Vianočný stromček je dnes neodmysliteľným a bezpochyby najkrajším symbolom Vianoc. Hoci si dnes Vianoce bez stromčeka nevieme predstaviť, je to zvyk relatívne mladý. Vianočné sviatky sú spojené s rozmanitými tradíciami, ktoré sa vyvíjali po stáročia. Mnohí z nás vyrastali na príbehu Martina Luthera, ktorý si raz na Vianoce priniesol do domu jedľu a ozdobil ju sviečkami, aby svojim deťom ukázal, ako vyzerá pohľad na hviezdy cez vždyzelený strom. Tradícia zdobenia stromčekov pochádza z Nemecka, avšak jeho korene siahajú oveľa hlbšie do minulosti.
Staroveké korene a pohanské zvyky
Už dávno pred kresťanstvom mali vždyzelené rastliny špeciálne miesto v zimných rituáloch. Zelené vetvičky vianočného stromčeka mali v minulosti neraz obetný i magický význam. Ihličnatý strom si za symbol Vianoc nezvolili ľudia náhodne. Zelená pre našich predkov predstavovala život - ihličnany túto sviežu farbu nemenili ani v zime, keď z listnatých stromov zostali len holé konáre.
Zvyk vyzdobiť si príbytky halúzkami s ihličím pochádza z pohanských čias. V predkresťanskom období Slovania slávili zimný slnovrat, teda kult slnka. Predstavovalo pre nich život, teplo, radosť. Prinášali mu medovinu a medovníky ako obetné dary a príbytky si zdobili vetvičkami z ihličnanov, šiškami a sviečkami. Mali ich chrániť pred zlými duchmi a chorobami.
Aj v Rímskej ríši si chrámy a kostoly v čase saturnálií zdobili jedličkami. Saturnálie sa usporadúvali na počesť Boha Saturna, začínali sa 21. decembra a trvali 10 dní. Počas týchto sviatkov Rimania nepracovali, ľud sa veselil, hodoval a vzdával vďaku Saturnovi. Predstavoval pre nich múdrosť, mágiu, víťazstvo a lov, ale aj vojnu a smrť. Aby si ho nepohnevali, konali sa v decembri oslavy a hlavným symbolom bol ihličnatý strom.
Zrodenie tradície v Nemecku
Tradícia zdobenia celého stromčeka, ako ju poznáme dnes, sa zrodila pravdepodobne v 16. storočí v Nemecku. O tom, kto prvý postavil a ozdobil vianočný strom na verejnom priestranstve, súperia dve mestá - Talin a Riga. V oficiálnych záznamoch stál v Taline na námestí už v roku 1441 a v Rige o 70 rokov neskôr, v roku 1511. Oba sa však svojou výzdobou, ale najmä atmosférou okolo nich značne líšili od neskorších vianočných osláv. Ľudia pri nich tancovali a nakoniec stromy zapálili. Riga stále tvrdí, že je domovom prvého verejného vianočného stromčeka.
V stredovekej Európe náboženské mysteriózne hry často používali jedle ako symbol stromu poznania dobra a zla. Tie boli ovešané jablkami a hra by zobrazovala Evu, ako berie ovocie zo stromu. Ďalší zvyk v Nemecku zahŕňal drevené pyramídy podobné stromom v čase Vianoc so sviečkami, ktoré ukazovali Krista ako svetlo sveta.
Martin Luther a prvé sviečky
Prvopočiatky vianočného stromčeka, ako ho poznáme dnes, siahajú do Nemecka. Spojené sú s menom protestantského kazateľa Martina Luthera. Bol to údajne on, kto v 16. storočí priniesol do príbytkov ozdobený vianočný stromček. Podľa legendy šiel v noci, deň pred Vianocami po lese a zahľadel sa na oblohu. Uvidel jagavé hviezdy a ako neskôr doma deťom povedal, pripomenuli mu Ježiša, ktorý opustil nebeské hviezdy a prišiel na Vianoce na zem, medzi ľudí. Tento výjav Luthera natoľko uchvátil, že si ho chcel pripomenúť aj vo svojom dome stromčekom so svetielkami. Iný príbeh o Martinovi Lutherovi hovorí, že keď sa raz v noci prechádzal lesom, cez konáre zasnežených stromov videl hviezdy, ktoré mu pripomínali Kristovu slávu. Tento príbeh však nie je potvrdený ničím, čo povedal sám Luther.
