V dňoch 19. - 25. apríla 2026 sa v Spišskej Novej Vsi uskutočnia Diecézne misie, ktoré sú spojené s oslavou 250. výročia založenia Spišskej diecézy. Motto tohto výnimočného roka, „Plný horlivosti za Pána“, pozýva veriacich k duchovnému prebudeniu a obnove vzťahu s Bohom. Iniciatíva Svätého Otca, pápeža Leva XIV., k spoločnej modlitbovej vigílii za pokoj v Bazilike svätého Petra dňa 11. apríla 2026, je podporovaná aj spišským biskupom Františkom, ktorý vyzýva farnosti k zapojeniu sa.
Pápež František vo svojom posolstve pripomína: „Boh sa nikdy neunaví odpúšťaním; to sa skôr my unavíme prosením o jeho milosrdenstvo.“
Príprava na Veľkonočnú spoveď
Pre hlbšie prežitie veľkonočného obdobia sú poskytnuté stručné rady k spovedi:
- Príprava doma: Odporúča sa venovať tichu aspoň 10-15 minút pred spoveďou, poprosiť Ducha Svätého o svetlo a úprimnú ľútosť.
- Spovedné zrkadlo: Pre lepšiu prípravu je možné využiť spovedné zrkadlo dostupné na internete.
Významné udalosti v Spišskej Novej Vsi
Večer vďačnosti
Dňa 20. marca 2026 o 18:00h sa vo Farskom kostole uskutoční Večer vďačnosti. Program zahŕňa slávenie svätej omše s príhovorom a následnú eucharistickú adoráciu. Hlavným celebrantom bude vdp. Marián SIVOŇ, farár farnosti Letanovce. Všetci sú pozvaní zúčastniť sa a pozvať svojich blízkych.
Krížová cesta „Živé spomienky“
V rámci prežívania Pôstneho obdobia sa 27. februára 2026 po mládežníckej svätej omši (cca o 18:30) uskutoční v našej farnosti autorská krížová cesta s názvom „Živé spomienky“, pochádzajúca z dielne Tvorivej skupiny Poetica Musica.
História Spišského biskupstva a mesta Spišská Nová Ves
Založenie Spišského biskupstva
Spišské biskupstvo vzniklo 13. marca 1776 vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva. Jeho zriadenie bolo výsledkom pápežskej buly Romanus pontifex Pia VI. na základe dekrétu Márie Terézie. Spolu s ním boli založené aj Banskobystrické a Rožňavské biskupstvo. Sídlom Spišského biskupstva sa stala Spišská Kapitula. V 19. storočí tu vznikol kňazský seminár a významné školské inštitúcie.
Počiatky Spišskej Novej Vsi
Mesto Spišská Nová Ves sa prvýkrát spomína v roku 1268 pod názvom Villa Nova. V čase osídľovania bol k dispozícii kostol v „starom Iglove“, pričom v roku 1268 už v Spišskej Novej Vsi existoval kostol aj fara. Následne si obyvatelia postavili terajší farský kostol, ktorý je považovaný za pôsobisko farára Villa Nova.
Kostolný dvor bol obohnaný kamenným múrom, s mäsiarskymi stánkami a dielňami kováčov a zámočníkov v jeho blízkosti. Do kostolného dvora viedli dve gotické brány, jedna zo severu a druhá zo západu. V južnej a východnej časti sa nachádzal cintorín, ktorý slúžil ako posledné útočisko pri nepriateľských útokoch.
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
Architektúra a stavebné fázy
Kostol Nanebovzatia Panny Márie je rímskokatolícky gotický kostol nachádzajúci sa na Radničnom námestí v Spišskej Novej Vsi. Je považovaný za najcennejšiu umelecko-historickú pamiatku mesta. Ide o mohutnú trojloďovú baziliku s charakteristickým južným gotickým portálom a plastikami Majstra Pavla z Levoče. Neogotická veža pochádza z konca 19. storočia.
Architektúra farského kostola, zachovaná čiastočne v pôvodnom stave, sa datuje do druhej polovice 14. storočia. Stavbu realizovali majstri, ktorí sa podieľali aj na stavbe chrámu sv. Jakuba a starého minoritského kostola v Levoči, pričom uplatnili skúsenosti získané pri budovaní levočského farského chrámu.
Kostol je trojloďovou pseudobazilikálnou halovou stavbou s novým mnohouholníkovým uzáverom svätyne. Loď má rozmery 27,5 m dĺžky a 16 m šírky, pričom hlavná loď je široká 8 m a bočné lode 4 m. Šesť masívnych stĺpov podopiera štyri polia krížovej klenby. Pilierom s bielymi podnožami a červenými hranami a rebrami dodávajú monumentálnosť.
Interiérová výzdoba a reštaurácie
Pri poslednej reštaurácii v rokoch 1954 - 1958 na klenbe lode objavili a zrekonštruovali ranorenesančné nástenné maľby zo začiatku 16. storočia. Tieto maľby zobrazujú štyri monumentálne postavy evanjelistov a štyroch anjelov hrajúcich na hudobných nástrojoch. Okolo svorníkov sú farebné dúhy a rebrá sú lemované štylizovanou rozvilinovou ornamentikou. Objavila sa aj pôvodná neskorogotická polychróia kamenných článkov.
