Ivan Bukovčan: Autor a jeho dielo
Ivan Bukovčan (1921-1975) bol významným slovenským publicistom, dramaturgom, scenáristom a dramatikom. Jeho tvorba sa vyznačuje záujmom o vzťahy medzi jednotlivcom a spoločnosťou, ako aj o otázky morálnej zodpovednosti za vlastné činy.
Medzi jeho prvé dramatické práce patrili veselohry ako "Surovô drevo" (1954), "Diablova nevesta - upálenie poslednej bosorky v Trnave v 18. stor." (1957) a "Hľadanie v oblakoch" (1960).
Rok 1967 znamenal začiatok Bukovčanovho najtvorivejšieho obdobia, v ktorom vznikla aj tragikomédia "Pštrosí večierok".
Pštrosí večierok: Dej a témy
"Pštrosí večierok" je výpoveďou o morálnych kvalitách človeka a o tom, ako na neho vplýva spoločenský vývoj. Hra sa odohráva počas stretnutia spolužiakov po 25 rokoch od maturity.
Z príjemného konverzovania o ich súčasných životoch sa postupne dostávajú k poznaniu, ako sa zmenili a ako zradili ideály mladosti. Zistia, že ich bývalý triedny profesor, čestný a mravný človek, ktorý sa zaujímal o grécku a rímsku kultúru, najmä o filozofa Senecu, spáchal samovraždu.
Profesor bol v 50. rokoch nespravodlivo obvinený. Jeho údajná vina spočívala v tom, že ako latinár si roky dopisoval s talianskym priateľom, čo bolo vtedajšiemu režimu podozrivé ako špionáž. Chcel vycestovať do Talianska a prosil svojich žiakov, ktorí teraz zastávali dôležité funkcie, o pomoc. Nikto z nich však nevystúpil na jeho obranu, ani nešiel svedčiť v jeho prospech.
Spolužiaci si uvedomujú, že z vlastnej pohodlnosti alebo obavy o vlastné postavenie zvolili tzv. "pštrosiu politiku" - starali sa len o seba, žili podľa hesla: „Nehas, čo ťa nepáli.“ Hra je v podstate odkrývaním charakterov postáv, ktoré si spätne spytujú vlastné svedomie.
Charakteristika postáv a spoločenské problémy
Hra ponúka dobrú psychologickú kresbu postáv, pričom zároveň rieši zložité problémy kolektívnej viny, morálky, etiky a strachu. Postavy sú štyridsaťpäťroční zrelí ľudia s rozličnými osudmi a názormi, ktorých cesty sa síce rozišli, no niektoré udalosti z minulosti ich stále spájajú.
Legendy slovenského herectva stvárňujú postavy v silnom príbehu o tom, čo všetko môže ovplyvniť ľudské rozhodnutia.
Kontext a prijatie hry
Hra "Pštrosí večierok" je datovaná rokom 1967. Hoci pôvodne bola odmietnutá pre znesvätenie SNP, neskôr bola prijatá pre realistické zobrazenie.
V porovnaní s inými Bukovčanovými dielami, ako napríklad "Kým kohút nezaspieva" (hra z obdobia SNP, ktorá skúma ľudské bytie v hraničných situáciách a vystupuje proti malomeštiactvu a egoizmu) alebo "Polnočná omša" (ďalšia hra z obdobia SNP, ktorá vyzdvihuje súdržnosť rodiny, ale zároveň poukazuje na napätie a konflikty, ktoré môžu vznikať), "Pštrosí večierok" sa zameriava na následky pasivity a morálneho pokrytectva jednotlivcov v povojnovom období.