Prvé sväté prijímanie: Cesta k stretnutiu s Kristom

Prvé sväté prijímanie je výnimočný a dôležitý okamih v živote každého katolíckeho kresťana, či už dieťaťa alebo dospelého. Je to chvíľa, kedy po prvýkrát prijíma Ježiša Krista v Eucharistii. Tento obrad má hlboký duchovný, symbolický a spoločenský význam, ktorý otvára dvere k plnšiemu sviatostnému životu.

Čo je sväté prijímanie a Eucharistia?

Sväté prijímanie je pojem, ktorým katolícka a pravoslávna cirkev označuje posvätený chlieb a víno, ktoré kresťania prijímajú pri slávení Eucharistie. Slovo „sväté prijímanie“ má pôvod v latinskom slove "communio", respektíve v gréckom "κοινωνία" (koinonia), čo voľne preložiteľné znamená "zdieľanie spoločenstva".

Podľa Nového zákona Ježiš ustanovil zdieľanie chleba a vína a prikázal svojim nasledovníkom konať tento akt ako srdce uctievania pri spoločnom schádzaní sa spoločenstva (porov. Lukáš 22:19 a 1. Korinťanom 11:23-26). Kresťanské slávenie "zdieľania spoločenstva" je spojené so "svätým prijímaním", ktoré väčšina kresťanov chápe ako sviatosť. Počas "svätého prijímania" ide o pripodobnenie Poslednej večere (Matúš 26:17 - 30, Marek 14:12 - 26, Lukáš 22:7-39 a Ján 13:1-17:26).

V katolíckej cirkvi Eucharistia, známa aj ako sviatosť oltárna, je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Eucharistia je obetou Cirkvi. Pri konsekrácia (premenení) sa nekvasený chlieb a víno mení na telo a krv Krista, keď sa vyslovia konsekračné slová. Vtedy sa mení podstata chleba a vína, a premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že ten, kto prijíma len telo, nie je ochudobnený, pretože prijíma Krista celého. Sväté prijímanie sa prijíma buď položením na ruku alebo vložením do úst.

Rozdiely v chápaní Eucharistie

• Katolícka cirkev: Verí v transsubstanciáciu (premenu podstaty) - zázračnú premenu chleba a vína na Kristovo telo a krv.
• Martin Luther: Učenie spočíva v koncepte sviatostného zjednotenia (mylne označovaného ako konsubstanciácia) - v prítomnosti osláveného tela a krvi Kristovej "v", "s" a "pod" spôsobom chleba a vína.
• Ulrich Zwingli: Vnímal chlieb a víno ako symboly. Odmietol akýkoľvek koncept premeny, pretože Kristus je fyzicky prítomný v nebi, no počas obradu je prítomný svojím Duchom.
• Ján Kalvín: Zdôrazňoval, že prijímanie skutočne privádza veriacich do spoločenstva s Bohom, a chlieb a víno preto nie sú "prázdne" symboly.

Kto môže prijať sväté prijímanie?

K prvému svätému prijímaniu môže pristúpiť každý kresťan, ktorý je pokrstený, dokáže spoznať a oľutovať svoje hriechy, vie sa vyspovedať a rozlíšiť obyčajný chlieb a víno od Kristovho Tela a Krvi. Podmienkou k tomu, aby človek mohol prijať Eucharistiu - sväté prijímanie, je milosť posväcujúca v duši. To znamená, že jej musí predchádzať sviatosť pokánia - svätá spoveď, a človek musí svoje hriechy oľutovať. Pred svätým prijímaním je tiež potrebný Eucharistický pôst (minimálne jednu hodinu).

Príprava na prvé sväté prijímanie

Farská katechéza k prvému svätému prijímaniu slúži k tomu, aby sa dieťa čo najlepšie pripravilo na prijatie Ježiša Krista v Eucharistii. Sviatosť zmierenia a sviatosť Eucharistie po prvý raz prijímajú deti zvyčajne v 3. ročníku základných škôl.

