V živote kresťana sú niektoré dni významnejšie ako iné. Tým najvýznamnejším dňom by mala byť nedeľa, kedy sa slávi Ježišovo zmŕtvychvstanie. Okrem toho Cirkev osobitne pozýva veriacich sláviť Eucharistiu aj v iné dni, ktoré nazývame prikázané sviatky. V nedeľu a v prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši a zdržiavať sa takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána, alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu.
Rôzne prístupy k sláveniu prikázaných sviatkov vo svete
V niektorých krajinách sa cirkevne prikázané sviatky z pracovného dňa presúvajú na nedeľu. Biskupi chcú takto umožniť účasť na omši aj ľuďom, ktorí ju cez týždeň nestíhajú. Na Slovensku zatiaľ prikázané sviatky ostávajú stále v pracovnom týždni, pokiaľ nepripadnú na nedeľu. Pre niektorých ľudí je to však náročné skĺbiť so zamestnaním a s povinnosťami okolo rodiny. Vo väčších mestách sa ešte na svätú omšu dá odbehnúť, no ako potvrdil jeden z kňazov, nie všetci ju stíhajú a potom sa z toho spovedajú.
Situácia v susedných a západných krajinách
- Česká republika: V susednom Česku majú veriaci od účasti na takejto omši dišpenz. Český kňaz Tomáš Cyril Havel vysvetľuje, že slávenie niektorých cirkevne prikázaných sviatkov cez týždeň je dané tým, že tieto dni sú často aj voľným dňom. Každá biskupská konferencia môže s ohľadom na situáciu stanoviť rôzne počty týchto sviatkov a dať veriacim aj dišpenz od povinnej účasti na omši. V Českej republike tak katolíkov viaže účasť na omši okrem nedieľ len na Božie narodenie, na Veľkú noc a na sviatok Bohorodičky 1. januára.
- Anglicko a Taliansko: V Anglicku alebo Taliansku sa zasa prikázané sviatky slávia najbližšiu nedeľu, najmä ak pripadnú na pracovný deň. Napríklad Taliani presúvajú Božie telo aj Nanebovstúpenie Pána na nedeľu, ale Nanebovzatie Panny Márie slávia 15. augusta, aj keď to vyjde na deň v týždni.
- Biskupská konferencia Anglicka a Walesu: Táto konferencia rozhodla o presune niektorých prikázaných sviatkov, ktorých slávenie pripadá na pracovné dni, na nedeľu už v roku 2006. Cieľom zmeny bolo uľahčiť veriacim účasť na liturgickom slávení. Vtedajší arcibiskup Westminsteru, kardinál Cormac Murphy-O’Connor, vysvetlil, že biskupi sa rozhodli na žiadosť diecéznych kňazských rád a veriacich, pretože účasť na svätých omšiach v deň prikázaného sviatku počas týždňa veľmi poklesla. Biskupská konferencia presunula na nedeľu slávenie sviatkov Pána, okrem Vianoc, čo znamená, že Zoslanie Ducha Svätého, Nanebovstúpenie Pána a sviatok Božieho tela a krvi sa budú sláviť v nedeľu.
- Rakúsko, Poľsko a Nemecko: V iných krajinách, ako napríklad v Rakúsku, Poľsku či v niektorých spolkových krajinách Nemecka, je Božie telo stále aj štátnym sviatkom. V ďalších štátoch je dňom pracovného pokoja aj Nanebovzatie Panny Márie. Biskupské konferencie sa tak prispôsobili - ak je v tom čase aj štátny sviatok, slávenie nepresúvajú.
Prípadmi, keď prikázaný sviatok vždy vychádza na pracovný týždeň, sú aj nedávne slávnosti Nanebovstúpenia Pána či Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Procesie sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, ktorý sa na Slovensku stále slávi vo štvrtok, sa však v mnohých farnostiach presúvajú aj tak na nedeľu.
Historický kontext a prispôsobenie Cirkvi
Zmenu v slávení prikázaných sviatkov priniesla už priemyselná revolúcia. Liturgista Anton Červeň hovorí, že aj v minulosti sa cirkev prispôsobovala meniacej sa dobe. Okresal sa napríklad počet sviatkov. Pred vznikom priemyselnej revolúcie cirkev už nemala možnosť sláviť toľko sviatkov, pretože ľudia začali chodiť do práce a zmenil sa systém života.