V roku 1886 - 1887 prebehla rozsiahla renovácia kostola, počas ktorej bol zhotovený nový hlavný oltár v dielni majstra Dominika Demetza. Taktiež boli nahradené dva bočné oltáre a oltár v kaplnke sv. Michala novými neogotickými oltármi.
Kazateľnica je dielom spišskonovoveského rezbára Júliusa Fuhrmanna z roku 1886. Lavice sú klasicistické z roku 1797. Najcennejšie je súsošie Ukrižovania (Kríž, Sedembolestná Panna Mária a sv. Ján), ktoré pôvodne stálo na tráme vo víťaznom oblúku a dnes je umiestnené v bočnej lodi. Toto dielo patrí medzi najlepšie práce Majstra Pavla z Levoče.
Nástenné maľby
V svätyni sa nachádza bohato polychrómovaná klenba s motívom Ducha svätého a anjelov, dielo majstra Felixa Daberta z roku 1887. Predná časť kostola - presbytérium - má bohatú hviezdicovú klenbu z čias prestavby v roku 1771 v barokovom štýle.
Pri reštaurácii v rokoch 1954 - 1958 boli na klenbe lode objavené a zreštaurované ranorenesančné nástenné maľby zo začiatku 16. storočia. Zobrazujú štyri monumentálne postavy evanjelistov a štyroch anjelov hrajúcich na hudobných nástrojoch. Reštauroval ich akad. maliar Mikuláš Štalmach.
Sakristia a kaplnka
Na severnej strane svätyne je pristavaná sakristia, pôvodne kaplnka zasvätená sv. Michalovi Archanjelovi, ktorá slúžila ako volebná sieň pri voľbe richtára. Má trojhranné zakončenie a trojpoľnú krížovú klenbu.
Do severnej bočnej lode sa otvára kaplnka pôvodne zasvätená sv. Barbore, dnes sv. Michalovi, spojená s loďou lomenými arkádami.
Veža farského kostola
Pôvodná gotická veža kostola sa stavala v rokoch 1501 - 1523 a bola nízka, územčistá s pavlačou. V roku 1849 bola veža zničená pri delostreleckom ostreľovaní. Po požiari bola postavená nová veža s cibuľovitým zakončením.
V roku 1893 bola veža obnovená podľa projektu Imricha Steindla v neogotickom slohu. Je postavená na pôvodných základových múroch. Spodná časť je zdobená gotickými oknami, stredná časť nad balkónom je bohato zdobená.
Na balkóne sú v štyroch rohoch umiestnené neogotické baldachýny so sochami štyroch evanjelistov v nadživotnej veľkosti, dielo Júliusa Fuhrmanna.
Funkcia mestskej veže
Od konca 18. storočia plnila kostolná veža funkciu mestskej veže, najmä v rámci protipožiarnych opatrení. V apríli 1896 bolo inštalované telefonické spojenie medzi vežou a požiarnou strážnicou, čo bolo v tom čase unikátne.
Zvonenie
Na neogotickej veži sú v súčasnosti umiestnené zvony:
- Umieračik: z roku 1486, z dielne Jána Wagnera, priemer 92 cm.
- Urban: priemer 206 cm, ulial Andreas Schaudt v roku 1857.
- Concordia: priemer 164 cm, ulial Andreas Schaudt v roku 1857.
Správa a údržba kostola
Požiar a obnova po roku 1849
Po dramatických udalostiach zo začiatku februára 1849, kedy cisárske delostrelectvo zapálilo farský kostol a jeho vežu, nasledovalo obdobie dlhodobých opráv. Práce na obnove kostola a veže po roku 1849 trvali niekoľko desiatok rokov z dôvodu nepriaznivých pomerov.
Renovácia v rokoch 1886 - 1887
Pod vedením farára Štefana Koštialika prebehla rozsiahla renovácia kostola v rokoch 1886 - 1887. Bola nanovo vydláždená podlaha, farebné okná boli zhotovené v Budapešti a Viedni. Maliar Felix Daberto vymaľoval svätyňu a kaplnku sv. Michala, zatiaľ čo maliar Ján Flachs vymaľoval ostatné časti kostola. Celkový finančný náklad dosiahol 25 000 zlatých.
Výstavba novej veže
Výstavba novej veže bola determinovaná podmienkami Ministerstva kultúry a výučby. Nový projekt sa nemal podobať predošlému. V roku 1890 bol vypracovaný nový návrh, ktorý schválilo mesto, ale ministerstvo ho neschválilo. Ministerstvo nariadilo stavbu v neogotickom slohu podľa plánov profesora Imricha Steindla.
Vedením stavby bol poverený Viliam Frodl. Financovanie pochádzalo z viacerých zdrojov: ministerstvo, štátna pokladnica, mesto a iné.
tags: #prve #svate #prijimanie #v #snv