Tatry, naše veľhory, čelia v posledných desaťročiach intenzívnym prírodným vplyvom a potrebám manažmentu, ktoré formujú ich budúcnosť. Od rozsiahlej veternej kalamity v roku 2004 po aktuálne klimatické zmeny a diskusie o zonácii, sú Tatry neustále v centre pozornosti.
Klimatické zmeny a ich dopady na Tatry
Extrémy v počasí neobišli ani naše veľhory. Tatranské leto bolo tento rok podľa meteorológov o dva stupne teplejšie, ako je dlhodobý priemer. Odborníci sa obávajú, že meniaca sa klíma poznačí najmä flóru Tatier. Napriek tomu si Peter Fleischer, vedúci výskumnej stanice Štátnych lesov v Tatranskom národnom parku v Tatranskej Lomnici, myslí, že stromy sa novým podmienkam postupne prispôsobia a prežijú. Upozorňuje však: „Les ani rastliny nie sú ako celok ohrozené. Avšak škodcovia sa budú premnožovať, lebo im takéto počasie vyhovuje.“
Predpokladaný vývoj a dôsledky
Podľa Petra Fleischera vyššie teploty už v súčasnosti priniesli komplikácie. Vo vyšších polohách sa vyskytujú nezvyčajne dlhé obdobia sucha, dažde trvajú krátko, zato sú ale extrémne intenzívne. Podľa odhadov vývoja klimatických pomerov by sa v Tatrách o 30-50 rokov mohla zvýšiť priemerná ročná teplota najmenej o 2 °C. Čo by to znamenalo pre tatranské lesy, to už do istej miery naznačujú dnešné pozorovania.
Fleischer tvrdí, že o tom, aké budú lesy v Tatrách o 50 až 100 rokov, sa rozhoduje dnes, keď sa sadia nové stromy a niektoré lokality sa nechávajú na prirodzenú obnovu. V dospelom veku budú vystavené celkom iným, aj keď ťažko odhadnuteľným ekologickým podmienkam. Klimatická zmena podľa neho prinesie nielen rast teploty, ale aj víchrice, prívalové dažde, sucho či požiare. Kvôli letným teplotám stromy budú rásť rýchlejšie, nestihnú však dosiahnuť potrebnú hrúbku, a tak budú menej odolné na mechanické poškodenie.
Tatrám hrozí aj zúženie smrekového pásma, ktoré sa nebude mať kam vyššie posúvať pre nevhodnosť pôdy vo vyšších polohách, kde už rastie bežne len kosodrevina. Na viacerých miestach v Európe je zdokumentovaný presun hmyzu či vtákov do oblastí, kde predtým nežili.
Jozef Šibík si myslí, že les netreba vnímať len ako niečo zelené. „Tak ako sú v ľudskej definícii deti, dospelí aj starí ľudia, tak také isté zastúpenia majú lesy a tak k nim treba pristupovať.“ Deštruktívnejší je podľa jeho mienky vplyv človeka napríklad v podobe ťažby a nie globálne vplyvy.
Riziká súvisiace s klimatickými zmenami sa podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka týkajú aj Slovenska, preto z eurofondov vyčlenil takmer 260 miliónov eur na podporu budovania odolnosti krajiny voči katastrofám. Riešenie, ako zastaviť otepľovanie, by mal nájsť klimatický summit v Paríži, ktorý sa začal včera.
Veterná kalamita v Tatrách 2004
Mimoriadne silná veterná smršť sa územím Slovenska prehnala 19. novembra 2004 a najviac zasiahla Vysoké Tatry. Vyžiadala si dva ľudské životy a len na území našich veľhôr zničila lesný porast na rozlohe 12 600 hektárov (ha). Silná víchrica zasiahla severné Slovensko medzi 15:30 a 18:00 h a postihla územia vo Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách, na hornej Orave, Horehroní, čiastočne v Slovenskom raji i na Kysuciach.
Priebeh a následky kalamity
Veterná smršť kulminovala vo Vysokých Tatrách v popoludňajších a večerných hodinách. Spôsobila ju tlaková níž, ktorá sa presúvala sponad Britských ostrovov nad stred Európy, za ktorou začal zo severu prúdiť studený vzduch. Veľmi ostré rozhranie medzi oblasťami s nízkym a vysokým tlakom vzduchu spôsobilo mimoriadne silný padavý vietor (bóra), ktorý sa prehnal Tatrami.
Priemerné rýchlosti vetra dosahovali v Poprade 55 km/h, na Skalnatom Plese 90 km/h. Meteorologické stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Výskumnej stanice Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u však zaznamenali najväčšie nárazy vetra: na Lomnickom štíte (2635 m n. m.) 170 km/h, na Skalnatom plese (1780 m n. m.) 200 km/h a v oblasti hornej hranice lesa (1480 m n. m.) až 230 km/h. Vietor vo Vysokých Tatrách vyvrátil a vylámal lesný porast na rozlohe 12 600 ha, čo predstavovalo takmer 3,5 milióna kubických metrov dreva. Pás lesa široký tri až štyri kilometre a dlhý 40 km bol zničený, pričom vývraty v oblasti od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu zatarasili všetky komunikácie na území mesta Vysoké Tatry a poškodili elektrické vedenie. Cestná i železničná doprava bola prerušená a výška závalov na tatranských cestách miestami dosahovala až šesť metrov. Na 100-metrovom úseku ležalo aj 300 popadaných stromov.
