Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej je situovaný priamo v centre Kremnice ako ústredná stavba a dominanta Mestského hradného komplexu. Je to dvojloďový neskorogotický kostol s mohutnou a vysokou vežou. Kostol je opevnený dvojitým gotickým hradným múrom s bránou a troma baštami. Na južnej strane opevnenia sa dodnes zachovali zvyšky starej radnice. Hradný kostol plnil funkciu hlavného farského kostola až do konca 14. storočia.
Mestský hrad a jeho vývoj
Mestský hrad predstavuje veľmi zaujímavý osobitý typ obrannej stavby, ktorá na rozdiel od väčšiny hradov na území Slovenska nebola budovaná panovníkom, alebo miestnym feudálom. Výstavbu mestského hradu zabezpečovali mešťania pravdepodobne výhradne pre potreby správy a obrany svojho mesta. Boli jeho vlastníkmi, podobne, ako to bolo aj v talianskych mestských štátoch. Opevnenie kremnického mestského hradu je najstaršie zachované spomedzi opevnení známych slovenských mestských hradov. V našich podmienkach spája všetky mestské hrady základná charakteristika: ide o samostatne stojaci ústredný objekt kostola (väčšinou nablízku s karnerom) obkoleseného obvodovou hradbou.
Najstaršie obdobie a karner
Najstaršie obdobie vývoja mestského hradu je spojené s výstavbou pôvodného kostola s neďalekým karnerom sv. Ondreja. Neoddeliteľnou súčasťou hradobného systému boli obranné a čiastočne obytné objekty hranolových veží (severná a južná schodisková vstupná veža, na západnej strane tzv. Malá, resp. Hodinová veža) a obranná polkruhová veža (tzv. Banícka bašta) na východnej strane. Karner je považovaný za najstaršiu zachovanú stavbu v areáli mestského hradu. Je vybudovaný na kruhovom pôdoryse, jeho spodná časť slúžila ako kostnica a vrchná časť plnila funkciu kaplnky. Pôvodne bola kaplnka zasvätená svätému Michalovi, neskôr v roku 1430 svätému Ondrejovi.
Zaklenutie priestoru kostnice šesťdielnou klenbou s hranolovými rebrami len vzdialene pripomína zložitejšie riešenie zaklenutia karnera na Starom zámku v Banskej Štiavnici. Na základe spomenutej analógie býva kremnický karner zvyčajne datovaný do obdobia prvej polovice 13. storočia. Do kaplnky karnera vedie gotický vstupný portál, ktorý je stavebne organicky prepojený s jednoducho profilovaným soklom kostnice. Spolu s kružbami okenných otvorov a profiláciou zaklenutia kaplnky ho možno spoľahlivo zaradiť až do obdobia pred polovicou 14. storočia. Obvodové steny karnera sa navyše zdajú byť primárne previazané s murivami Severnej veže a vnútornej hradobnej línie.
Výstavba a prestavby Kostola sv. Kataríny
Najstaršie obdobie stavebného vývoja Kostola sv. Kataríny je pomerne nejasné. Prvotným impulzom k takej rozsiahlej stavebnej činnosti, akou je premyslené budovanie mestského hradu na čele s kostolom, mohlo byť len založenie mesta v pravom zmysle slova uhorským panovníkom Karolom Róbertom z Anjou v roku 1328. Po tomto dátume vznikol už v priebehu, ale najneskôr koncom 14. storočia pozoruhodný hradný komplex s vonkajším a vnútorným hradobným okruhom. Vo všeobecnosti sa v odbornej literatúre kladie vznik hradného kostola pred rok 1400, do 13. alebo 14. storočia.
Najneskôr v 2. polovici 14. storočia vznikli obvodové steny terajšieho polygonálneho presbytéria so zachovanými detailmi. Pôvodný kostol na hradnom kopci prestavali začiatkom 15. storočia. Niektorí bádatelia sa najnovšie prikláňajú k názoru, že v lodi dnešného kostola treba hľadať ešte pôvodnú románsku, zrejme bazilikálnu stavbu, z ktorej sa pravdepodobne zachovalo obvodové murivo. Tento prvý sakrálny objekt mal dvojité opevnenie, ktoré postavili v priebehu 14. storočia.
Pre dnešnú podobu interiéru bola dôležitá pomerne spoľahlivo datovateľná prestavba z obdobia okolo roku 1400. Dnešné dvojlodie kremnického hradného kostola, ako aj samotná kamenosochárska práca, poukazuje na vplyv majstra Michaela Chnaba, ktorý koncom 14. storočia viedol svätoštefanskú stavebnú hutu vo Viedni.
