Obec Fintice sa vyvinula z potočnej radovej dediny do svojej súčasnej podoby v priebehu stáročí. Prvé historické pramene, datované pred rok 1272, uvádzajú obec ako osadu kráľovských strážcov hraníc. Táto informácia je v súlade s výsledkami umelecko-historického výskumu kaštieľa.
Archeologické nálezy a pôvodné sídlo
V suteréne súčasného kaštieľa bola objavená stavba, ktorá je jednoznačne staršia ako ostatné stavebné etapy kaštieľa a jeho komplexu. Úzke strieľňové okná, úzke dvere smerujúce na východnú stranu veže, goticky tvarované lomené oblúky klenieb a rozsah terajších suterénnych priestorov poukazujú na najstaršiu stavebnú etapu vo vývoji architektúry. Toto sídlo už pravdepodobne neslúžilo pôvodným strážcom hraníc, ktorí odišli pred rokom 1272, ale mohlo byť sídlom prvého doloženého majiteľa Fintíc, šľachtica zo Slavónska, komesa Gudu. Je veľmi pravdepodobné, že toto prvé sídlo bolo postavené na mieste pôvodnej strážnej veže, čo potvrdzuje jeho jednoznačne obranný charakter.
Renesančná prestavba
Začiatkom 16. storočia sa majiteľmi stali Darholcovci, ktorí vlastnili majetok aj v druhej polovici 16. storočia. Predpokladá sa, že práve oni dali rozšíriť pôvodné gotické sídlo do renesančnej podoby. V tomto období, v duchu renesančnej idey harmónie, kaštieľ získal novú formu s dostavbou druhej veže smerom k dnešnému kostolu. Klenby v prvom nadzemnom podlaží sú typickou ukážkou renesančných klenieb so styčnými lunetami, ktoré sa nachádzajú aj v iných kaštieľoch v Šarišskej župe. Renesančne tvarovaný stĺp v dnešnej vstupnej hale má charakter dórskeho stĺpa a okolo neho bolo pôvodne umiestnené pravotočivé schodisko na druhé nadzemné podlažie. Podobné dva stĺpy, avšak menšie, boli objavené aj v dnešnom objekte reštaurácie (bývalá voliareň) na západ od kaštieľa. Na pätkách a hlaviciach týchto stĺpov boli nájdené zvyšky tehlovočervenej polychrómie. Počas výskumu boli objavené aj strieľňové otvory a zvyšky oblúkovitej atiky. Renesančné úpravy boli vykonané dvakrát. Prístavbou východnej veže sa jednovežový objekt premenil na dvojvežový, pričom sa predpokladá, že atika sa uplatnila v celom novovzniknutom tvare kaštieľa. Pramenné materiály nepriamo naznačujú, že staviteľmi tejto druhej renesančnej fázy mohla byť rodina Dessewffyovcov, ktorá je spomínaná ako majiteľ už v prvých desaťročiach 17. storočia. Architektonické nálezy pôvodných neskororenesančných kamenných ostení na východnej veži potvrdzujú vývoj objektu.
Baroková prestavba a modernizácia
Impozantná a finančne náročná bola baroková prestavba celého areálu. Zahrnula prestavbu a dostavbu pôvodných plochých trámových stropov na mohutné barokové korýtkové klenby s bohatou štukovou výzdobou páskového ornamentu, prestavbu schodiska, dostavbu hospodárskych krídel na východnej a západnej strane a dostavbu severného krídla. Táto prestavba, označená ako baroková, má dve fázy. Druhá fáza výstavby komplexu fintického kaštieľa súvisí s menšími dostavbami v kaštieli a rozsiahlejšou stavebnou aktivitou významného predstaviteľa rodu, šarišského župana Samuela Dessewffyho. Kostol so spojovacou chodbou ku kaštieľu bol podľa údajov postavený v rokoch 1775-1778 a vysvätený v roku 1778 po dokončení interiérových prác. V tomto období bola strecha prestavaná na mohutný manzardový typ s veľkými komínmi. Technické vymoženosti zahŕňali aj ústredné kúrenie s teplovzdušnými kanálmi. V suteréne bola zriadená kanalizácia na odvádzanie vody z vodojemu, ktorý bol tiež vybudovaný pre potreby kaštieľa.
Kostol vo Finticiach: Architektúra a výzdoba
Kostol vo Finticiach je jednoloďový a jednovežový s apsidou na východnej strane a spojovacím krídlom a chodbou na západnej strane, prepojený s kaštieľom. Bol postavený na mieste staršieho kostola. Jeho umiestnenie pod dominantným kopcom v centre obce, v čase, keď rozloha kaštieľa nebola taká rozsiahla, je netypické.