Vekové hranice a podmienky

V zásade rozlišujeme dve vekové hranice pre prípravu k prvému svätému prijímaniu:

• Deti od veku rozoznávania, zvyčajne v 3. ročníku základnej školy.
• Mládež nad 14 rokov a dospelí.

Aby sa najsvätejšia Eucharistia mohla vysluhovať deťom, vyžadujú sa od nich dostatočné vedomosti a dôkladná príprava, tak aby primerane svojim schopnostiam chápali Kristovo tajomstvo a s vierou a nábožne mohli prijať Pánovo telo (KKP, kán. 913 § 1). Je povinnosťou predovšetkým rodičov a ich zástupcov, ako aj farára postarať sa, aby sa deti po dosiahnutí používania rozumu náležite pripravili na prijatie tohto pokrmu; úlohou farára je aj dozerať, aby k svätému prijímaniu nepristupovali deti, ktoré nedosiahli používanie rozumu alebo ktoré nepovažuje za dostatočne pripravené (KKP, kán. 914).

Priebeh a požiadavky na prípravu pre deti

Bezprostredná príprava na slávenie a prijímanie Eucharistie sa zvyčajne vykonáva dvojfázovo:

1. Ako školská katechéza v treťom ročníku základných škôl.
2. Ako farská katechéza, ktorá sa koná v rámci pravidelných skupinových stretnutí pre deti a rodičov (napr. v Kostole Krista Kráľa alebo na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského v Košiciach). Okrem toho majú deti a rodičia možnosť navštevovať nedeľné sväté omše pre rodiny s deťmi.

Cieľom katechézy nie je iba príprava dieťaťa na prvé sväté prijímanie, ale aj na sviatostný život, ktorý má žiť aj po samotnej slávnosti. Nedeľa a sviatočný deň sú privilegovaným časom, kedy sa schádzame na slávení Eucharistie.

Špecifické podmienky a odporúčania:

• Pravidelná modlitba a účasť na svätej omši v nedeľu a prikázaný sviatok.
• Dieťa býva na území danej farnosti alebo navštevuje školu na území farnosti (napr. Martin - Sever: sídliská Sever, Košúty I a II, Záturčie, Staré Záturčie a Nový Martin, alebo katolícka A. Bernoláka, A. Stodolu, BellAmos, Dubčekova, Hurbanova, Zanovita).
• Dieťa absolvovalo už 2 roky náboženskej výchovy v škole a aj v aktuálnom školskom roku. Dieťa by malo chodiť na vyučovanie náboženstva od 1. ročníka.
• Deti s rodičmi celoročne vypracovávajú pracovné listy a vedú si zošit s myšlienkami z nedeľného evanjelia alebo kázne.
• Deti a aspoň jeden rodič sa zúčastňujú katechéz, ktoré budú jedenkrát mesačne. Presné termíny sa upresnia.
• Deti sa pravidelne zúčastňujú nedeľných svätých omší. Rodičia privádzajú dieťa pravidelne na svätú omšu už pred začatím prípravy (je neskoro začať chodiť do kostola v 3. ročníku). Počas 3. ročníka dieťa pravidelne chodí na svätú omšu.
• Na začiatku školského roka rodičia zapíšu svoje dieťa na prípravu k prvému svätému prijímaniu. Na stretnutie je vhodné priniesť zošit z náboženstva z 2. ročníka.
• Stretnutia detí s kňazom (prípadne katechétom) v rámci farskej katechézy bývajú v stanovené dni (napr. v niektoré piatky).

Pre zabezpečenie solídnej náboženskej výchovy v rodine aj po prvom svätom prijímaní je dôležité, aby dieťa naďalej pravidelne chodilo na svätú omšu, pristupovalo k sviatostiam a na náboženstvo aj na 2. stupni ZŠ. Ak niektorá z týchto podmienok nie je splnená, je vhodné hľadať riešenie spolu s kňazom. Nie je rozhodujúce, že dieťa je len v 3. ročníku ZŠ!