V kronike mesta Brémy sa zachovala správa z roku 1570 o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti. V budove miestnych cechov postavili jedľu so sladkosťami a papierovými kvetmi a pozvali tam na oslavu Vianoc deti remeselníckych majstrov. Pôvodné vianočné stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov.
Súkromné vianočné stromčeky sa v Nemecku stali populárnymi v 30. rokoch 16. storočia, boli však malé a nezdobené. V Nemecku sa spočiatku stromčeky zdobili drobnými jabĺčkami, sušeným ovocím, perníkmi, až neskôr sklenenými ozdobami a horeli na nich voskové sviečky.
Sviečky ako symbol: Prvé osvetlenie vianočných stromčekov
Na začiatku to boli klasické sviečky, ktoré sú symbolom svetla a čistoty a v ľudovej kultúre mali význam ako ochrana pred nebezpečnými silami. Nemeckí luteráni si zasluhujú vďaku za počiatok tradície osvetlenia vianočného stromčeka. To sa datuje niekedy do polovice 18. storočia. Na vianočné obdobie ľudia okrem klasického zdobenia pridali zdobenie stromčeka sviečkami, ktoré sa prichytávali na vetvičky roztopeným voskom alebo kúskom drôtu.
Ľudia mali pri vianočnom stromčeku vedro s vodou alebo pieskom pre prípad požiaru, pretože horiace sviečky na stromčeku predstavovali značné riziko. Príkladom je novinová správa o požiari, ktorý spôsobili horiace sviečky na vianočnom stromčeku, čo inšpirovalo Alberta Sadaccu k investíciám do výroby elektrických svetiel.
Príchod elektrického osvetlenia
História vianočných svetiel
Vianočné osvetlenie ako ho poznáme dnes si muselo prejsť ešte dlhou cestou. Prvú svetelnú reťaz zo žiaroviek vyrobil Tomas Alva Edison v roku 1880. Rozvešal ju v exteriéri svojho laboratória v Menlo Park, aby ju mohli obdivovať aj cestujúci z okoloidúcich vlakov. Podľa zdroja, ktorý sa odvoláva na článok v denníku New York Times z 21. decembra 1880, však Edison ozdobil svetelnými reťazami cestu od blízkej železničnej stanice po svoj ateliér kvôli najvyšším predstaviteľom New Yorku. Žiaroviek bolo údajne 290 a „vrhali do všetkých strán mäkké a jemné svetlo“. Z článku nevyplýva, že by Edison toto osvetlenie spájal s Vianocami.
Edward H. Johnson, priateľ a partner v spoločnosti slávneho Tomasa A. Edisona, túto myšlienku posunul o krok ďalej, keď v roku 1882 ozdobil šnúrou žiaroviek vianočný stromček vo svojej domácnosti. A ako správny marketér pozval na jeho obhliadku novinárov, takže o tomto svetelnom skvoste vyšli krátke správy v periodikách Detroit Post a Tribune. O dva roky neskôr denník New York Times priniesol o Johnsonovom vianočnom stromčeku reportáž pod názvom „Výnimočný vianočný stromček: ako elektrikár pobavil svoje deti.“ Autor v nej priblížil radosť Johnsonových detí z modernej ozdoby aj hru farebných svetielok na tvárach ľudí, ktorí sa ocitli v ich blízkosti. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes.
