy vzdelania - naučili sme sa písať, čítať, počítať, neskôr aj tie náročnejšie veci. Dnes nám už fyzika, matematika, chémia, nemčina, či iné predmety nerobia až taký problém.
V škole sme sa naučili i to, čo nenájdete v učebniciach, čo sa na hodinách nevysvetľuje. Pochopili sme medziľudské vzťahy, vzťahy medzi spolužiakmi, medzi žiakom a učiteľom. Nie každý sme so všetkými kamaráti, ale aj tak sme sa snažili porozumieť ich myšlienky a správanie. V škole sme spoznali zopár skvelých ľudí, možno začiatok na celoživotné priateľstvá. S kamarátmi všetko išlo ľahšie.
Poďakovanie učiteľom a zamestnancom
Vám, milý učitelia, ďakujeme za to, že ste nás viedli cestičkou vzdelania. Poctivo ste nás pripravili na život na strednej škole. Venovali ste sa nám s láskou a pomáhali ste nám prehrýzť sa učivom základnej školy. Naša vďaka patrí každému z vás. Každému takisto úprimná a vrelá, pretože si ju všetci zaslúžite rovnako. A preto naše „ďakujem“ plynie priamo zo srdca. Veríme, že nás budete spomínať len v dobrom, aj napriek tomu, že sme neboli vždy takí, ako ste si predstavovali a ako by sa patrilo.
Pani riaditeľka, ďakujeme i vám. Vy ste bdieľa nad naším vzdelaním a dozerali ste na všetko. Tety upratovačky, i vám patrí naše „ďakujem“. Vy ste po nás upratali aj ten najväčší neporiadok, aby sme sa na druhý deň mohli vráťiť do čistej triedy. Boli ste na nás vždy milé. Vám nezáležalo na tom, či sme dostali päťku z diktátu alebo trojku z písomky.
S vami, tety kuchárky, sme sa tak často nestretávali. Väčšinou ste boli v jedálni a niečo pre nás varili. Vždy niečo chutné a dobré. V neposlednom rade patrí naša vďaka i vám, milí spolužiaci. Veď koľkokrát sme pobehovali po triedach a zháňali sme výkres, pravítko, či kalkulačku. Mnohí máme medzi vami kamarátov či súrodencov. Tak nás nesklamte a snažte sa pokračovať v našich šľapajach. Či už v športe alebo v učení. Veríme, že budete úspešní vo všetkom, do čoho sa pustíte.
Našich deväť rokov na tejto škole uplynulo, no čakajú na nás ďalšie, ale na inej škole. Preto sa s vami všetkými lúčime a želáme veľa šťastia.
Rozlúčka maturantov z gymnázia
Vážená pani riaditeľka, ctený profesorský zbor, milí spolužiaci! Dovoľte nám, aby sme vás privítali v aule nášho gymnázia, a tak ako tisícky študentov pred nami sa s vami rozlúčili. Známy grécky filozof Epiktetos povedal: „Iba vzdelaní ľudia sú slobodní.“ Vzdelanie nám umožňuje slobodne rozmýšľať, dosahovať nové obzory v poznaní, mať iný pohľad na svet a žiť lepší život. Aká však bola naša púť za vzdelaním?
Už od prvých dní nám škola otvárala brány poznania, naučila nás čítať, čím nám umožnila spoznávať a zoznamovať sa s myšlienkami iných ľudí. Dala nám veľa príležitostí osvojovať si nové vedomosti z rôznych oblastí či už z prírodovedných alebo humanitných. Čítanie nám dalo možnosť v predstavách putovať za dobrodružstvom, spoznávať ďaleké kraje, prežívať neuveriteľné príbehy vo fantazijných svetoch a vžiť sa do postáv, ktoré prechádzali neľahkými skúškami. Škola nám tiež dala vzácny dar písania. Schopnosť písať, vyjadriť svoje myšlienky nielen prchavo v reči, ale aj vdýchnuť časť svojej duše papieru, je základný prejav slobody človeka.
Počas nášho štúdia na tomto gymnáziu sme mali možnosť načerpať nové vedomosti z rôznych predmetov. Popri teórii sme si mohli vyskúšať novonadobudnuté poznatky v praxi, pri rôznych pokusoch a testoch, napríklad na hodinách chémie alebo fyziky. Sledovať premenu človeka v dejinách, chápať ho ako rozvíjajúcu sa bytosť a skúmať jeho správanie v spoločnosti, toto všetko a mnoho iného sme sa dozvedali z predmetov ako dejepis alebo občianska náuka.
