Spojené štáty sú veľmi ojedinelým politickým systémom. Dlhé desaťročia v nich totiž majú úspech iba dve strany - Republikánska a Demokratická. Iné zoskupenia, ako napr. Libertariánska strana alebo Strana zelených, síce majú zopár lokálnych reprezentantov, ale v akýchkoľvek voľbách do Kongresu, na celoštátne posty či v prezidentských voľbách je pre nich zväčša problém získať aj jedno či dve percentá hlasov.
Americký systém sa veľmi líši dokonca aj od podobného väčšinového britského systému, v ktorom dokážu existovať popri Konzervatívnej a Labouristickej strane aj menšie životaschopné tretie strany, ako napr. liberálni demokrati či zelení. Stranícky systém USA je klasickým príkladom bipartizmu, kde má pravidelnosť alternácie politickej moci medzi dvoma hlavnými straníckymi subjektmi veľmi pevnú tradíciu.
Prekážky pre tretie strany v USA
V USA je systém dvoch strán taký silný pre mnohé prekážky, ktorým akákoľvek tretia strana čelí. Okrem väčšinového volebného systému a Electoral College (Zboru voliteľov) sú to hlavne zákony diskriminujúce tretie strany a nedostatok financií.
Každý štát USA má vlastné pravidlá registrácie nových strán a zväčša sú podmienky veľmi prísne. Napríklad v Alabame musí kandidát za tretiu stranu na celoštátnej úrovni vyzbierať podpisy minimálne od 3 % voličov v predchádzajúcich voľbách. Navyše, ak táto strana nezíska v nadchádzajúcich voľbách aspoň 20 % hlasov, opäť stráca právo kandidovať a podpisy musí zbierať znovu.
Problémom sú aj peniaze. Kým v Európe sú strany často financované z verejných zdrojov, v USA je na životaschopnú prezidentskú kampaň potrebná približne jedna miliarda dolárov a verejné financovanie prakticky neexistuje. Republikáni a demokrati majú dlhodobo budovanú sieť donorov, či už bežných členov, alebo rôzne bohaté osobnosti. Pre tretiu stranu bolo doteraz vždy problém vyzbierať čo i len pár miliónov dolárov.
Volebný dopyt po alternatíve
Podľa Gallupovho prieskumu si viac ako polovica obyvateľov (v priemere 56 %) dlhodobo želá vznik tretej životaschopnej strany. Systém založený iba na dvoch stranách totiž podľa mnohých posilňuje extrémy a veľmi sťažuje nachádzanie kompromisných riešení. Vzniká tak situácia, keď majú voliči často pocit, že krajina ide nesprávnym smerom, a hľadajú zaujímavý priestor pre potenciálnu tretiu stranu alebo kandidáta.
TK strany Sloboda a Solidarita Téma: Výsledky volieb do Republikovej rady
Republikánska strana
Republikánska strana, známa aj ako GOP (Grand Old Party), všeobecne verí v konzervatívnejšie politiky a zákony. Prvým republikánskym prezidentom sa stal v roku 1861 Abraham Lincoln. Strana prešla historickou transformáciou a dnes nachádza podporu predovšetkým u vysokoškolsky vzdělaných belochov, podnikateľov, ľudí na venkově a evanjelikov.
Základné hodnoty Republikánskej strany:
- Nižšie dane: Veria v nižšie dane pre bohatých jednotlivcov alebo spoločnosti, ktoré považujú za „tvorcov pracovných miest“.
- Voľný trh: Podporujú kapitalizmus voľného trhu a menšiu reguláciu podnikov.
- Sociálne otázky: Obmedzenie potratov, ochrana práva na zbrane a podpora tradičných rodinných hodnôt.
- Bezpečnosť: Zvýšenie vojenských výdavkov a obmedzenie prisťahovalectva.
V rámci strany je dôležitou súčasťou tzv. morálna väčšina (moral majority), asociácia konzervatívnych kresťanov, ktorá klade dôraz na morálny život s odkazom na protestantské tradície. Republikánska strana má najväčšiu podporu na stredozápade a juhu Spojených štátov, napríklad v tzv. „Biblickom páse“.
Donald Trump a transformácia GOP
Donald Trump, podnikateľ a celebrita, sa stal prezidentom v roku 2016 a jeho štýl sa výrazne odklonil od tradičných hodnôt Republikánskej strany. Kým predtým bola táto strana skôr podporovateľom voľného medzinárodného obchodu, Trump sa priklonil skôr k protekcionistickému prístupu. Politickú kariéru stavia na sile svojej osobnosti, otvorenom prejave a dôraze na migračnú politiku.
Demokratická strana
Základné presvedčenie Demokratickej strany sa zvyčajne považuje za liberálnejšie. Strana sa začala formovať v 20. rokoch 19. storočia pod vedením Andrewa Jacksona a výrazne vyzrela počas Veľkej hospodárskej krízy s programom New Deal Franklina D. Roosevelta.
Kľúčové piliere Demokratickej strany:
- Progresívna daň: Vyššie dane pre bohatých jednotlivcov a korporácie.
- Sociálne služby: Podpora chudobných, nezamestnaných a zvyšovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
- Ochrana práv: Ochrana občianskych slobôd bez ohľadu na rasu, náboženstvo, pohlavie alebo sexuálnu orientáciu.