Exteriérová a interiérová výzdoba
Výzdoba a architektonické tvaroslovie exteriéru sú neskorobarokové až rokokové, najmä v štukovej výzdobe okien na spojovacom krídle, kde sa zachovali páskové ornamenty s rokokovými prekrajovanými mriežkami. Vstup do kostola je na južnej strane cez barokový portál s bohatým tvarovaním v supraporte. Nad ním je umiestnený rodový erb Dessewffyovcov. Exteriérová výzdoba kostola je skromnejšia, zameraná na vystupujúce štukové pilastre, zdôraznené farbou.
Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami, bohato zdobenými štukovými rokokovými ornamentami, ktoré lemujú aj korunnú rímsu. Architektonicky významným detailom je kamenné, pravouhlo tvarované ostenie - portál vstupu do sakristie, s rokom 1754 uvedeným v klenáku.
Hlavný oltár a jeho ikonografia
Interiéru dominuje hlavný oltár, zasvätený Navštíveniu Panny Márie. Po stranách sú umiestnené oltáre sv. Jána Nepomuckého a sv. Jozefa. Nad západným vstupom sa nachádza chór s organom, tvoriaci vzácny slohovo neskorobarokovo-rokokový súbor zariadenia kostola.
Bočný oltár sv. Jozefa je ikonologicky zaradený do neskorobarokovej až rokokovej výzdoby kostola. Sv. Jozef, patrón Rakúska od roku 1675, je na oltárnom obraze ústrednou postavou. Jeho pestúnsky vzťah k malému Ježiškovi je vyjadrený v jemnom detskom geste objatia. Kompozícia obrazu je jednoduchá, s nahým telíčkom dieťaťa objímajúcim sv. Jozefa. Výraz sv. Jozefa je posvätný, s láskavým priklonením hlavy k hlávke dieťaťa. Obraz je osadený v bohatom zlatom rokokovom ráme.
Po stranách oltára sú umiestnené postavy sv. Anny a sv. Joachima. Sv. Anna drží knihu s radostnou tvárou, akoby učila Pannu Máriu čítať. Sv. Joachim je pootočený k nebesiam v ďakovnom výraze, v rukách drží pastiersku palicu ako symbol pokorenia a návratu. V spodnej časti oltára, pod obetným stolom, je riešený ako grotta so ležiacou sv. Rozáliou. Táto svätica, uctievaná ako ochrankyňa pred morom, žila v 12. storočí a po smrti sa jej ostatky stali zdrojom úcty. Jej atribútmi sú jaskyňa a veniec bielych ruží. Kult sv. Rozálie sa rozšíril po Európe najmä vďaka jezuitom. Skĺbenie jednotlivých postáv na oltári, hoci na prvý pohľad nesúrodé, je v tomto kontexte hlboko duchovné a emotívne.
Oltár je doplnený bohato tvarovanými rokokovými hlavicami stĺpov a baldachýnom s malými postavami anjelikov a drapériami.
Oltár sv. Jána Nepomuckého a kazateľnica
Oltár sv. Jána Nepomuckého je koncipovaný ako oltár vo svojej vrchnej časti, zatiaľ čo dolná polovica slúži ako kazateľnica. Architektonicky je zviazaný so schodmi kazateľnice, ktoré ústia smerom k hlavnému oltáru. V najvrchnejšej časti oltára-kazateľnice sa nachádza baldachýn s holubicou ako symbolom Ducha Svätého, obklopený šatkou a malými putti. Baldachýn je zdobený bohatými rokokovými tvarmi, s bohato zláteným okrajom.
Ústredný motív oltára predstavuje sv. Jána Nepomuckého, namaľovaného neznámym majstrom. Obraz zobrazuje typické zobrazenie tohto obľúbeného českého svätca. Jeho životný príbeh, spojený so spovedným tajomstvom a mučeníckou smrťou, viedol k rýchlemu rozšíreniu jeho kultu po celom Rakúsko-Uhorsku. Dokladom toho je aj dokončenie rímsko-katolíckeho kostola vo Finticiach v roku 1755.