Vznik večerných omší a vplyv moderného života
Je zaujímavé, že až v roku 1936 bola slávená prvá svätá omša večer, a to z príkazu Vatikánu, aby si robotníci mohli splniť nedeľnú povinnosť účasti na omši. Predtým boli omše nariadené doobeda, nemohli byť večer. Cirkev donútili zmeniť stanovisko nové ekonomické vzťahy a priemysel, všíma si saleziánsky kňaz. Anton Červeň, ktorý pôsobil aj v Anglicku, poukazuje na to, že v Londýne mnoho ľudí pracuje do večera a ísť pre nich na omšu počas týždňa je veľmi náročné. Katolíckych chrámov je tam menej a vo veľkých mestách komplikujú presuny dopravné zápchy. Červeň si aj na Slovensku všíma, že ľudia sa spovedajú z toho, že neboli na omši počas prikázaného sviatku. Čo by bolo lepšie riešenie, by však mali podľa neho zvážiť biskupi.
Katolícky kňaz Tomáš Cyril Havel hovorí, že celú situáciu vníma z pohľadu skúseností a nevie si predstaviť, že by mu niekto prikazoval sláviť nejaký sviatok. Pripomína, že v prostredí, kde sa pohybuje, sa sviatok slávi podľa dohody - buď v daný deň, keď je omša večer, alebo sa presunie na nedeľu. Dôležité je, že sa zídu ľudia, ktorí chcú sviatok sláviť.
Skutočný Príbeh Biblie Aký Ešte Nikdy Nebol Odhalený | Celý Dokumentárny Film
Sobotná omša s nedeľnou platnosťou a jej pôvod
Často sa veriaci pýtajú, či je sobotná omša s nedeľnou platnosťou určená pre tých, ktorí musia nedeľu stráviť v práci alebo sa z iného, vážneho dôvodu nemôžu zúčastniť na bohoslužbe v nedeľu. Podľa liturgistu, v sobotu večer je už nedeľa, ako keď aj slávnosť sa začína večer predchádzajúceho dňa. Ide o súvis so židovským vnímaním času, kde sa deň začína večerom predchádzajúceho dňa. Po Druhom vatikánskom koncile bolo prijaté rozhodnutie zakotviť starobylú tradíciu „vigílnych“ svätých omší v kánonickom práve. Cirkev nevymyslela slávenie sviatku v „predvečer nasledovného dňa“, ale prispôsobila sa starovekému spôsobu merania času.
Prikázané sviatky v Katolíckej cirkvi
História prikázaných sviatkov siaha do raných kresťanských čias, keď sa veriaci začali pravidelne stretávať na liturgických sláveniach, aby si uctili nielen Pánov deň - nedeľu, ale aj významné udalosti ako Narodenie Pána či Zmŕtvychvstanie. Dodržiavanie prikázaných sviatkov je príležitosťou na prehĺbenie viery, modlitbu a účasť na Eucharistii.
Zoznam prikázaných sviatkov v rímskokatolíckej cirkvi
V rímskokatolíckej cirkvi sú najdôležitejšie prikázané sviatky:
- Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára. Cirkev si v tento deň pripomína Pannu Máriu ako Bohom vyvolenú Matku Pána Ježiša Krista.
- Zjavenie Pána (Traja králi) - 6. januára.
- Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok, 40. deň po Veľkej noci. Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní pred očami apoštolov a iných učeníkov odchádza k svojmu Otcovi do neba.
- Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv (Božie Telo) - štvrtok po Nedeli Najsvätejšej Trojice. Je to slávnosť, ktorou si Cirkev uvedomuje nesmierny poklad, ktorý je skrytý v Eucharistii.
- Svätých Petra a Pavla, apoštolov - 29. júna. Obidvaja boli horliví kazatelia evanjelia a zomreli mučeníckou smrťou v Ríme.
- Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta. Panna Mária, aj keď bola uchránená od každého hriechu, predsa musela podstúpiť smrť.
- Všetkých svätých - 1. novembra. Cirkev v tento deň slávi pamiatku všetkých Božích svätých a svätíc.
- Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra. Panna Mária bola pre zásluhy svojho Syna vopred uchránená od dedičného hriechu.
- Narodenie Pána (Vianoce) - 25. decembra. Hoci presný dátum nie je v Písme, Cirkev slávi narodenie Ježiša 25. decembra.
V prikázaný sviatok a každú nedeľu sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši v katolíckom obrade a zdržiavať sa práce (porov. CIC, kán. 1247).
Neprikázané sviatky
Okrem prikázaných sviatkov existujú aj neprikázané sviatky, ktoré sa slávia ako slávnosť, ale nespadajú pod cirkevný príkaz povinnej účasti na svätej omši. Po prikázaných sviatkoch a nedeliach sa v rímskokatolíckej cirkvi prikladá najväčší význam slávnostiam, počas ktorých sa pripomínajú významní svätci alebo iné významné teologické prvky a udalosti zo Svätého Písma. Počas slávností, ktoré nie sú prikázané, veriaci nie sú povinní zúčastniť sa na omši, no účasť na nich Cirkev vrelo odporúča. Medzi ne patria napríklad:
- Obetovanie Pána - 2. februára
- Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie - 19. marca
- Zvestovanie Pána - 25. marca
- Zoslanie Ducha Svätého (päťdesiatnica) - 50. deň po Veľkej noci
- Narodenie svätého Jána Krstiteľa - 24. júna
- Svätých Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov - 5. júla
- Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska - 15. septembra
- Krista Kráľa - 34. nedeľa cez rok
- Sv. Štefana, prvého mučeníka - 26. decembra
Okrem toho sa v každom kostole oslavuje výročie posvätenia ako slávnosť.
Gréckokatolícke prikázané sviatky
V nedeľu a prikázané sviatky sú gréckokatolíci povinní zúčastniť sa božskej liturgie (resp. slávenia modlitby časoslova, ak je napr. aliturgický deň) a podľa možnosti zdržiavať sa práce. Medzi prikázané sviatky patria napríklad Narodenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (25. decembra), Sväté Bohozjavenie nášho Pána (6. januára), Nanebovstúpenie Pána (pohyblivý), Zosnutie presvätej Bohorodičky (15. augusta) a ďalšie.
Čo robiť, ak sa nemôžete zúčastniť na omši?
Niekedy sa stane, že sa veriaci nemôžu zúčastniť na svätej omši v nedeľu alebo v prikázaný sviatok. Dôvodom môže byť choroba, cestovanie alebo iné vážne okolnosti. Neúčasť na omši z vážneho dôvodu nie je hriech. Kán. 1248 - § 2 hovorí, že ak chýba posvätný služobník alebo ak iný vážny dôvod znemožňuje účasť na eucharistickom slávení, veľmi sa odporúča, aby sa veriaci zúčastnili na liturgii slova, ak sa nejaká vo farskom kostole alebo na inom posvätnom mieste slávi, alebo náležitý čas venovali modlitbe osobne alebo v rodine, alebo ak je to vhodné, v skupinách rodín. V takom prípade sa odporúča:
- Venovať čas modlitbe a čítaniu Svätého písma.
- Sledovať svätú omšu v televízii alebo online.
- Vykonávať skutky milosrdenstva a lásky k blížnym.
- Stráviť čas s rodinou a blízkymi.
V sviatočný deň si máme oddýchnuť od služobnej práce v zmysle Božieho príkazu a prežiť svoju radosť, že sme kresťania a Božie deti. Kresťania majú svätiť nedeľu aj tým, že svojej rodine a svojim blízkym venujú čas a starostlivosť. Nedeľa má byť pre veriacich aj príležitosťou venovať sa skutkom milosrdenstva, lásky a apoštolátu. Nedeľa je deň pokoja človeka s Bohom, so sebou samým i s blížnymi. Pri posudzovaní skutkov je tiež veľmi dôležitý aj úmysel konajúceho. Je dôležité sa spýtať, ako konkrétna aktivita ovplyvňuje môj vzťah s Bohom a blížnym. Negatívnym príkladom je, keď ideme na omšu len preto, aby sme mohli celú nedeľu pracovať.