V priebehu 2. polovice 15. storočia, v pokojnom Korvínovskom období, bola polkruhová východná bašta stavebne upravená do podoby polygonálneho presbytéria novej kaplnky Narodenia Panny Márie. Svätyňu pristavili k lodi až neskôr, asi roku 1480. Pri jej stavbe použili vtedy veľmi obľúbené dekoratívne iluzionistické prvky, prejavujúce sa na klenbe, pri krížení pätiek a rebier i pri figurálnych detailoch. Postavili ju v dobovo náročných formách, charakteristických pre celú oblasť Podunajska. Novú svätyňu i staršiu loď vysvätili roku 1488. Vtedy zmenili aj meno patróna kostola sv. Michala (zmienka o konsekrácii kostola sv. Michala pochádza z roku 1423) na svätú Katarínu, ochrankyňu baníkov.
Do 2. polovice 80. rokov 15. storočia možno časovo zaradiť poslednú neskorogotickú etapu stavebného vývoja kostola. Renesančné úpravy hradného kostola súvisia predovšetkým s jeho obnovou po ničivom požiari v roku 1560. Ich bezprostredným dokladom je zaklenutie podvežia so štukovou výzdobou a pravdepodobne aj čiastočne zmenená pôvodná stredoveká podlažnosť s hypoteticky zamýšľaným zaklenutím nových priestorov. V tomto období bola na západnej fasáde dvojlodia kostola rekonštruovaná terajšia veža. V roku 1709 bol hradný kostol rekatolizovaný, s čím súvisí aj opätovné vysvätenie kaplnky v karneri.
Architektúra a interiér Kostola sv. Kataríny
Rekonštrukcia v 19. storočí
Poslednou obnovou, ktorá upravila vonkajší vzhľad a celkovú siluetu kostola do súčasnej podoby, bola rozsiahla rekonštrukcia v 80. rokoch 19. storočia. O návrat do gotickej podoby sa pokúsil majster Ferenc Storno. Na fasádach vytvoril nové omietky s iluzívnym kvádrovaním a vo vrchole veže osadil vysokú ihlancovú strechu so štyrmi postrannými vežičkami. Storno sa snažil o slohové zjednotenie nesúrodého interiéru. Slohovo rôznorodý mobiliár bol nahradený novými neogotickými prvkami zo Stornovej dielne: farebnými vitrážami okien, drevenými krídlovými oltármi s pozlátenými a maľovanými architektonickými nadstavcami a tabuľovými maľbami, baldachýnom kazateľnice, drevenou konštrukciou schodiska kazateľnice, stolárskymi výrobkami (vyrezávané dvere, lavice v dvojlodí) a kamennými sochami na pilieroch dvojlodia a fasáde južnej predsiene. Taktiež sa pristúpilo k osadeniu neogotických kamenných článkov a výmaľbe starších drevených detailov.
20. storočie a súčasnosť
V 1. polovici 20. storočia pokračovali na hradnom kostole pamiatkárske zásahy konzervátorského charakteru. Už v roku 1922 bol na základe obhliadky konzervátora Jindřicha Čapka mladšieho vypracovaný program pamiatkovej obnovy. Predpokladal rozsiahlu sanáciu exteriérových fasád, statické zabezpečenie západnej veže a konzervovanie neogotického interiéru. V 2. polovici 20. storočia (od roku 1976) bol kremnický hradný areál pre verejnosť dlhodobo uzavretý v súvislosti so statickým zabezpečovaním trhlín na murivách veže a dvojlodia kostola, ako aj jednotlivých objektoch hradu. Postupne boli ukončené všetky práce na Kostole sv. Kataríny, ktorý bol verejnosti sprístupnený v roku 1992.
Exteriér a interiér - Detaily
Hradný Kostol sv. Kataríny je ústrednou časťou kremnického mestského hradu. Okolo kostola je dvojité opevnenie s baštami, rotundou, hodinovou vežou, severnou bránou a novším schodiskovým vstupom z južnej strany. Dominantou exteriéru kostola je Západná veža, ktorá vznikla už v stredoveku, pravdepodobne ako samostatná súčasť opevnenia bez súvislosti s kostolom. Fasády veže hradného kostola majú horizontálne členenie jednotlivých podlaží kamennými rímsami a pripomínajú obdobné riešenie fasád vedľa stojacej tzv. Hodinovej (Malej) veže. Sú pokryté omietkami s iluzívnym kvádrovaním. Na veži kostola je osadená vysoká ihlancová strecha so štyrmi postrannými vežičkami. Okná veže majú plné polkruhové oblúky. Vo veži po stáročia sídlili strážcovia a ohlasovali nebezpečenstvo. V súčasnosti funguje izba strážcov ako expozícia a zároveň je odtiaľ najkrajší výhľad na mesto Kremnica a okolie.