Až do roku 1903, keď spoločnosť General Electric začala ponúkať vopred zostavené súpravy vianočných svetiel, boli elektrické svetielka napojené na šnúru vyhradené pre elektronicky zdatných alebo bohatých. Ak ich totiž chcel mať na vianočnom stromčeku človek, ktorý sa v elektrine nevyznal, musel zavolať elektrikára. Vianočné svetelné reťaze, ako ich poznáme, začala predávať osvetľovacia spoločnosť rodiny Sadaccov v roku 1917 na podnet Alberta Sadacca. Ten neskôr s bratmi založil spoločnosť, ktorá sa venovala výlučne výrobe elektrických vianočných svetiel.
Popularitu elektrických svetiel pozdvihol aj Calvin Coolidge, 30. prezident USA. Bol to prvý prezident USA, ktorý na Štedrý deň roku 1923 rozsvietil na vianočnom strome pred Bielym domom 2 500 bielych, červených a zelených elektrických svetiel. Národný vianočný strom pred Bielym domom vo Washingtone sa rozsvecuje každoročne od roku 1923.
Rozšírenie vianočného stromčeka do sveta
Do ďalších štátov Európy sa tradícia vianočného stromčeka dostala na prelome 18. a 19. storočia. Kráľovná Viktória a princ Albert spopularizovali vianočný stromček vo Veľkej Británii a odtiaľ sa tento zvyk rozšíril po celom Britskom impériu. Približne v rovnakom čase si nemeckí prisťahovalci vzali svoje vianočné zvyky so sebou do Spojených štátov.
V poľskom Gdansku sa prvýkrát spomína stromček v roku 1815, o dva roky už zdobil aj vianočné domácnosti vo Viedni, odtiaľ tradícia pokračovala do Paríža a v roku 1828 na podnet princa Alberta, pôvodom z Nemecka, zavítala i do Westminsterského paláca v Londýne. Angličanov stromček uchvátil natoľko, že sa veľmi rýchlo stal obľúbeným symbolom Vianoc aj v bežných domácnostiach.
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov. V Bratislave sa objavil v roku 1896 pred mestským divadlom a mal elektrické osvetlenie. Na Slovensku sa Vianoce so stromčekom tradujú od začiatku 19. storočia. Najprv sa ujal v mestských domácnostiach a až takmer po sto rokoch aj na vidieku. Tam ho ešte v čase prvej Československej republiky odmietali kňazi a katolícke rodiny, pretože ozdobená vetvička či celý stromček pre nich predstavoval pohanskú symboliku. V Rusku ho zakázali na začiatku 20. storočia, pretože ho považovali za symbol kresťanských sviatkov.
Evolúcia vianočných ozdôb a technológií
Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách. K najobľúbenejším ozdobám Vianoc patrili, a platí to i v súčasnosti, fúkané gule z jemného skla. V roku 1889 si túto novinku dal patentovať Francúz Pierre Dupont.
Aj k ich vzniku sa viaže príhoda: prví ich vraj vytvorili fúkači skla v sklárňach v oblasti Durínska. Tým sa veľmi páčili, čo podnietilo viacerých fúkačov s obchodným duchom, aby vnútro gulí potreli dusičnanom strieborným. Tie razom získali prepychový vzhľad a na vianočných trhoch bol o ne mimoriadny záujem. Spočiatku sa vyrábali jednofarebné vianočné gule, ale ľudia si žiadali aj farebné. Výrobcovia im vyhoveli a prizdobili ich ešte rôznymi kresbami alebo ornamentmi. Koncom 19. a začiatkom minulého storočia sa v sklárňach začali tvoriť aj sklenené hviezdičky, srdiečka, snehové vločky, šišky.
Rok 1920 priniesol prevratné použitie termostatových technológií vo vianočnom osvetlení - blikanie. V žiarovke bol umiestnený malý železný pásik, ktorý keď sa nahrial, sa ohol a tým sa prerušil elektrický obvod a žiarovka zhasla. Keď sa pásik ochladil, vystrel sa a znova rozsvietil žiarovku.