Atmosféra slávnosti

Počas uplynulých rokov sa osvedčilo prvé sväté prijímanie v menších skupinkách, čo prináša komornejšiu atmosféru a napomáha lepšiemu sústredeniu. Deti sedia so svojimi najbližšími: otcom, mamou, súrodencami. Termíny prvého svätého prijímania sa zverejňujú počas prípravy.

Príprava pre starších žiakov a dospelých

Žiaci, ktorí sa nedostali na prvé sväté prijímanie v 3. ročníku, ako aj pokrstení žiaci stredných škôl, študenti a pracujúci dospelí, absolvujú prípravu na Eucharistiu samostatne. Ide o farskú katechézu, ktorá trvá jeden rok. Je potrebné sa prihlásiť vo farskej kancelárii. Príprava prebieha vždy v stredu (okrem poslednej stredy v mesiaci) na svätých omšiach o 17.00 hod.

Úloha rodičov v príprave

Rodičia majú väčšmi ako iní povinnosť slovom a príkladom formovať deti vo viere a praxi kresťanského života; rovnakú povinnosť majú tí, ktorí rodičov zastupujú, ako aj krstní rodičia (KKP, kán. 774 § 2). Je povinnosťou predovšetkým rodičov a ich zástupcov, ako aj farára postarať sa, aby sa deti po dosiahnutí používania rozumu náležite pripravili na prijatie tohto pokrmu.

Príprava vášho dieťaťa na prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie je pre vás príležitosťou zamyslieť sa nad tým, či vaše odpovede pri sobáši ("Ste ochotní s láskou prijať deti ako dar Boží a vychovávať ich podľa Kristovho evanjelia a podľa zákonov jeho Cirkvi? - Áno.") a krste ("Beriete na seba povinnosť vychovávať ho vo viere, aby potom zachovávalo Božie prikázania a milovalo Pána Boha a svojho blížneho, ako nás o tom poučil Kristus. Ste si vedomí tejto povinnosti?") boli úprimné. Náboženská formácia sa nemôže zveriť len kňazom a katechétom; rodičia tu majú nenahraditeľnú úlohu. Výchova v rodine je úlohou, ktorú majú rodičia splniť v mene Cirkvi. Záujem rodičov o celú výchovu, ktorá sa dieťaťu dostáva v škole na hodinách náboženstva, je dôležitou požiadavkou. Pri rodičoch prvoprijímajúcich detí sa naskytuje výborná šanca pre katechézu dospelých.

Spolupráca s kňazom a katechétom

Kňaz alebo katechéta môže uviesť rodičov do toho, ako môžu robiť s deťmi večerné spytovanie svedomia a ako majú celý svoj rodinný život nasmerovať na život s Bohom. Kňaz a katechéta nemá len hovoriť rodičom, že majú s deťmi spievať a modliť sa, ale má to s rodičmi prakticky urobiť, napríklad vykonaním spoločnej kajúcej pobožnosti. V žiadnom prípade nemajú byť večery s rodičmi len čistými inštrukciami. Už skôr, nie až na poslednom stretnutí s rodičmi, by mal kňaz hovoriť rodičom o príprave domácej slávnosti prvého svätého prijímania. Katechéta môže pripraviť slávnostný stôl - vyzdobený pravými kresťanskými symbolmi a poradiť matkám, čo by mohli podarovať deťom pri tejto príležitosti. Predíde sa tak tomu, čo nemá s charakterom tejto slávnosti nič spoločné.

Pedagogické a psychologické aspekty prípravy detí

ThLic. Juraj Jurica zdôrazňuje, že viesť deti k Pánovmu stolu je pekná, ale zodpovedná úloha, pretože je to cesta k jedinečnému stretnutiu s Ježišom Kristom, ktorý sa im chce darovať ako Život. "Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň." Čas prípravy je cestou. Kňaz, katechéta a rodičia, každý svojím spôsobom ide spolu s deťmi touto cestou, na ktorej spoznávajú Ježiša Krista. Deti sú na ceste k prvému svätému prijímaniu veľmi otvorené pre Ježiša, pre jeho život a lásku. Postupne vstupujú do osobného vzťahu k Nemu, čo je pre ne prvá láska, ktorá ich v údive a počúvaní robí jemnocitnými. Deti majú spoznať Ježiša Krista, ktorý prichádza, aby priniesol spásu a uzdravoval.

