Vianočný stromček je jedným z najkrajších symbolov neoddeliteľne spätých so sviatkami lásky a pokoja, pričom jeho tradícia, výzdoba aj forma prešla zaujímavým historickým vývojom.
Počiatky tradície vianočného stromčeka
Prvé zmienky o vianočnom stromčeku pochádzajú z nemeckých Brém približne z roku 1570. V skutočnosti sa predpokladá, že v roku 1597 stál v adventnom období v cechu v Brémach ozdobený vianočný stromček, čo bol jeden z prvých historicky doložiteľných vianočných stromčekov.
Príbeh vianočného stromčeka siaha oveľa ďalej do minulosti, než do čias, kedy sa začal zdobiť. Pôvodom bol pohanský zvyk, pri ktorom sa počas slnovratu vešali jedľové vetvy alebo iné zelené rastliny pred dvere domu. Zelené rastliny, teda aj jedľa, symbolizovali plodnosť a životnú silu. Počas zimného slnovratu mali jedľové vetvy navyše odháňať zlých duchov. Starí keltskí kňazi, druidi, verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch.
Tradícia zdobenia celého stromčeka, ako ju poznáme dnes, sa zrodila pravdepodobne v 16. storočí v Nemecku. Najprv si zdobili svoje honosnejšie domy i skromné príbytky len zelenými vetvičkami.
Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Obľúbený zvyk sa spočiatku udomácnil v mestách, postupne na dedinách a v 18. storočí preskočil hranice Nemecka a rozšíril sa do celého sveta vrátane Slovenska.
Nemeckí osadníci preniesli túto tradíciu do USA a postupne si získala popularitu aj vo svete. V roku 1848 manžel kráľovnej Viktórie priniesol tradíciu vianočných stromčekov do Anglicka zo svojho rodného Nemecka. Na Slovensko sa táto tradícia dostávala pomaly, najprv do bohatých mestských a šľachtických rodín koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Do roľníckej kultúry prenikla až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia.
Evolúcia vianočných ozdôb
Pôvodne šlo o stromček alebo väčšiu vetvičku zdobenú ovocím, orieškami, sladkosťami alebo len symbolickou ozdobou. Spočiatku sa stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Dávali sa na ne perníky, domáce pečivo, sušené ovocie alebo podomácky vyrobené ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia.
Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby, sviečky či prskavky. Obyvatelia prístavného mesta Brémy na severozápade Nemecka si spočiatku zdobili vianočné jedličky tým, čo našli v komore. Na stromček vešali oriešky, ktoré kúpili od kupcov alebo námorníkov v prístave, jabĺčka, sušené ovocie, cukríky, či kúsky čokolády.
Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo v roku 1882 v USA a po počiatočnej nedôvere si získalo veľkú obľubu. Iba dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra 1882, ho predviedol vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťazí svetielok bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson.
V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr sa ľudia dožadovali aj farebných, prizdobovaných najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy.
Zberateľka starých vianočných ozdôb Ľudka Tobiášová uvádza, že „najkrajšie vianočné gule na svete sa vyrábali v Československu. Boli sme jednoducho svetovou špičkou, gule z Čadce či zo Sirku na Gemeri zdobili vianočné stromčeky v desiatkach krajín.“
Vznik a vývoj umelých vianočných stromčekov
Hoci mnohí stále preferujú živý stromček, väčšina z nás sa prikláňa k jeho dlhotrvácnej verzii. Už v 80. rokoch 20. storočia sa v Nemecku vyrábali umelé vianočné stromy z husacieho peria zafarbeného na zeleno. Pierka sa pozväzovali pomocou drôtov, aby pripomínali ihličnaté konáre, a pripevnili sa k spojovacím kolíkom, ktoré tvorili trup stromu.
Paradoxne, zdokonalenie umelých stromčekov priniesla druhá svetová vojna. V zbombardovanom Londýne ľudia nemali čas zháňať živé vianočné stromčeky. Britská spoločnosť Addis Housewares Company, známa najmä výrobou kief na čistenie toaliet z prasacích štetín, situáciu využila a do Londýna poslala umelé vianočné stromčeky, ktoré vyrobila na strojoch určených na výrobu štetcov. Mali množstvo výhod: boli pevnejšie než ich predchodcovia, uniesli viac ozdôb, nehrozilo, že vzbĺknu tak ľahko ako páperové „jedličky“ a boli aj trvácne.
V USA sa však nedali zahanbiť. V 60. rokoch minulého storočia vdýchla spoločnosť Aluminium Special Company z mesta Manitowoc vo Wisconsine slávu hliníkovým vianočným stromčekom. Ich históriu približuje článok, ktorého autor čerpal zo zdrojov Wisconsinskej historickej spoločnosti. Pán Gannon o ňom povedal kolegom inžinierom, ktorí vymysleli, ako vyrobiť podobný strom, ale lacnejšie. A tak čoskoro stáli vo výkladoch vedľa masívnych kovových jedličiek za 75 - 85 dolárov konkurenčné stromy za 25 dolárov, ktoré sa navyše dali ľahšie poskladať do škatule. Keďže každý sa snažil o originalitu, boli malé aj veľké, strieborné a všetkých farieb. Dnes sú vzácnou starožitnosťou, ktorú môžete kúpiť na burze za pár stoviek až pár tisíc eur.
