Herec Richard Stanke je známy svojou silnou občianskou angažovanosťou a otvoreným vyjadrovaním k spoločenským a politickým témam. Opakovane vystúpil na protestoch a poskytol rozhovory, v ktorých sa kriticky vyjadruje k aktuálnej situácii na Slovensku, pôsobeniu vlády a výzvam, ktorým spoločnosť čelí.
Príhovor na proteste v Bratislave: „Lebo vám neveríme“
Na piatkovom proteste v Bratislave predniesol herec Richard Stanke príhovor, v ktorom sa kriticky vyjadril k vládnej politike. Oslovil prítomných slovami: „Milí Bratislavčania a všetci slobodní ľudia na celom Slovensku.“ Reagoval na vyjadrenie premiéra ohľadom protestov: „Robert Fico sa pred dvoma týždňami čudoval, prečo ešte stále chodíme protestovať. Viete prečo? Lebo vám neveríme.“
Stanke zdôraznil, že účastníci protestu sú tam „z vlastnej vôle a presvedčenia, že vaša vláda nás unáša mimo Európsku úniu do náručia masového vraha a vojnového zločinca.“ Dodal, že takúto budúcnosť si protestujúci „pre seba ani pre ďalšie generácie neželajú.“ Vyjadril nedôveru voči slovám premiéra, že neuvažuje o odchode z Európskej únie, argumentujúc, že „už x-krát nám ukázal, že jeho slovo je prd do stromovky a nemá problém svoj postoj kedykoľvek zmeniť.“
Herec poukázal na rozpor v premiérových vyhláseniach: „Neveríme mu, lebo jeho uistenia majú presne takú váhu, ako jeho obvinenie, že tu organizujeme nejaký štátny prevrat.“ Pripomenul, že Robert Fico „si musí raz a navždy zvyknúť, že proti nemu protestujú slobodní ľudia.“ Zdôraznil, že na zhromaždenie na námestí nepotrebujú „žiadne temné sily v pozadí, aby nám za to niekto platil.“
Kritizoval aj postoj vlády k medzinárodným vzťahom: „Nemôžeme mu veriť, že naše členstvo v EÚ myslí vážne, keď o našich spojencoch hovorí horšie ako o Putinovom Rusku, ktoré napadlo a už 4 roky okupuje nášho suseda.“ Zdôraznil, že premiér „našich spojencov nazýva krvilačnými, ale s tým, kto sám má krv na rukách, sa v Moskve objíma.“ Podľa Stankeho platí, že „čím menej budeme mať Bruselu, tým viacej príde Kremľa. Také je to jednoduché, pán premiér.“
Stanke sa dotkol aj vzťahov s Ukrajinou: „Nemôžeme Robertovi Ficovi veriť ani to, že má záujem na dobrých susedských vzťahoch, keď nášho východného suseda Ukrajinu obviní z organizovania vymysleného prevratu.“ Vyjadril obavy z dopadu na vnímanie Slovákov: „Čo si jeho voliči teraz môžu myslieť o Ukrajincoch? A čo si môžu myslieť Ukrajinci o nás? Celé generácie si nás budú pamätať ako tých, ktorí sa pridali na stranu agresora, keď ich vraždil a usiloval o ich slobodu.“
Herec sa obrátil aj na prezidenta: „A prezident Pellegrini sa zase posťažoval, že Slovensko a Slováci začínajú byť v Čechách predmetom posmeškov a pohŕdania. Dobré ráno, pán prezident! A dá sa vôbec reagovať inak, keď vidia, ako sa Európa otriasa v základoch a náš politický výkvet sa v obchode v Moskve rozjíma, že tam majú toaletný papier a fejkovú kolu?“ Upozornil, že pokles sympatií zaznamenalo Slovensko aj u Poliakov: „Počas uplynulého roka výrazne klesli aj sympatie Poliakov voči nám. Pozitívne Slovákov vníma už len 48 % Poliakov. Ešte vlani to bolo o 12 % viac. A čo, zmenili sme sa my? Nie. Takýto obraz od Slovákov ste u našich susedov vyrobili vy a vaša vláda.“
V závere príhovoru Stanke kritizoval aj domáce dianie: „Rovnako, ako ničí všetky fungujúce a slobodne zmýšľajúce inštitúcie na Slovensku. Slovenskú národnú galériu už tromi nekompetentnými riaditeľmi za pol roka položili. A teraz je na rade Slovenské národné divadlo. Výberové konanie, ktoré vyhlásili, totiž nespĺňa ani základné predpoklady k tomu, aby ho bolo možné považovať za férové a transparentné.“ Vyjadril odhodlanie: „Ale našu tvorivú slobodu ani náš vlastný názor neumlčia žiadnymi nariadeniami, ani silou. Za seba aj všetkých svojich kolegov môžem čestne prehlásiť, že ich vyhrážok sa nezľakneme.“