Udalosť, ktorá sa stane raz za 1000 rokov | Najdivokejšie počasie na svete | Viac než len dokumentárny film
Záchranné práce a prvá pomoc
Záchranári pomáhali ľuďom v sanatóriách a hoteloch a v obydliach odrezaných od sveta. V Tatrách bola 19. novembra vyhlásená mimoriadna situácia, ktorú odvolali 2. decembra. Pomoc Tatrám aj ostatným postihnutým oblastiam v krízovom období poskytli profesionálni záchranári, hasiči aj dobrovoľníci. Vyhlásené boli peňažné zbierky a viaceré podniky poskytli financie na obnovu poškodenej krajiny. Ľudskosť mala rôznu podobu, napríklad dva dni nezvestný furman odmietol odísť so záchranármi z hájovne medzi Štrbským Plesom a Podbanským, pretože nechcel opustiť svoje kone. Kolóniu netopierov vyrušených zo zimného spánku ratovali pracovníci z Výskumnej stanice ŠL TANAP a presťahovali ju do Belianskej jaskyne. Na riešenie kalamitnej situácie vo Vysokých Tatrách zriadilo ministerstvo pôdohospodárstva pracovné komisie. Slovenská republika podala žiadosť o prostriedky z Fondu solidarity EÚ 24. januára 2005 listom predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu.
Obnova tatranských lesov po kalamite
Od najväčšej veternej kalamity vo Vysokých Tatrách uplynie v utorok 19. novembra 15 rokov. Martina Petránová zo Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP-u) informovala, že tam, kde to bolo možné, sa aktívnym manažmentom podarilo kalamitné plochy obnoviť a rastie na nich mladý pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám. Lesníci za toto obdobie vysadili niekoľko miliónov sadeníc.
Proces obnovy a výzvy
Tatranská bóra zničila celkovo 12 600 hektárov lesa, z toho 8 737 hektárov na území v správe tatranských lesníkov. Vietor poškodil viac ako dva milióny kubíkov drevnej hmoty. Ešte do konca roka 2005 sa ŠL TANAP-u podarilo spracovať až 87,8 percenta kalamitného dreva. Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbeta definitívne ukončili v máji 2006. Na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitné drevo mohli spracovať, však museli úplne bez zásahu alebo vo forme tzv. biomasy ponechať v jednotlivých porastoch 15 až 30 percent drevnej hmoty.
„Nespracovaná kalamita sa stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz,“ dodala Petránová s tým, že do roku 2014 lykožrút zničil takmer 1,3 milióna kubíkov drevnej hmoty, z toho 46 percent v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie. V súčasnosti už počet stromov poškodených lykožrútom presiahol rozsah veternej kalamity z novembra 2004.
Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice sa ŠL TANAP-u pustili aj do projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov. Jeho cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako pred kalamitou, a zároveň schopných plniť spoločnosťou požadované funkcie.
Umelá a prirodzená obnova
Riaditeľ ŠL TANAP-u Maroš Petrík hovorí: „Na plochách, kde sme mohli kalamitu spracovať, už dnes evidujeme mladý, druhovo pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám. Pri umelej obnove využívame prirodzené procesy, to znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny, ako jarabina, breza, vŕba či osika, ktoré sa na jednotlivých plochách vyskytujú, nechávame a dopĺňame len to, čo sa tam už nedokáže prirodzene obnoviť.“
V rámci tzv. umelej obnovy lesníci od kalamity vysadili doteraz približne osem miliónov sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu listnáče. Najväčšie zastúpenie mali už tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina. Porasty obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, či už pre nedostatok zdrojov semena alebo nevhodnú genetickú štruktúru materskej populácie, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou. Sadenice však sadia aj tam, kde je potrebné urýchlene stabilizovať porasty napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy. „Pritom však využívame výlučne dreviny zodpovedajúce prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku,“ doplnila Petránová.
Obnova lesa pokračuje aj v bezzásahovej zóne, teda v tých častiach TANAP-u, kde platí piaty stupeň ochrany a nepovolili tam výnimku na ťažbu. Riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko skonštatoval: "Dôležité je, aby ľudia chodili s otvorenými očami po lese, a hneď to uvidia. Aj v tej bezzásahovej zóne je toho zeleného čím ďalej, tým viac, celé je to zmladené. Bolo dávno jasné, že príroda si s tým poradí aj sama, len človek je taký 'rozumný', že chce riadiť prírodu, a teraz konečne vidíme, že nás to začalo dobiehať." Zároveň upozornil na to, že les, ktorý príroda vytvorila sama, je presne taký, aký má byť v národnom parku.