- Ekológia: Väčšia ochrana životného prostredia v boji proti zmene podnebia.
Vyššia podpora demokratov pramení najmä z odborových organizácií, náboženských a etnických menšín (černošské či hispánske obyvateľstvo). Demokrati veria v silnú ústrednú vládu, ktorá reguluje podnikanie na ochranu verejnosti.
Strana zelených a ďalšie menšie subjekty
Strana zelených (Green Party) bola založená v Minnesote v roku 1984. Verí v záchranu životného prostredia, nenásilie a sociálnu spravodlivosť. Zasadzuje sa za prísnejšiu reguláciu, ktorá pomôže chrániť ľudstvo pred dopadmi zmeny podnebia. Sú protivojnové, protirasistické a vyznávajú rodovú rovnosť.
Významným predstaviteľom za Stranu zelených je napríklad Cornel West, afroamerický filozof a bojovník za občianske práva, ktorý sa označuje za socialistu. Snahy Strany zelených sú u demokratov často vnímané ako ohrozenie, pretože môžu odobrať hlasy progresívnych voličov v kľúčových štátoch.
Libertariánska strana, založená v roku 1971, propaguje maximálnu politickú slobodu a autonómiu. Veria v malú centralizovanú vládu a zasadzujú sa za individualizmus. Odmietajú dane z príjmu a väčšinu vládnych nariadení, pričom tvrdia, že služby by mali poskytovať súkromné spoločnosti.
Mechanizmus volieb a zbor voliteľov
V Spojených štátoch o zvolení prezidenta nerozhoduje len absolútny počet hlasov (popular vote), ale Electoral College (Zbor voliteľov). Systém je nastavený tak, že ak kandidát v danom štáte získa väčšinu hlasov, získa všetkých voliteľov za tento štát (systém „víťaz berie všetko“, s výnimkou Nebrasky a Maine).
Počet voliteľov závisí od populácie jednotlivých štátov. Napríklad Kalifornia má 55 voliteľov, zatiaľ čo malé štáty len troch. Celkovo je potrebných 270 hlasov voliteľov na víťazstvo. Tento systém môže viesť k situácii, kedy je zvolený kandidát, ktorý nezískal väčšinu hlasov od ľudí, ako sa to stalo v roku 2016 Hillary Clintonovej alebo v roku 2000 Al Gorovi.
Primárne voľby a swing states
Výber kandidátov prebieha prostredníctvom primárnych volieb a tzv. caucusov. Primárky začínajú na začiatku volebného roka a vrcholia straníckymi zjazdmi v lete. Kľúčovú úlohu v konečnom výsledku hrajú tzv. swing states (nerozhodnuté štáty), ako sú Arizona, Wisconsin, Pennsylvania, Michigan a Severná Karolína, kde je podpora oboch hlavných strán vyrovnaná.
TK strany Sloboda a Solidarita Téma: Výsledky volieb do Republikovej rady
Vnútorná štruktúra a financovanie
U amerických hlavných strán neexistuje oficiálne členstvo európskeho typu. Najvyšším orgánom Demokratickej strany je Demokratický národní výbor (DNC), u republikánov je to Republikánsky národní výbor (RNC). Ich prioritou je výber a prosadenie kandidátov do úradov od miestnej po federálnu úroveň.
Na americký politický život majú veľký vliv zájmové skupiny a lobbing. Maximálna hranica priameho peněžného príspevku je omedzená zákonom, ale neomezené sú náklady, ktoré môže akákoľvek osoba alebo organizácia vynaložiť na vlastnú propagáciu kandidáta. Najväčším odborovým svazom a lobbistom je AFL-CIO, ku ktorej patria tri štvrtiny všetkých amerických odborárov.
| Charakteristika | Demokratická strana | Republikánska strana |
|---|---|---|
| Orientácia | Liberálna / Stredo-ľavá | Konzervatívna / Stredo-pravá |
| Ekonomika | Regulácie, sociálny štát | Voľný trh, deregulácia |
| Dane | Progresívne (vyššie pre bohatých) | Nižšie (podpora investícií) |
| Hlavní voliči | Menšiny, mladí, mestá, odbory | Venkov, evanjelici, podnikatelia |
Atmosféra v americkej spoločnosti
V súčasnosti panuje v značne rozdelenej spoločnosti napätá atmosféra. Politická scéna je vnímaná ako čoraz toxickejšia a polarizovanejšia. Podľa voličov je krajina rozdelená do takej miery, že ani jedna zo strán nedokáže pochopiť pohľad tej opačnej. Kým jedna skupina kladie dôraz na univerzálnu zdravotnú starostlivosť a rasovú rovnosť, druhá sa zameriava na ekonomickú stabilitu a tradičné konzervatívne hodnoty.
Dôvera vo volebný proces sa po udalostiach z roku 2020 v niektorých kruhoch znížila, najmä v dôsledku šírenia tvrdení o manipulácii volieb a spochybňovania elektronických hlasovacích zariadení. Napriek tomu zostáva bipartitný systém Spojených štátov pevne ukotvený v inštitucionálnych pravidlách, ktoré sťažujú akýkoľvek prienik tretích strán do vrcholovej politiky.