Charakteristika veku (9-10 rokov)

Obdobie, v ktorom sa deti pripravujú na prvé sväté prijímanie (približne 9-10 rokov), je pre dieťa dobou príjemnou, bez ťažkých osobných bojov a konfliktov. Deti sa dajú ľahko ovládať. Po intelektuálnej stránke sú učenlivé a ochotné získavať vedomosti, a po mravnej stránke sú poslušné a ochotné prijímať mravné zásady a dodržiavať ich. Obdobie nevychovanosti malých detí sa skončilo a obdobie nevyrovnanosti v puberte ešte nezačalo. Deti sú poddajné, ochotne sa podrobujú autoritám, ku ktorým majú dôveru a ctia si ich. Aj po telesnej stránke je to obdobie šťastnej doby.

Nepostrádateľné podmienky pre vývoj dieťaťa:

• Láska: Dieťa potrebuje lásku. Ak má mať dieťa rado iných, musí byť inými milované. Človek môže vyrastať len v atmosfére lásky. Dieťa potrebuje istotu, že ho rodičia majú radi a pocit bezpečnosti, musí byť chránené pred škodlivými vplyvmi vonkajšieho sveta.
• Akceptácia: Dieťa potrebuje, aby ho akceptovali.
• Vzor: Dieťa potrebuje vzor.
• Nehatený prejav: Nemôže sa zdravo vyvíjať, ak žije vo svete zákazov, obmedzení, hrozieb a trestov.
• Všestranný rozvoj: V dieťati sú skryté vývojové možnosti, ktoré treba podporovať.

Je povinnosťou všetkých, ktorí sú s deťmi tohto veku v styku, pomôcť im budovať charakter, stať sa osobnosťou, nájsť svoje miesto v živote i vo svete, a hlavne byť človekom naozajstne radostným. Dieťa musí byť zavčasu privykané k všetkému dobrému sústavným a častým cvikom. Dôležitý je živý vzťah k Bohu a cvičenie vôle. Od začiatku školskej dochádzky sa dieťa stretáva s pojmom povinnosť. Povaha človeka je v ďaleko väčšej miere výsledkom výchovy než výsledkom vrodených dispozícií.

Metódy katechézy a prostredie

Kvôli negatívnym vplyvom by nebolo dobré vykonávať prípravu na prvé sväté prijímanie len v kostole, len doma alebo len v škole. Je potrebné striedať tieto miesta. Každý iný priestor je pre dieťa cudzí: fara, nejaká cudzia miestnosť... Je tam iná atmosféra, na akú sú deti zvyknuté, a ktorá prináša so sebou dojem, že to nemá vplyv na ich život. Dieťa má byť k Ježišovi privádzané vo svete, na ktorý je zvyknuté. Poznanie právd viery musí ísť nutne ruka v ruke so životom viery, teda náboženská výuka musí v sebe nutne obsahovať i náboženskú výchovu k viere.

V tomto období (vek zmyslového vnímania) je dieťa neschopné abstrakcie. Preto pri katechéze treba rozprávať konkrétne, na príkladoch, nie abstraktným spôsobom. Je vhodné uplatňovať udalosti zo Starého a Nového zákona, životopisy svätých, udalosti z cirkevných dejín a z misií. Deti nerozumejú prísloviam a symbolickému vyjadrovaniu skutočnosti, preto treba dôkladne vysvetliť podobenstvá na príkladoch, vychádzať z vlastných skúseností, z doterajších vedomostí. Dieťa začína prežívať viac to, čo vidí na osobách okolo seba. Rodičia musia predchádzať dobrým príkladom a nájsť dobrých kamarátov pre svoje deti. Netreba zabúdať často pripomínať dobrotu, lásku a milosrdenstvo Božie, upozorňovať na veľkosť byť kresťanom.