Označil vyhrážky za prejav bezmocnosti: „Môžu ďalej klamať a vymýšľať si hlúposti o tom, ako sme riadení a platení zo zahraničia. To svedčí len o ich vlastnej bezmocnosti, bezradnosti a hlúposti.“ Pripomenul aj kauzu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej: „To jediné, na čo sa pri Robertovi Ficovi naozaj môžeme spoľahnúť, je, že vždy sa postaví na stranu gaunerov a zločincov, ako sa na ňu postavil aj pri vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, keď ho viac zaujímal osud tých, ktorí Kočnerovi dláždili cestu, ako smútok ich rodičov nad stratou vlastných detí.“ Dodal, že premiér „doteraz... nepočul vôbec vysloviť ich mená. Ján Kuciak a Martina Kušnírová. Áno, to sú oni. A dnes je to presne sedem rokov, čo zomreli guľkou najatého vraha. Vášho suseda a kamaráta. My na rozdiel od vás nezabúdame.“
Stanke obvinil premiéra zo zneuctenia obetí: „Robert Fico zneuctil krv, ktorú za svoju slobodu preliali tí, čo na Ukrajine padli za jeho demokraciu a slobodu.“ Konštatoval, že je „úbohé vyrobiť z obete vojny svojho nepriateľa, z agresora spojenca a ešte očakávať, že my to prejdeme bez povšimnutia.“ Záverom príhovoru sa spýtal: „Robert Fico, tak už viete, prečo tu dnes protestujeme. Sme slobodní a zodpovední ľudia, ktorí tej vašej hrubosti, necitlivosti, zákernosti a klamstiev už majú dosť. Nechceme, aby sa takýto obraz vytváral aj o našom Slovensku.“ A vyzval: „Dajte už konečne pokoj tejto krajine a jej občanom. Choďte si už konečne užívať tie vaše ťažko zarobené peniaze a doživotnú rentu, na ktorú sa vám vyskladali aj tí, čo nemajú pomaly čo do úst.“
Výzva za slušnú krajinu: „Sme tu pre zmenu“
Herci Slovenského národného divadla aj Astorky vyjadrili podporu protestom a predčasným voľbám. V ich mene Richard Stanke zopakoval: „Robert Fico, vravíme vám z plných pľúc, že stačilo! Váš arogantný úsmev pri včerajšom odovzdávaní vašej „akože“ demisie hovorí za všetko! Ale už toho bolo dosť!“ Poukázal na pretrhnutie dlhodobého politického napätia: „Nevedeli sme si pred pár mesiacmi predstaviť, že Kaliňák a Fico môžu ako dvaja najmocnejší muži tejto vlády skončiť. Guma, ktorú títo dvaja páni roky naťahovali, už praskla.“
Stanke zdôraznil, že cieľom protestov nie je nenávisť: „Našou snahou a našou emóciou nie je nenávisť. Ak by to tak bolo, odchod Kaliňáka s Ficom by nám možno stačil. Ale NESTAČÍ, my chceme slušnú krajinu a slušnú vládu.“ Vyjadril nespokojnosť s dohodami koaličných strán: „Nám NESTAČÍ, že budeme mať vládu, na ktorej sa zhodnú traja páni z koaličnej rady, namočení v tomto prúsere až po uši.“ Kritizoval ich mlčanie o kľúčových udalostiach: „Ani jeden z nich si pri triumfálnom oznámení výsledku dohody nespomenul na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Ani jeden. Ani jeden z týchto troch pánov nepovedal - ľudia, rozumieme vám, prepáčte. Ani jeden nevyzeral, že pochopil, čo sa stalo, a prečo tu aj dnes stojíme.“ Stanke jasne vyhlásil: „My tu nie sme preto, aby sme dávali druhú šancu tejto vláde. Svoj čas trestuhodne premrhali. My sme tu preto, že šancu na zmenu krajiny chceme dostať my, slušní občania tejto krajiny.“
V SND bol problém s hrou o pandémii, hovorí herec Richard Stanke (Epizóda 08-26) | Aktuality
Richard Stanke o fašizme, školstve a súdnictve
V rozhovore herec Richard Stanke (49), člen činohry SND, prehovoril o nenávistných náladách, nebezpečenstve neonacizmu a Mariana Kotlebu, ako aj o nedôslednom trestaní xenofóbnych prejavov. Podľa neho by „teraz mali prísť na rad právnici a súdy a prísne postihovať každý prejav fašizmu.“
