Sviatok, venovaný práci a pracujúcim, oslavujú v desiatkach krajín na celom svete. Nie všade sa však oslavuje pod rovnakým názvom a v rovnaký deň 1. mája. Tradícia jeho vzniku je spoločná a písať sa začala pred 135 rokmi, kedy sa bojovalo za práva pracujúcich.
Pôvod Sviatku práce v Chicagu
Hlavné udalosti, ktoré viedli k vzniku Sviatku práce, sa odohrali 1. mája 1886. Po dohode odborových zväzov v Spojených štátoch a Kanady v tento deň vyšli do ulíc desaťtisíce ľudí, aby požadovali osemhodinový pracovný čas. Do generálneho štrajku sa len v USA zapojilo viac ako 300 000 pracujúcich z vyše 13 000 závodov. Centrom boja sa stalo Chicago, kde sa po troch dňoch štrajky a masové demonštrácie, žiaľ, skončili krviprelievaním.
Medzinárodné uznanie a prvé oslavy
Ako pamiatku na všeobecný štrajk a masové demonštrácie chicagských robotníkov prijal v júli 1889 parížsky kongres II. Internacionály uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich. Už o rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý raz konali v Spojených štátoch, v Nemecku, v Rakúsko-Uhorsku, vo Francúzsku, v Taliansku i v ďalších krajinách. V Spojenom kráľovstve sa prvé oslavy uskutočnili 4. mája 1890.
Oslavy na území Slovenska a v Československu
Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát tiež 1. mája 1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa vtedy niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 - 1938 vyjadrovali aj protest proti fašizmu a vojne.
Súčasné oslavy a odlišnosti vo svete
Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje 1. mája vo viac ako 80 krajinách sveta. Napriek tomu, že svoje korene má v Spojených štátoch, Američania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. Rovnako je to aj v Kanade a napríklad v Japonsku sa Deň vďaky práci pripomína 23. novembra.
Prvý máj v Sovietskom zväze a Rusku
Tradične najväčšie oslavy 1. mája sa konali v niekdajšom Sovietskom zväze. So značným propagandistickým a ideologickým nábojom si ich pripomínali ako Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich. Posledný raz sa oficiálne oslavy so sprievodom na Červenom námestí v Moskve uskutočnili 1. mája 1990. Po rozpade Sovietskeho zväzu strácali oslavy v Rusku postupne politický charakter. Od roku 1992 bol tento sviatok premenovaný v Rusku na Sviatok jari a práce. Pre väčšinu Rusov sú to však dnes májové sviatky (majskie prazdniki) spojené s oslavami Dňa víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne a dodatočnými dňami voľna, ktoré potrvajú od 1. do 10. mája.
Prvomájové sprievody v období socializmu
Staršie generácie si veľmi dobre spomínajú na prvomájové sprievody, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou socializmu. Bolo to obdobie, keď sa na oslavy 1. mája pripravovalo celé týždne. Balóniky, transparenty, portréty socialistických vodcov a zástavy boli všadeprítomné. Prvomájové sprievody z čias socializmu boli obrovskou udalosťou, do ulíc vyrážali deti aj rodičia. Zo škôl sa chodilo do veľkých podnikov, kde pracovali naši rodičia.
Prvomájové oslavy boli v období socializmu v Česko-Slovensku, po vzore Sovietskeho zväzu, spojené s pompéznymi prvomájovými sprievodmi, často s alegorickými vozmi. Účasť na týchto sprievodoch bývala povinná, čo znamená, že do ulíc vyrážali nielen pracujúci rodičia, ale aj deti zo škôl. Mnohé deti po sprievode obvykle s rodičmi išli pozrieť do podnikov, kde pracovali.
Prvý máj v Československu