Atmosféra vyučovania náboženstva:

Ak niekto vstúpi do triedy, hneď cíti, aká je tam atmosféra. Vytvára ju mnoho vecí, ktoré vplývajú na svet detí:

• Katechéta by mal byť aspoň desať minút pred začiatkom vyučovania na školskom dvore, aby prehovoril pár priateľských slov s deťmi a osviežil školskú atmosféru. Potom môže ísť s deťmi do triedy a bolo by dobré, keby ich pozdravil milými slovami. Modlitba nemusí byť na začiatku hodiny.
• Deti si môžu z času na čas vymeniť miesta alebo vybrať miesta, čo je oveľa sympatickejšie ako pevný a nemenný zasadací poriadok všedného školského dňa.
• Keď sa počas hodiny nebude písať, lavice sú prebytočné, katechéta ich môže s pomocou žiakov uložiť stranou a stoličky môžu poukladať do kruhu (pri menšom počte žiakov).
• Naše správanie je vzorom pre deti, máme vydávať živé svedectvo. Sme najdôležitejším ilustračným materiálom.
• Poriadok a pravidelnosť - deti to cítia ako potrebu. Neporiadok a nepravidelnosť deti mätie.

Aktívna účasť detí v katechéze

Vlastná činnosť detí má prednosť pred prednáškou katechétu. Keď katechéta hovorí príliš rýchlo, menšie dieťa nestačí počúvať, prijímať, premýšľať, preložiť si to do konkrétneho života. Po troch až štyroch vetách, ktoré patria spolu, má urobiť krátku prestávku na zamyslenie. Čím môžu deti prispieť k vyučovaniu samé, to im nesmie katechéta odňať. Namiesto otázky, ako sa správa rodina pri stole, je lepšie položiť otázku: "Prečo musí Peter dnes jesť sám pri malom stole?" Deti potom rozprávajú negatívne: vyrušoval pri stole... Sedenie v kruhu má pri takýchto rozhovoroch prednosť a výhodu, pretože deti musia na seba vidieť.

Činnosť detí nespočíva len v počúvaní a rozprávaní; pre menšie deti písanie znamená veľkú námahu. Ich spôsob, ako sa vyjadriť, je maľovanie alebo kreslenie, čo nie je stratený čas. K primeranej detskej forme činnosti patrí aj spev detských piesní, ktoré katechéta starostlivo vyberá. Piesne, ktoré sa budú spievať pri slávnosti prvého svätého prijímania, sa nesmú násilne učiť tesne pred prvým svätým prijímaním. Nielen piesne, ale aj odpovede, ktoré budú spievať a hovoriť pri slávnosti, sa môžu učiť spôsobom rytmického rozprávania, kde hlavné slovo bude zdôraznené tlesknutím alebo zvukom triangla. Text má byť vyslovený pekne a zreteľne.

Prekonávanie únavy a zameranie na vzťah s Kristom

Únava je faktorom, ktorý treba brať do úvahy. Všetko, čo je deťom predkladané počas únavy, je stratené. Keď katechéta vynucuje intenzívnu činnosť napomínaním, trestom alebo nútením, dostavuje sa nechuť a negatívne pocity. Dosiahne sa opak toho, čo sa má dosiahnuť v príprave k sviatostiam: namiesto stále väčšej lásky k Ježišovi, namiesto vzrastania vzťahu k Bohu, vzniká komplex antipatie voči všetkému, čo sa týka Ježiša a sviatostí, Cirkvi a Boha. Nábožensky preťažené deti môžu byť skôr zlými kresťanmi ako nábožensky nepreťažené deti. Prvé prerušenie hodiny má byť obyčajne po 15 až 18 minútach. Katechéta má zahrať s deťmi pri otvorenom okne nejakú pohybovú hru. Na oživenie pozornosti sa neodporúča hrať nejakú biblickú hru. Zaspievanie piesne s rytmickým pohybom alebo sprevádzanej na nejakom hudobnom nástroji môže poslúžiť ako oživenie hodiny.