Reakcia na Kotlebu a slobodu divadla
Na otázku, čo mu napadlo, keď sa dopočul, že Kotleba zastavil v Banskej Bystrici divadelné predstavenie, Stanke odpovedal: „Priznám sa, že až taký prekvapený som nebol, keďže väčšina jeho doterajších prejavov bola v tomto duchu.“ Poukázal na konzistentnosť Kotlebovho správania: „Od človeka, ktorý sa nechá oslovovať vodca, zdraví pozdravom Na stráž!, odmieta uctiť pamiatku padlým v SNP, sa nič iné očakávať ani nedá.“
Stanke zdôraznil paralely s minulosťou: „Tieto praktiky sme tu už mali od štyridsiateho ôsmeho do osemdesiateho deviateho. Ľudí považujú za hlúpu masu, za ktorú treba rozhodovať. Tento pán teda len ukázal, aký spôsob vládnutia a aké praktiky sú mu blízke - okrem toho, že obhajuje Tisa a jeho režim.“ Vyzval občanov k zodpovednosti: „A komu to nie je jasné, mal by sa vrátiť buď na základnú školu a čítať, alebo si dobre rozmyslieť, komu vhodí lístok do volebnej urny a ovplyvní tak životy aj ďalších ľudí v tejto krajine.“ Napriek tomu verí v slobodu divadla: „Je divadlo v súčasnosti na Slovensku slobodné? Je. Zatiaľ. A pevne verím, že aj bude.“
Vyrovnanie sa s minulosťou a vzdelávanie
Na margo nástupu kotlebovcov a reakcie hercov poznamenal: „Neviem, či herci, ale politici určite (podcenili).“ Uviedol príklady hier v SND, ktoré sa venujú holokaustu a 2. svetovej vojne, a vyjadril presvedčenie, že herci „sú si vedomí tohto nebezpečenstva a reagujú tak, ako môžu.“ Spomenul hry ako Rechnitz - Anjel skazy od Elfriede Jelinekovej, Láskavé bohyne a Polnočná omša Petra Karvaša, či Rabínku od Anny Gruskovej, ktoré „veľmi podrobne a zaujímavo rozprávajú o období slovenského štátu, o arizáciách, a prezliekaní gardistických kabátov za rovnošaty komunistov.“
Stanke je presvedčený, že „pozitívnych príkladov by bolo dosť, len treba s nimi oboznámiť nielen školákov, ale aj celú verejnosť.“ Na zisk vyše osem percent pre neonacistov vo voľbách reagoval: „O tom, že Slovensko sa nevyrovnalo nielen so svojou komunistickou, ale ani s fašistickou minulosťou a teraz sa nám to vracia ako bumerang.“ Upozornil na historické prekrúcania, kde „Hlinkove gardy či arizácie ľuďmi, o ktorých sme sa za socializmu učili ako o hrdinoch. Pritom to boli obyčajní prisluhovači Tisovho režimu.“ Ako príklad uviedol Ľuda Ondrejova, ktorý arizoval bratislavský antikvariát Steiner a jeho majiteľov poslal do koncentráku. Stanke sa domnieva, že „možno by sme boli prekvapení, v koľkých rodinách ešte majú kožuchy, koberce a iné cennosti z arizovaného majetku.“
Herec kritizoval aj školstvo: „Ani školstvo nepomáha osvetľovaniu a priblíženiu týchto našich temných dejín mladým ľuďom. Inak by sa nestalo, že veľké percento mladých ľudí nevie, čo fašizmus a nacizmus predstavujú.“ Znepokojujúce je pre neho, že mládež „už pomaly nevedia ani to, čo bol november 1989.“ V súvislosti s tým pripomenul, že predseda vlády „si túto udalosť - ako sám povedal - ani nevšimol a ďalší jeho spolustraníci kachličkovali kúpeľne a užívali si stranícke a SZM-ácke privilégiá.“ Apeloval na nutnosť diskusie: „Pre ďalší zdravý vývoj našej spoločnosti je nutné a potrebné už raz túto diskusiu o fašizme a komunizme na Slovensku začať a doviesť ju do konca. Ako napísal Tomáš Janovic: „Naša pamäť sa nedá použiť ani ako šnúrka do topánok - taká je krátka!“
Nečinnosť a boj proti neonacizmu
Na otázku, či je to len neznalosť ľudí alebo sympatie k fašistickému vojnovému štátu, Stanke odpovedal: „To spolu súvisí. Keďže nevedia, čo je fašizmus a fašistická ideológia a čo napáchali a ako fungujú v praxi, tak s nimi poniektorí asi aj sympatizujú. Netušia, že každá takáto chorá ideológia sa po krátkom čase obráti aj proti nim.“ Ohľadom eliminovania neonacistických tendencií zdôraznil: „Myslím si, že teraz by mali prísť na rad právnici a súdy a prísne postihovať a trestať každý prejav fašizmu alebo obhajovanie jeho predstaviteľov a popieranie holokaustu.“