Presbytérium má päť oporných pilierov so strieškou. Medzi piliermi sú osadené vitrážové okná s lomenými oblúkmi. Pod oknami lemuje celý obvod presbytéria podokenná rímsa. Ku presbytériu je zo severnej strany pristavaná sakristia, ktorá má na rohu nárožný oporný pilier a na každej strane jedno vitrážové okno. Sakristia má pultovú strechu. Na nároží presbytéria a sakristie je malá vežička, ktorá ukrýva točité schodisko. Na severnom aj južnom priečelí sú kaplnky. Južná kaplnka má sedlovú strechu, severná má pultovú strechu. Vedľa južnej kaplnky je vystupujúca časť s arkádou, vstupným portálom a pultovou strechou, použité sú krížové klenby. V stĺpe arkády sa nachádza soška Ježiša Krista.
V presbytériu sieťová klenba s motívom krúživého pohybu rebier dosadá na objímavé vidlicové pätky, použité aj na zaklenutí oratória, kde pripomínajú tvar lastovičieho chvosta. Tento jav sa nazýva „Kremnická pätka“. Sieťová klenba má na svorníku letopočet 1488, kedy bola nová svätyňa vysvätená. Polia klenby svätyne sú zdobené maľbami svätcov, sú tam vyobrazení štyria evanjelisti a 12 apoštolov, v strede je Otec, Syn a Duch Svätý, na stenách sú kamenné epitafy. V kútoch svätyne sú na rebrách nezvyčajné ľudské a zvieracie figúry, ktoré zobrazujú Krista, možno donátorov alebo prorokov a evanjelistov, a ako ich protiklad dvojicu diablov. V závere presbytéria dopĺňa klenbový obrazec figurálna výzdoba v podobe dvojice búst.
Dvojlodie kostola má obkročnú klenbu s kamennými rebrami a neogotickou pásovou výmaľbou v poliach, čiastočne rastlinnými motívmi. K triumfálnemu oblúku je pristavená kamenná kazateľnica, pochádzajúca z obdobia renesancie, spočívajúca na stĺpe s korintskou hlavicou, pričom steny rečniska člení lineárne panelovanie. Zaujímavým detailom renesančnej krsteľnice z ružového mramoru, s neskorogotickým vekom, diela najvýznamnejšieho kremnického medailéra Krištofa Füssela, je figurálna konzola v podobe mužskej polpostavy s rukami zopätými v modlitbe, pochádzajúca zo 16. storočia. Na stredovej arkáde s dvojicou pilierov spočíva zaklenutie priestoru s poľami krížových rebrových klenieb, ktoré sa v mieste prechodu k svätyni menia na trojuholníkové obkročné klenby.
Oltárna výzdoba
Oltárnu výzdobu kostola tvorí dnes pätica oltárov z konca 19. storočia. Hlavný oltár (svätyňa), Oltár svätej Anny (južná kaplnka), Oltár svätého Jozefa (južná strana víťazného oblúka), Oltár Panny Márie (severná strana víťazného oblúka), Oltár sv. Kríža (severná kaplnka) majú na viditeľných miestach zakomponovanú autorskú signatúru staviteľa a maliara Ferenca Storna. Storno bol tvorcom ich návrhov a podľa vročenia namaľovaného na tabuliach oltárov boli vyhotovené v rokoch 1884 - 1885 v juhotirolských dielňach.
Od južnej kaplnky smerom k severnej je badateľný základný ideový koncept oltárov - svedectvo o pozemskom bytí Krista. Významová línia začína odkazom na nepoškvrnené počatie Panny Márie (oltár sv. Anny), ktoré bolo predpokladom nepoškvrneného počatia Vykupiteľa. Ďalší oltár so sv. Jozefom, otcom Ježiša, ktorý je zároveň patrónom rodiny, nadväzuje a vytvára priame spojenie s bočným oltárom Madony na polmesiaci, čiže s Narodením Ježiša. Líniu uzatvára Vykupiteľova obeta na kríži (oltár sv. Kríža). Dominantou Južnej kaplnky je oltár sv. Anny, ktorého ústredným motívom je postava matky Panny Márie. V severnej kaplnke je samostatným celkom oltár, ktorý uzatvára spomínaný ideový koncept oltárnych súborov Vykupiteľovou smrťou na kríži. Ježiša tu už tradične sprevádza jeho matka a najmladší spomedzi apoštolov, sv. Ján.