Príprava k sviatostiam je cestou - cestou k Ježišovi, nie k sviatosti ako liturgickému úkonu, nie ku kresťanskej povinnosti, k mesačnej spovedi a svätému prijímaniu, skrátka, nie k navonok zbožnej veci. Cesta dieťaťa k Ježišovi nie je teda cestou vedomostí o sviatostiach. Preto má byť učenie naspamäť v príprave na prvé sväté prijímanie obmedzené na najmenšiu mieru. Katechéta sa má oslobodiť od toho, aby hovoril: "len vtedy malo vyučovanie úspech, keď som sa im dal z jednej hodiny na druhú naučiť niečo naspamäť." K stretnutiu s Kristom dochádza, keď sú deti zo srdca dojaté, keď sa s oddanosťou modlia alebo s radosťou zaspievajú Pánovi pieseň chvály. Ak sa rozhodli niečo dobré vykonať a cvičili sa v láske alebo vo voľnom rozhovore vyjadrovali svoje zážitky a skúsenosti a vedeli ich voviesť do sveta náboženstva. Keď v aktívnom tichu odovzdali Bohu svoje starosti a nakoniec, ak sa podarilo, že deti idú rady k sviatosti pokoja a odpustenia, že si vážia a učia sa milovať slávnosť svätého prijímania. Ak sa katechéta na konci prípravy k sviatostiam pýta: "Čo vedia deti naspamäť?" "Čo vedia o tom povedať?" "Čo by som im mohol vyčítať?" Teda sú schopné alebo nie sú schopné "úspešne prijať sviatosti", pýta sa zle.

Sviatosti nepredstavujeme príliš hmotne ako nástroje, ale skôr ako stretnutie dvoch bytostí. Prijať sviatosť znamená stretnúť sa so zmŕtvychvstalým Kristom, ktorý žije stále vo svojej Cirkvi. Každá lekcia o sviatostiach a o milosti je tvrdým orieškom. Analógiu pre sviatosti možno nájsť len v skúsenostiach, ktoré už deti prežili. Každé dieťa vie, že obyčajným znamením, gestom, slovom sa môže zmieriť s mamičkou, nadviazať priateľstvo a podobne.

Prvá svätá spoveď (sviatosť zmierenia)

Je škoda, že u mnohých detí prvé sväté prijímanie s Kristom vo sviatosti lásky, v Eucharistii, je sprevádzané veľkým strachom a úzkosťou z prvej spovede. Prečo vzbudzuje prvá svätá spoveď v deťoch takú úzkosť a strach? Z liturgického hľadiska je to najťažšia sviatosť, má veľmi jednoduchý obrad a jej spoločenský charakter je veľmi skrytý. Preto je potrebné viesť dieťa k správnej liturgickej forme tejto sviatosti, aby sa nestala len obyčajným vypočítavaním hriechov. V nej môžeme vidieť návrat k Bohu, čo v sebe zahrňuje odlúčenie od všetkého, čo nie je Boh. Z Biblie vyplýva fakt, že hriech nás robí chorými a slabými (Ž 37). U detí môžeme vzbudiť vedomie, že svojimi hriechmi, i tými najtajnejšími oslabujeme telo Cirkvi, ktorého sme členmi.

