Uzatváranie manželstva, ako dôležitý predpoklad založenia novej rodiny, je významným medzníkom v živote každého etnického spoločenstva. Priblížime si základné znaky svadby starousadlej skupiny Rómov, na základe terénnych výskumov etnológov koncom 80. rokov 20. storočia v okresoch Spišská Nová Ves, Poprad, Prešov, Rožňava a Komárno.
Výber manželského partnera
Predpokladom uzavretia manželstva je výber manželského partnera. V spomínaných rómskych lokalitách si manželského partnera vyberali mladí ľudia sami a rodičia zväčša ich voľbu akceptovali.
Zásnubný obrad: Mangavipen
Manželstvo sa uzatváralo formou obradu mangavipen (od slovesa te mangel = pýtať sa). Išlo o predbežný dohovor rodičov oboch partnerov. Chlapec, ktorý sa chcel ženiť, navštívil vo vopred dohodnutý deň dom dievčaťa (zvyčajne v sobotu), o ktoré mal záujem. Prišiel spolu s rodičmi, súrodencami, krstným otcom a krstnou matkou (kirvo, kirvi) príp. hudobníkmi. Doniesli so sebou aj pálenku, zákusky a koláče.
Rodina dievčaťa ich už očakávala s pripraveným pohostením, ktoré často zahŕňalo kuraciu polievku, pečené kurence, rezne, zemiakový šalát, guľáš, ruské vajíčka a kávu.
Dievča sa od rodičov pýtal oddavač, nazývaný aj starejší či starosta (zväčša ženíchov otec alebo krstný otec). Ak rodičia so svadbou súhlasili a dohodli sa na vene, zavolali dievča, ktoré dovtedy nebolo pri obrade prítomné, aby aj ona vyjadrila svoj názor. Po kladnej odpovedi prebehol samotný zásnubný obrad.
Rituál spojenia
Oddavač previazal ruky mladých šatkou, do dlaní im nalial pálenku alebo červené víno, ktoré si vzájomne z dlaní vypili. Potom sa pobozkali pred svedkami, príp. si vymenili aj snubné prstienky.
Po obrade nasledovala voľná zábava prítomných vo vnútri domu a takmer celej osady vonku. Mladí sa medzitým vzdialili do prázdneho domu ženícha za účelom intímneho zblíženia (to sa však pripúšťalo už aj pred obradom mangavipen).
Svadobná hostina: Bijav
Zábava trvala do rána a na druhý deň odišla nevesta - terňi - bývať do domu ženícha - terno.
Občianskemu a cirkevnému sobášu Rómovia v týchto obciach nepripisovali veľký význam. Cirkevný sobáš uzatvárali často až po niekoľkoročnom spolužití, zväčša vtedy, ak chceli pokrstiť deti.
Po civilnom alebo cirkevnom obrade nasledovala svadobná hostina - bijav, doma v osade alebo v kultúrnom dome. Počas nej bolo zaužívaných množstvo zvykov, ktoré Rómovia prebrali od okolitého nerómskeho obyvateľstva, napríklad tanec s nevestou, vyberanie peňazí do taniera, snímanie závoja či prezliekanie nevesty o polnoci.
Tradičné zvyky počas hostiny
Keď sa mladí vrátili z národného výboru, prisahali si ešte raz po rómskom spôsobe. Starosta im zviazal ruky červenou šatkou, nalial ženíchovi do dlane pálenku a ženích dal napiť neveste, potom nalial starosta neveste a nevesta dala napiť sa z dlane ženíchovi. Nasledovali slová požehnania: „Žite spolu ako tá čierna zem s čiernym chlebom. Neurobte nikdy druhému hanbu. A tak, ako Pánboh rozsvietil slnko, aby ste nikdy v živote nezablúdili a nezišli zo správnej ľudskej cesty.“
Potom sa zase spustila hudba, družba obchádzal okolo s tanierom a svadobčania hádzali peniaze na tanier. Po návrate z kostola bola pripravená svadobná hostina, často chystaná s príbuzenstvom aj niekoľko dní dopredu.
Hudba, ktorú začali hudobníci hrať už pri príchode svadobčanov, musela každého chytiť za srdce. Najskôr sa zahralo mladému páru a hromadne sa pripilo na lásku a šťastie. Po sviatočnom chode, kde svadobčania jedli z jedného taniera a nevesta kŕmila ženícha, sa nevesta vybrala doprostred miestnosti. Tam družba držal sito alebo klobúk a svadobčania si kupovali sólo s nevestou. Až potom začala zábava v plnom prúde.
Význam tradícií a hudby
Tradičné rómske svadby sú spojené s množstvom rituálov, ktoré majú zabezpečiť šťastný a harmonický život novomanželov. Napríklad sa často vykonáva symbolické požehnanie starších členov rodiny, ktoré má mladým priniesť prosperitu a zdravie. Niektoré komunity si dodnes zachovali aj zvyk, podľa ktorého sa na svadobnú noc čaká so špeciálnym rituálom dokazovania nevestinej čistoty.
Rómske svadby sú významnou udalosťou, na ktorú sa pozývajú nielen príbuzní, ale aj širšia komunita. Rómovia majú tanec, spev a muziku v krvi, a práve svadby boli príležitosťou, aby tieto danosti ukázali. Hudba a tanec sú neoddeliteľnou súčasťou osláv, ktoré dodávajú svadbám jedinečnú atmosféru a živosť.