Na obraze je sv. Ján Nepomucký znázornený v hnednom rúchu s kráľovským plášťom podšitým červenou látkou a veľkým hermelínovým golierom. Okolo hlavy má päť hviezd. Zvláštnosťou zobrazenia je kombinácia kráľovského plášťa s kajúcnickým šatom. Tradičným atribútom je kríž v ľavej ruke, pravou žehná. Doplňujúcimi svätcami po stranách obrazu sú sv. Peter a Pavol so svojimi atribútmi. Celý komplex je doplnený neskorobarokovými a rokokovými detailmi s polychrómiou a zlátením. Oltár tvorí dominantu na ľavej strane chrámovej architektúry a je pendantom pravej strany.
Hlavný oltár: Kombinácia architektonických štýlov
Hlavný oltár vo Finticiach, umiestnený v apside chrámu, je kombináciou dvoch typov oltára: baldachínového, typického pre vrcholné baroko na Slovensku, a rokokového drapériového oltára, známeho napríklad z Dómu sv. Martina v Bratislave. Oltárny komplex je dômyselne skomponovaný na stred apsidy a tvorí dominantu interiéru.
Ikonologická výstavba sa viaže k ústrednému motívu obrazu Navštívenia Panny Márie. Vertikálna kompozícia začína od menzy s dekoratívnymi rokajovými rezbárskymi prvkami. Svätostánok je zatvorený, s priestorom pre Sviatosť oltárnu. Dekoratívny otvor je zvýraznený rokajom. Po stranách svätostánku sú relikviáre v bohatých rokokových rámoch, vedľa nich sochy anjelov nadživotnej veľkosti, čiastočne s dynamickým pohybom tela a drapérie. Tváre majú klasicisticko-insitný charakter. Obaja anjeli smerujú symetricky k oltáru v adoračnom geste.
Zemskí patróni: Sv. Štefan a sv. Ladislav
Sochársku kompozíciu dopĺňajú zemskí patróni, uhorskí králi sv. Štefan a sv. Ladislav.
Sv. Štefan, prvý uhorský kráľ a zakladateľ cirkevnej organizácie v Uhorsku, je na soche zobrazený v momente, keď podľa legendy ponúkol svoju korunu Panne Márii po obrátení krajiny na kresťanstvo. Táto časť sochárskej výzdoby je považovaná za najzdarilejšiu, s čiastočne barokovou drapériou a expresívnym výrazom tváre, svedčiacim o nadanom majstrovi.
Sv. Ladislav, na pravej strane oltárnej kompozície, je znázornený statickejšie a kompozične jednoduchšie. Podľa legendy zachránil dievčinu pred únosom Kumánom, čo predznamenalo jeho ďalšie víťazstvá a úspešné kraľovanie.
Títo svätci boli nielen vznešenými prototypmi kráľov, ale aj ochrancami chudobných a všetkých obyvateľov kráľovstva, od ktorých sa očakávala pomoc a príhovor aj po smrti, najmä v časoch morových epidémií.
Sv. Ladislav je zobrazený vo vojenskom brnení, s vojenskou sekerou a kráľovskou korunou, ako je to pre neho typické.
Sochárska výzdoba oltára plynule prechádza do architektonickej výstavby cez štvoricu stĺpov. Toto kombinovanie architektúry, maliarstva a sochárstva je typické pre barokové obdobie a vytvára veľkú optickú ilúziu priestoru.
Vrchol oltára a obraz Navštívenia Panny Márie
Bočné polia medzi stĺpmi sú riešené drapériou, v strede je umiestnený veľký obraz, ktorý tvorí dominantu celého oltárneho komplexu. Je zasadený v rokokovom vyrezávanom pozlátenom ráme. Nad ním sa nachádza koruna uhorských kráľov, nesená malými anjelikmi-putti na volutách a rokajových výzdobách, tvoriaca baldachýn. Tento typ oltárneho ukončenia je typický pre barokové obdobie v Čechách, Rakúsku a na Slovensku.
Pod baldachýnom, medzi obláčikmi a cherubínmi symbolizujúcimi nebo, je svätožiara s monogramom Panny Márie. V nadväznosti na ikonologické vyjadrenie v soche sv. Štefana, uhorská koruna na vrchole oltára symbolizuje nielen korunu Panny Márie ako Kráľovnej, ale aj korunu prijatú od svätca. Uhorsko bolo známe ako "Regnum Marianum", Máriino kráľovstvo.
Obraz, ktorý určuje patrocínium fintického kostola, zobrazuje novozákonný námet Navštívenia Panny Márie Alžbete, matke sv. Jána Krstiteľa. Kompozícia, pozadie a celkové podanie prezentujú klasicistické stvárnenie, hoci presný autor obrazu nie je zatiaľ známy. Predpokladá sa, že reštaurátorské práce prinesú viac informácií.
tags: #prve #svate #prijimanie #obec #fintice