Článok približuje priebeh roka u starých Rimanov, pričom sa zameriava na špecifiká ich kalendára a osobitnú pozornosť venuje charakteristike a datovaniu sviatočných dní starých Rimanov.
Rímsky kalendár a jeho výzvy
Pozorovanie nebeských telies bolo logickým východiskom pri zostavovaní kalendára. Rímsky lunárny rok však tvorilo iba 355 dní. Na vyrovnanie rozdielu s dĺžkou slnečného roka sa vkladali dni navyše, čím sa prirodzene narúšal cyklus lunárneho roka. Tento proces vkladania dní, známy ako intercalatio, bol často nepresný a viedol k nejasnostiam v datovaní. Julianus Caesar tento problém vyriešil razantne zavedením juliánskeho kalendára v roku 46 pred Kristom. Bolo to však taktiež obdobie, kedy bolo nutné niekoľko dní vypustiť, aby sa kalendár opäť zosúladil so slnečným cyklom. Dokonca aj neskoršie reformy, ako napríklad zavedenie gregoriánskeho kalendára, si vyžiadali posunutie dátumov. Príkladom je smrť svätej Terézie z Avily, ktorá pripadla na noc zo 4. na 15. októbra 1582, kedy bolo naplánované posunutie kalendára.
Sviatky a ich význam v rímskej spoločnosti
V rímskej spoločnosti sa úcta pomerne často vzdávala celej skupine bohov, často spojených s určitými obdobiami ich obvyklej práce. Existovali sviatky, ktoré sa postupne prestali oslavovať, ale tiež tie, ktoré si Rimania radi udržiavali. Medzi ne patrila napríklad sviatosť cara cognatio (spoločný rodinný sviatok) vždy 22. februára, alebo dies parentales (dni zomrelých) trvajúce od 13. do 21. februára, ktoré mali verejný charakter. Významným dňom v rímskom roku boli aj sviatky zamerané na ochranu rímskeho dobytka, ako napríklad sviatok 21. apríla.
Lemuria: Sviatok duchov predkov
V dňoch 11. až 13. mája Rimania oslavovali sviatok zvaný Lemuria. Išlo o celkom nepríjemný sviatok, počas ktorého sa predpokladalo, že sa mŕtvi vracajú späť na Zem a chcú obťažovať živých, pričom sa mohli zjavovať ako desivé tiene.
Luperkálie: Očisťovací sviatok
Ďalším z očisťovacích sviatkov boli Luperkálie, ktoré sa konali presne 15. februára. Súčasťou tohto sviatku boli aj preteky ochotníkov mestom, pričom bežci symbolicky omilostili mesto od vlkov (lat. lupus - vlk).
Saturnálie: Najveselší sviatok roka
Saturnálie (lat. Saturnalia) boli sviatky v starovekom Ríme na počesť boha Saturna, ktoré sa konali 17. decembra. Počas týchto sviatkov sa nepracovalo, úrady a školy boli zatvorené a všetci ľudia, vrátane otrokov, sa oddávali hostinám a veseliciam. Tolerovala sa neviazanosť a ľudia sa zvykli obdarúvať najmä sviečkami, ktoré symbolizovali svetlo a teplo do nadchádzajúcich zimných dní. V neskorších dobách sa Saturnálie predlžovali a najneskôr končili až 30. decembra.
Boh Saturn a jeho doména
Podľa rímskej mytológie bol Saturn bohom starých zlatých čias, kedy ľudia žili v hojnosti a bez námahy si užívali plody zeme. Nebol delený na slobodných a otrokov a zem nebola rozdelená do vlastníctva. Sviatky prinavracali bezstarostné zlaté časy, akúsi utópiu. Saturn bol rímskym ekvivalentom gréckeho titána Kronosa. Podľa rímskych tradícií žil Saturn v exile v Itálii, kde naučil ľudí poľnohospodárstvu.
Vývoj a priebeh Saturnálií
Najstarší chrám v Ríme na fóre bol zasvätený práve Saturnovi a sviatky siahajú hlboko do minulosti. Ich podoba sa postupne menila. Najprv išlo o jednoduchú a striedmejšiu náboženskú slávnosť, ale po katastrofálnej Bitke pri Trasimenskom jazere v roku 217 pred Kr. sa do nej zaviedli grécke prvky verejnej obety, hostiny a bláznivej zábavy. V čase hroziacej katastrofy počas Druhej púnskej vojny sa týmto štýlom Rimania uvoľnili a zároveň mohlo ísť aj o naklonenie priazne hlavného púnskeho boha Ba´al Hammona, ktorý bol ekvivalentom Saturna.
17. decembra sa v Saturnovom chráme v Ríme konali obety a jeho soche sa rozviazali vlnené povrazy okolo nôh, aby sa mohol zúčastniť veselia. Rímski senátori niesli obraz Saturna po fóre a usadili ho na ležadlo, čím sa symbolicky zúčastnil hostiny. Potom nasledovala verejná hostina pre všetkých. Na ľudí sa doslova sypali ďatle, figy, sušené ovocie a orechy. Bohatší obetovali prasiatko alebo ho darovali svojim priateľom.
Po celom meste sa konalo množstvo súkromných osláv, víno tieklo potokom a všetci nosili plstené čiapky typické pre prepustených otrokov. Táto čiapka bola symbolom rovnosti a evokovala dávnu utopickú spoločnosť. Zároveň sa celá spoločnosť obrátila akoby naruby. Bohatí si menili šaty so svojimi otrokmi, obsluhovali ich pri stoloch, ľudia si robili žarty, hrali rôzne hry, spievali a tancovali.
Saturnálie ako sviatok svetla a darov
Podľa Macrobia boli Saturnálie aj sviatkom svetla, ktorý mal priviesť zimný slnovrat. Všade boli sviece a lampy. K Saturnáliám neodmysliteľne patrili dary. Páni dávali svojim otrokom a chudobnejším členom rodu víno, jedlo a občas aj niečo luxusnejšie. Dary si dávali všetci navzájom. Najčastejšie išlo o sviece a voskové či terakotové figúrky, ktoré symbolizovali mytologické ľudské obety Saturnovi. Konali sa aj akési tomboly s darmi.
Martial spomenul okolo dvesto rôznych darov. Veľmi cenené boli vykŕmené prasiatka, hrdličky, sklené poháre, kadidlo, hracie kocky zo slonoviny. Senátor alebo človek z vyšších vrstiev mohol darovať aj zlatý prsteň, čím obdarovaného povýšil do jazdeckého stavu, ak mal zodpovedajúci majetok, a otvoril mu kariérne možnosti v administratíve a vojsku.
Počas Saturnálií sa nenosila tóga ako zvyčajne, ale farebné večerné šaty a všetci nosili čiapku pileus. Otroci získali na krátku dobu rovnaký sociálny status ako ich vlastníci. Niekedy sa tieto úlohy dokonca vymieňali a páni obsluhovali svojich otrokov, samozrejme len v rámci určitých hraníc. Bohovi Saturnovi sa v chrámoch obetúvali obety na začiatku aj na konci dňa a uvoľnili sa laná, ktorými bola socha Saturna po zvyšok roka zviazaná. Pri bujarých oslavách sa hojne popíjalo víno a zvyčajne si tam účastníci volili „kráľa popíjania“ (rex bibendi).
Vysvetlenie Saturnálií
tags: #rimsky #sviatok #armilustrum