Vianočné ihličnany z PVC sa začali objavovať v 40. rokoch 20. storočia, kedy sa plasty uplatňovali už v mnohých oblastiach života. Podľa časopisu TIME sa v roku 1964 predalo v USA 35 percent umelých plastových vianočných stromčekov a 65 percent živých. Avšak v roku 2018 si Američania kúpili 82 percent umelých stromov a iba 18 percent skutočných. Umelé stromy uprednostňujú aj Slováci.
Vianoce v socialistickom Československu - Retro spomienky
Vianoce pred desiatkami rokov boli síce možno skromnejšie a chudobnejšie, ale o to viac sme si ich užívali. Predvianočného zhonu bolo menej a rodiny sa stretávali viac. Aj keď banány, mandarínky a darčeky sa zháňali ťažko, o to viac sa vážili a vychutnávali.
Exotické ovocie sa dostalo do socialistických obchodov obvykle až tesne pred Vianocami. V socialistickom Československu, v 80. rokoch, hoci obchodný dom Ružinov ponúkal až 1200 druhov hračiek vrátane žiadaných výrobkov z Číny, Talianska a NDR, domáca produkcia často potvrdzovala nedostatočnú inovačnú aktivitu a absenciu originálnych nápadov. Vedúci predajne v tom čase konštatoval značný nedostatok polytechnických stavebníc.
Pre najmenších chlapcov bola skutočným pokladom pod stromčekom veľká oranžová alebo modrá vyklápacia Tatra 148. Pre dievčatá klasický kovový kočík pre bábiky s gumovými kolieskami. Obľúbeným darčekom chlapcov bola aj rozkladacia pretekárska autodráha a rôzne stolové hry, ako futbal alebo hokej. Kovová stavebnica českej výroby Merkur, ktorá sa, mimochodom, začala vyrábať už v 20. rokoch v českom meste Polička nad Metují, patrila medzi vyhľadávané. Vrcholom tejto éry boli začínajúce technologické hračky a elektronické zariadenia ako kazetový magnetofón s rádiom alebo jednoduché digitálne hry s čiernobielym displejom, ktoré boli v tom čase považované za absolútny tuzexový luxus.
Staré elektrické sviečky na vianočný stromček si vyžadovali pred sviatkami rozmotať zauzlené káble, preskúšať a opraviť ich. Bolo to dosť riskantné osvetlenie, nejeden stromček spôsobil vyhorenie celého domu. Kým sa prvé elektrické sviečky, ktoré predviedol v roku 1882 Thomas Alva Edison, udomácnili aj u nás, prešlo vyše pol storočia.
Staré vianočné ozdoby sa pred zdobením vytiahli zo skrine a oprášili. Boli to obrovské sklenené gule, klasické vianočné salónky a čokoládové kolekcie. Obľúbenou zábavou detí v súvislosti s vianočným stromčekom bolo aj lezenie popod, ponad, na a behanie okolo neho. To všetko spôsobovalo kývanie, neprimerané nakláňanie už aj tak kriticky preťaženého stromčeka, ďalej padanie ultrakrehkých sklenených ozdobných gúľ a opadávanie ihličia.
Mizerná kvalita socialistických potravín (1980)
Zberateľstvo retro vianočných ozdôb
Čaro starých vianočných ozdôb objavila aj Ľudka Tobiášová až po návrate domov z práce v zahraničí. Od kamarátky dostala do daru pestro pomaľovaného vtáčika z fúkaného skla, aké v jej detstve zdobili vianočné stromčeky. Bol to tradičná ozdoba, ktorá mala vyše pol storočia. Keď o pár mesiacov neskôr po smrti starých rodičov objavila v babkinom kredenci staré vianočné ozdoby, niektoré ešte pamätali časy prvej Československej republiky, dala sa na ich zbieranie. Dnes má staré vianočné ozdoby uložené v desiatich kufroch.
Jej zbierku tvorí už viac ako päťsto starých vianočných ozdôb. Od manžela dostala pod stromček tri postavičky z vaty, akými si ľudia zdobili stromčeky počas prvej svetovej vojny. Má aj zlatú holubicu, ktorú jej poslala sestra. Podľa nej, každá guľa, každá ozdoba má svoj príbeh, a preto o ich jedličke vraví, že je to stromček plný príbehov. Najradšej zo všetkých starých vianočných ozdôb má gule s kvetmi červených makov. V jej zbierke patria k tým najstarším, sú z rokov po druhej svetovej vojne, vešali ich na stromček už jej starí rodičia. Na jej jedličku sa nezmestila celá zbierka, popri guliach zdedených po starých rodičoch nemohla vynechať tie najstaršie kúsky, ako sú hríbiky, zvončeky, domčeky vyrobené po druhej svetovej vojne v Nemecku z benátskej peny.
Živý vs. umelý stromček z historického pohľadu
Aj keď mnohí stále preferujú živý stromček, väčšina z nás sa prikláňa k jeho dlhotrvácnej verzii. Umelý vianočný stromček vyrobený z kvalitných materiálov poslúži desiatky rokov, je vždy pripravený na použitie a dá sa jednoducho prispôsobiť do akéhokoľvek priestoru.
Podľa prieskumu agentúry TNS Slovakia z roku 2016 umelé stromy uprednostňujú aj Slováci. Dnes však prevláda názor, že ekologickejšie sú živé stromčeky. Avšak, aby sa ekologická stopa umelého stromčeka vyrovnala každoročnej kúpe živého, museli by ste ten istý umelý stromček používať minimálne 15 až 20 rokov. Keďže vo všeobecnosti stromy rastú 7 až 10 rokov, je ich nedostatok.