Poukazuje na nedostatky súdnictva: „Neviem si predstaviť, že by v Nemecku člen strany, ktorá sedí v parlamente, zdravil pozdravom Heil Hitler! ako Kotleba Na stráž! Už to vypovedá o absolútnej neschopnosti a nezdravosti našej justície. A opäť sa vraciame k nefunkčnosti súdov na Slovensku, ale aj k zaostalému a nefunkčnému školstvu v našej krajine.“
Politická rétorika a vplyv na spoločnosť
K otázke, či je Slovensko antisemitskejšie ako iné krajiny, Stanke uviedol: „Myslím, že nie. A dúfam, že je to len nevedomosť ľudí, ktorí volia tieto strany, že veľakrát si ani neprečítajú program tej strany a keď, tak tomu nerozumejú.“ Pripísal Robertovi Ficovi veľkú mieru zodpovednosti za nárast extrémistických preferencií: „Myslím si, že veľkou mierou práve Fico prispel k nárastu jeho percent. Jasným nevyhranením nielen voči extrémistickým stranám, ale ani k histórii slovenského štátu.“ Spomenul, že „veľakrát to boli ľudia aj z radov nominantov jeho strany - napríklad v Ústave pamäti národa - ktorí nepriamo Tisov režim obhajovali.“ Konštatoval, že „slovník, ktorý používal niekoľko mesiacov pred voľbami, napríklad pri utečeneckej kríze a v otázkach menšín, sa veľmi približoval slovníku extrémistických a nacionalistických strán.“ Varoval, že „strach, agresia a netolerantnosť, ktoré vniesol do spoločnosti, teraz dávajú svoje ovocie.“
Stanke vníma dlhodobé zlyhávanie politikov v zaujatí jasného postoja voči netolerancii: „Nie dlhodobo, ale stále. Nepamätám si, že by vôbec niekto programovo riešil tieto veci.“ Konštatoval pretrvávajúcu tendenciu hľadať vinníkov: „Nepripadá vám to tak, že je u nás stále tendencia hľadať nejakých vinníkov za vlastné neúspechy? Raz sú to cigáni, raz Židia, raz utečenci. Áno, pretože je jednoduchšie nájsť si nejakého vinníka, ako hľadať vinu a problém v sebe a riešiť to.“ Podporuje obmedzenie slobody prejavu v prípade xenofóbnych prejavov: „Šírenie nenávistných a xenofóbnych prejavov by malo byť a je trestné. Len mám pocit, že nutnosť postihovať a trestať takéto prejavy sa nevyužíva dôsledne a už v začiatkoch. Veď už nosenie rôznych fašistických a komunistických symbolov sa stalo módou, ktorá niekomu pripadá aj „vtipná“.“
Hodnotenie politickej scény a budúcnosť
K zloženiu novej vlády sa vyjadril: „Na to, že Fico nemal inú možnosť, mám pocit, že strany, ktoré mu skočili na lep, si vykšeftovali málo postov, čo nie je adekvátne za zradu na voličoch.“ Ako najväčšie sklamanie uviedol Rada Procházku: „Keďže som na začiatku jeho politickej kariéry doňho vkladal nádeje, tak asi Rado Procházka. Keďže však toto sklamanie nastalo už pri tlačovej konferencii počas prezidentských volieb, keď mal vyzvať svojich voličov, aby dali hlas pánovi Kiskovi, a zachoval sa amatérsky a neprofesionálne, už vtedy som tušil, že tento človek, ktorý chce robiť vysokú politiku a byť zjednotiteľom pravicových voličov, svoju kariéru práve skončil. Bolo mi to ľúto a hanbil som sa.“
Čo nás čaká v najbližších štyroch rokoch? „To by som aj ja rád vedel. Dúfam, že budeme môcť naďalej slobodne cestovať, slobodne voliť, čítať a hovoriť, čo chceme, a nebudeme si musieť našívať na rukávy označenia nežiaducich skupín ľudí. Budem robiť všetko pre to, aby sa tak nestalo.“ Stanke verí, že aktuálne udalosti otvárajú dôležité témy: „Tieto voľby priniesli do verejnosti mnohé dôležité témy, ktoré boli roky odsúvané a zamlčiavané, takže verím, že nastal čas ich otvoriť a riešiť, aby sme pri ďalších voľbách neboli prekvapení ešte viac.“