Sviatosť zmierenia nepredstavujeme, akoby jej jediným cieľom bolo odpustenie hriechov. Má nás tiež spojiť s nebeským Otcom, urobiť nás jeho lepšími deťmi prostredníctvom udelenej milosti. Vo výuke o sviatosti zmierenia pre prvoprijímajúcich nepreberajme viac ako to, čo sa vyžaduje k platnosti sviatosti. Niekoľko lekcií stačí. Sviatosť zmierenia je sviatosťou radosti, nie strachu. Netreba zdôrazňovať deťom peklo, ale hovoriť o pozitívnej hodnote sviatosti zmierenia. Nerobme deťom príliš zložité schémy spytovania svedomia. Dieťa v tomto období ešte neobjavilo vlastnú povahu hriechu, jeho osobný charakter. Keď vyzývame dieťa, aby sa zahľadelo do svojho vnútra a skúmalo svoju minulosť, nájde tam len veľmi málo. Čím menej sa zahľadí do seba, tým je schopnejšie vidieť Boha. To pravda neznamená úplné zredukovanie spytovania svedomia pre tieto deti, ide len o prispôsobenie sa ich mentalite. Rodičov treba upozorniť, aby neprenášali na mravnú úroveň chyby a malé priestupky detí tohto veku ("Pán Ježiš sa na teba rozhneval", "urazil si Krista Pána", "musíš sa vyspovedať"), pretože dieťa vôbec nevidí vzťah.

Praktické tipy pre domácu prípravu a oslavu

Okrem duchovnej prípravy je dobré myslieť aj na praktické aspekty, ktoré pomôžu vytvoriť slávnostnú atmosféru a zdôraznia výnimočnosť dňa.

• Pripravte krstnú sviecu dieťatka. Budete ju potrebovať na samotný obrad prvého svätého prijímania.
• Zabezpečte dekorácie na výzdobu domu alebo bytu. Ak chystáte posedenie s rodinkou u vás doma, môžete pripraviť dekorácie, s ktorými vyčaríte slávnostnú výzdobu. Postačí vám pár balónikov, servítky, obrus, lupienky či organza na stôl.
• Ak bude hostí viac, môžete pripraviť menovky. Do vázičiek môžete pripraviť jednoduché biele kvietky (ruže, gypsomilky, tulipány, gerbery).
• Malým darčekom môžete hosťom poďakovať za to, že prijali pozvanie na prvé sväté prijímanie vášho dieťatka a zvýrazniť tak tento výnimočný deň. Pri objednávaní objednajte pár kúskov navyše, dieťatko môže malým darčekom potešiť napríklad spolužiakov.
• Zabezpečiť môžete aj spomienkovú knihu, do ktorej môžu pozvaní hostia písať jedinečné odkazy a priania pre vaše dieťatko.

Nezabúdajte na samotnú podstatu tohto dôležitého dňa. Prvé sväté prijímanie nie je o obrade, oslave ani o daroch. Vysvetlite si s dieťatkom, čo sa počas tejto veľkej slávnosti udeje, aby mohlo svoje srdiečko otvoriť pre samotného Pána Ježiša. Dôkladne sa spolu s ním pripravte na svätú spoveď. Najdôležitejšia je veľká dávka lásky a pokoja, pretože to je to najdôležitejšie.

Život po prvom svätom prijímaní: Pobožnosť deviatich prvých piatkov

Prvé sväté prijímanie sa, žiaľ, pre niektoré deti stáva zároveň posledným. Preto je dôležité povzbudiť rodiny prvoprijímajúcich, aby využili príležitosť a spoločne s deťmi vykonali pobožnosť deviatich prvých piatkov s prijatím Eucharistie a predchádzajúcou sviatosťou zmierenia.

Ježiš dal dvanásť veľkých prisľúbení tým, ktorí si vykonajú túto pobožnosť. Znamená to deväť mesiacov po sebe prijať Eucharistiu na prvý piatok v mesiaci. Najväčším prisľúbením je, že v hodine smrti bude Ježiš pri tom, kto si pobožnosť dobre vykoná aspoň raz v živote. Ak sa deväťmesačná pobožnosť preruší, je lepšie začať ju odznova. Keďže sme slabí ľudia a nemáme istotu, či sme podmienky naozaj verne zachovali, je možné si túto pobožnosť vykonať v živote aj viackrát. Počet deväť nie je žiadnou mágiou, ale umožňuje, aby sa človek naučil verne pristupovať k svätostiam. Súčasťou je ísť na prvý piatok na svätú omšu a ísť na svätú spoveď.

tags: #prve #svate #prijimanie #png