Kontroverzia okolo zonácie TANAP-u
Návrh zonácie Tatranského národného parku vyvoláva značné diskusie a kritiku. Výhrady voči dokumentu formulujú miestni obyvatelia, akademická obec aj viaceré environmentálne organizácie. Kritici upozorňujú na možné oslabenie ochrany prírody, rozšírenie stavebnej činnosti či riziká pre plnenie záväzkov Slovenska voči Európskej únii. Rezort naopak tvrdí, že cieľom zonácie je zaviesť jasné a predvídateľné pravidlá fungovania národného parku.
Kritika návrhu zonácie
Pod hromadnú pripomienku k návrhu zonácie sa podpisujú aj obyvatelia mesta Vysoké Tatry. Podľa jednej z iniciátoriek Jany Bobulovej, návrh v súčasnej podobe považujú za neprijateľný a žiadajú jeho prepracovanie. Do podania sa zatiaľ zapojilo takmer 1 200 ľudí. Iniciátori tvrdia, že návrh môže zhoršiť životné podmienky obyvateľov najmä pre možné zahusťovanie výstavby. Podľa nich majú nové pravidlá otvárať priestor najmä pre apartmánové domy súkromných vlastníkov na úkor zelene, ktorá zabezpečuje ozdravnú funkciu územia. Kritizujú aj spôsob prípravy dokumentu, ktorý podľa nich neprebehol formou odbornej ani verejnej diskusie zohľadňujúcej potreby miestnych obyvateľov a podnikateľov.
Výhrady smerujú aj k plánovanému rozšíreniu stavebnej činnosti v zónach D, a to aj mimo intravilánu mesta. Podľa autorov pripomienky by sa tým mohli realizovať projekty bez posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže zonácia by už nevyžadovala proces EIA ani zisťovacie konania. Obávajú sa zhoršenia kvality životného prostredia, oslabenia ochrany územia či masívneho rozvoja cestovného ruchu. Nedostatky v návrhu identifikovala aj Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Hlas ochranárskych organizácií
Spoločnú kritickú tlačovú správu vydali organizácie My sme les, WWF Slovensko, Aevis, SOS/BirdLife Slovensko a Zelená väčšina. Podľa nich návrh nerešpektuje zákon o ochrane prírody ani medzinárodné štandardy pre národné parky a môže ohroziť aj plnenie záväzkov vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti. Organizácie upozorňujú, že dokument obsahuje nové plochy pre zjazdovky, lanovky a stavebné objekty, a to aj v územiach s najvyšším stupňom ochrany či v nedotknutých lokalitách Tatier a Roháčov. Rozšírenia lyžiarskych areálov sa podľa ochranárov nachádzajú aj v blízkosti stredísk prevádzkovaných spoločnosťou Tatry mountain resorts, čo podľa nich vyvoláva otázky o tom, v koho prospech je zonácia pripravovaná.
Upozorňujú tiež, že viaceré navrhované rozvojové plochy nie sú zahrnuté v územných plánoch alebo sú s nimi v rozpore a neprešli posudzovaním.
Sporné preradenie štátnych pozemkov
Osobitnú kritiku vyvolalo preradenie viac než sto hektárov štátnych pozemkov pod zjazdovkami na Štrbskom Plese, v Tatranskej Lomnici a v lokalite Zverovka-Spálená do zóny D s najnižším stupňom ochrany. Podľa ochranárov by takýto krok umožnil terénne úpravy či používanie technológií bez nutnosti súhlasov úradov a zároveň by zanikol zákaz prevodu štátnych pozemkov na iné subjekty. Ochranári sa tiež obávajú, že návrh môže ohroziť aj čerpanie financií z Plánu obnovy a odolnosti. Slovensko sa totiž zaviazalo chrániť staré lesy a biotopy hlucháňa hôrneho, pričom návrh podľa ich analýzy nechráni tisíce hektárov prirodzených lesov ani časť biotopov tohto druhu. Nesplnenie míľnikov by mohlo ohroziť vyplatenie ďalšej platby vo výške 735 miliónov eur.
Odpoveď ministerstva životného prostredia
Ministerstvo životného prostredia kritiku odmieta. Podľa rezortu je cieľom zonácie nastaviť jasné a predvídateľné pravidlá fungovania národného parku založené na udržateľnom financovaní a umožniť smerovanie eurofondov na zmysluplné projekty aj so zapojením obhospodarovateľov pozemkov. Envirorezort zároveň uvádza, že návrh zachováva prísnu ochranu území európskeho významu a v niektorých lokalitách sa má stupeň ochrany dokonca zvýšiť. Zároveň považuje za prirodzené, aby územia s dlhodobým hospodárením a rozvinutým turizmom mali jasne nastavené pravidlá, ktoré zabránia prieťahom v povoľovacích procesoch. Medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zonácie TANAP-u sa má skončiť v pondelok.