Sochy a vitráže
Dve drobné gotické sošky inštalované na južnej strane dvojlodia zobrazujú hlavné patrónky baníkov svätú Barboru s vežou a svätú Katarínu s kolesom. Pod emporou kostola je dnes umiestnená aj trojica neskorogotických sôch zobrazujúcich ženské postavy: Svätá Helena (s atribútom kríža), neznáma svätica alebo Panna Mária (bez atribútu) a svätá Alžbeta (džbán a košík s milodarmi). Tieto pochádzajú pravdepodobne z kremnického špitálskeho Kostola sv. Alžbety. Kvalitne prepracované detaily odevov a realizmus tvárí súvisia s činnosťou viedenskej dielne Nicolasa Gerhaerta z Leydenu. V severozápadnom kúte dvojlodia pod tribúnou je umiestnený originál samostatnej monumentálnej sochy Panny Márie, tzv. Immaculata, pochádzajúci z 2. polovice 18. storočia.
V menších okenných otvoroch (napr. dvojpodlažnej sakristie) osadili výplne z kruhových terčíkov evokujúcich utilitárne stredoveké umenie. V impozantných štíhlych gotických oknách so stredovým prútom a s kružbou vo vrchole, presvetľujúcich bočné kaplnky a loď, použili zase pestrofarebné dekoratívne vitráže s prísne symetricky koncipovaným kobercovým vzorom z rastlinných a geometrických prvkov. Na spodnej strane jednej z výplní v južnej strane svätyne je identický nápis, ktorý spolu s časovým údajom prináša informácie o tvorcovi návrhov vitrážovej výzdoby kostola sv. Kataríny, synovi Ferenca Storna, Kolomanovi a ich vyhotoviteľovi, Augustínovi Vermesovi. Podľa toho vieme, že Koloman vypracoval návrhy okolo roku 1884 a vlastné vitráže dodal šopronský sklár a maliar Vermes v roku 1885.
Na vnútornom aj vonkajšom plášti Kostola sv. Kataríny a na hodinovej veži sa nachádza spolu 10 historických náhrobných platní, tzv. epitafov, vždy s nápisom a erbom zosnulého (prevažne vysokí úradníci banskej spoločnosti a mincovne).
Organ
Historický kontext mesta Kremnica
Vznik a význam mesta
Vznik a dejiny Kremnice úzko súvisia s výskytom zlatonosných rúd na jej území. Údolie Kremnického potoka bolo banícky aj poľnohospodársky kolonizované slovenským a nemeckým obyvateľstvom už pred 14. storočím. Vznik slobodného kráľovského mesta Kremnica je spojený s dátumom 17. november 1328, kedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal osade Cremychbana privilégiálnu listinu. Podnetom k právnemu povýšeniu osady boli hospodárske a menové reformy Karola Róberta, hlavne zavedenie zemepanskej banskej slobody a založenie kráľovskej mincovne v bezprostrednej blízkosti baní a hút. Kremnica sa v krátkom čase stala sídlom kráľovskej banskej a mincovej komory a bola obdobím najväčšieho rozkvetu.
Príjmy z banského a mincovného podnikania sa prejavili aj v úrovni vzdelanosti, kultúry a umenia v meste. Bohaté tradície s koreňmi v stredoveku má kremnické školstvo. Mestská latinská škola patrila k najstarším na Slovensku, a tradícia silného školstva sa prejavila aj v 20. storočí vznikom sústavy školských zariadení a umeleckopriemyselnej školy.
Úpadok banskej činnosti a jeho dôsledky
Kým v 1. polovici 19. storočia mesto prežívalo skutočnú krízu v súvislosti s prerušením banskej činnosti, v ďalších desaťročiach sa situácia zlepšila získaním kontroly nad lesným úradom a vysúdením lesov. Žiaľ, v 80. rokoch 19. storočia v dôsledku banskej činnosti pod mestom došlo k deštrukcii niektorých pamiatok. Pre statické poruchy museli asanovať Kostol Panny Márie Snežnej na námestí (1880), o dve poschodia bola znížená radnica na Mestskom hrade aj hradby (1887); z dopravných dôvodov odstránili časť mestských hradieb, zbúrali Hornú aj Bystrickú bránu. Historické jadro najviac utrpelo na konci II. svetovej vojny. Po zaradení Kremnice do zoznamu mestských pamiatkových rezervácií mnohé zničené objekty v roku 1950 nahradili citlivo riešené novostavby. Produkcia drahých kovov prudko klesala a hlbinná ťažba zlatých a strieborných rúd na ložisku Kremnica bola ukončená v roku 1970.
tags: #prve #svate #prijimanie #kremnica