Aj keď sa čas gymnaziálneho štúdia chýli ku koncu, cesta k slobode, slobode vzdelaných ľudí stále nie je zavŕšená. Naše ďalšie kroky budú viesť na vysokú školu. Mnohí z nás tápali v hľadaní správnej cesty životom, ktorým smerom sa na tejto púti vybrať, ale aj vďaka vám, naši drahí profesori, sme opäť našli stratenú cestu, ktorou sa chceme v živote uberať. Preto vám patrí naša vďaka. Vedeniu školy za to, že ste nám vytvorili podmienky pre štúdium na našej alma mater, triednym profesorkám za to, že nás viedli a usmerňovali v našom štúdiu a pomáhali nám v ťažkých chvíľach spojených so štúdiom, a v neposlednom rade ste tu vy, ctení profesori, vašou zásluhou sa formovala naša osobnosť, názory a schopnosť správne sa rozhodovať. Ďakujeme vám za úžasné roky plné nezabudnuteľných zážitkov v škole aj mimo nej. Stále sa samých seba pýtame: „Je toto naozaj koniec?“ Žiaľ, áno, je to tak, no v našich spomienkach navždy zostanete osobami, ktoré nás inšpirovali k životu podľa Epiktetovho citátu. Po rokoch sme pochopili jeho podstatu.
Rozlúčka z pohľadu štyroch rokov
Veľavážený pán riaditeľ, vážený pán zástupca, milí naši triedni profesori, drahí učitelia, zamestnanci školy, milí spolužiaci! Stretávame sa v tento slávnostný okamih, aby sme sa rozlúčili. Bok po boku sme strávili neuveriteľný čas… a po štyroch rokoch sa naše cesty rozchádzajú, aby sme brázdili nekonečný priestor sveta každý sám… Štyri roky! Čo vlastne znamenajú?
Štvorka môže znamenať 4 svetové strany, 4 oceány či 4 veže Bratislavského hradu. Pre nás, štvorka znamená 4 roky úsilia, spolupatričnosti, vzájomnej pomoci, možno spoločných problémov, ale určite aj spoločných riešení. Preto sa k tomu času neobracajme chrbtom, ale spomínajme naň hlavne v dobrom.
V mene svojich spolužiakov by som sa chcel poďakovať naším drahým triednym učiteľom. Za ich dobré rady, za ochrannú ruku, ktorú nad nami držali, za kilometre, ktoré kvôli nám nabehali. Drahí učitelia, neplačte. Veď nie sme na pohrebe. Nevidíme sa naposledy. A vy tu musíte zostať, aby sme mali koho navštevovať a tiež, aby ste vychovali ďalšiu generáciu chemikov, geodetov, živoťákov či umelcov s rovnakou láskou, akú ste dopriali nám.
Rovnako chcem poďakovať všetkým vyučujúcim, ktorí do nás natlačili toľko vedomostí, div nám hlava nepraskla… A potom sa čudujú, že nám rožky narastajú. Keď sa už do hlavy nezmestia, nuž musia von…
Samozrejme, nesmieme zabudnúť na pána riaditeľa. Pán riaditeľ, chceme vám poďakovať za študijné podmienky, ktoré na tejto škole vytvárate a tiež za dobré meno, ktoré si táto škola aj vďaka vám zachováva.
V neposlednom rade chcem poďakovať aj ostatným zamestnancom školy. Aj keď sme sa nestretávali tak často, vieme, že bez Vás by to tu nemohlo fungovať. Veď, nech je mechanizmus akokoľvek veľký, obsahuje maličké nity, bez ktorých by sa veľmi rýchlo rozpadol. A práve tie určujú jeho efektivitu.
Na záver sa chcem rozlúčiť aj s vami, milí spolužiaci. Takto sa končí naša spoločná púť a začína sa púť jednotlivca. Avšak, každý z nás, poznačený týmto súžitím, bude, dúfam, vnášať do ďalších kolektívov atmosféru „chemickej“ školy, labákov, ateliérov či odborných učební a Banskej Štiavnice.
Báseň od pani profesorky Márie Petrovej Absolventom našej školy predniesla Radoslava Goralová, žiačka IV. G triedy. Tretiaci sa rozlúčili príhovorom, ktorý precítene prečítala Nikola Beňová z III. B triedy, ktorá je členkou Rady školy pri SPŠ Samuela Mikovíniho v B. Štiavnici. Po odovzdaní kytíc a kvietkov profesorskému zboru a zamestnancov školy, pán riaditeľ predniesol svoj slávnostný prejav, v ktorom zhodnotil výchovno - vzdelávacie výsledky maturitných tried v II. polroku a menovite vyzdvihol študentov, ktorí príkladne študovali a vzorne reprezentovali našu školu.
tags: #rozlucka #maturantov #so #skolou #prihovor