Mesto Revúca si opakovane pripomína významné míľniky v histórii školstva, ktoré sú neoddeliteľne spojené s Prvým slovenským gymnáziom. Táto inštitúcia, ktorú si ľud právom privlastnil a nazval „Prvé slovenské gymnázium“, predstavuje prelomový bod vo vývoji stredného školstva na Slovensku. Slovenské gymnaziálne vzdelávanie v Revúcej zažilo počas svojej histórie množstvo radikálnych zmien, no napriek spoločenským zmenám a politickým tlakom funguje po niekoľkých nútených prestávkach dodnes.
Založenie a historický vývoj gymnázia
V roku 1862 bolo vo vtedajšej Veľkej Revúcej založené Slovenské evanjelické gymnázium. Bola to prvá úplná stredná škola, na ktorej sa vyučovalo v slovenskom jazyku a na ktorej sa aj maturovalo po slovensky. Škola mohla existovať len vďaka zbierkam a darom slovenského národa.
Vyučovanie vtedy prebiehalo v prenajatých priestoroch Latinákovho domu, ktorý neskôr gymnázium odkúpilo. Dnes ho poznáme ako prvú budovu gymnázia a je v ňom umiestnené múzeum. Pri gymnáziu zriadili aj allumneum, teda školskú jedáleň, pričom z priestorových dôvodov ňou bola jedna z učební. Popri gymnáziu vzniklo aj učiteľské semenisko, teda ústav na výchovu slovenských učiteľov. Už v roku 1871 sa začalo s výstavbou novej budovy školy, ktorú bez podpory Uhorska otvorili vo februári 1873.
Zakladateľom Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa podarilo postupne vybudovať nielen úplné osemročné gymnázium a zabezpečovať systematické maturitné skúšky, ale aj rozvinúť ďalšie vzdelávacie inštitúty, predovšetkým prvý slovenský učiteľský ústav na vzdelávanie učiteľov či prvý slovenský dievčenský výchovný ústav. Úspešná bola i mimoškolská činnosť gymnázia, a to tak tvorba kvalitných učebníc, ako aj fungovanie študentských spolkov a súborov - vzdelávacieho, divadelného, speváckeho a hudobného. Profesori revúckeho gymnázia sa do rozvoja slovenského života zapísali aj úsilím o založenie hospodárskych a kultúrnych inštitútov. Založili prvý finančný ústav i prvé spotrebné družstvo svojho druhu v Uhorsku a rozvoj kultúrneho života inšpirovali založením Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh. Ján Botto, významný predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru a patrónom slovenského gymnázia v Revúcej.
Pre svoju orientáciu a slovenského ducha sa však gymnázium v Revúcej stalo terčom útokov zo strany maďarských kruhov a 20. augusta 1874 bolo zatvorené. Podobný osud postihol aj nižšie slovenské patronátne gymnáziá - evanjelické v Martine a katolícke v Kláštore pod Znievom.
Obnova a moderné obdobie
Vyučovanie na gymnáziu v Revúcej obnovili po dlhšej nútenej prestávke až po vytvorení Československej republiky. Československé štátne reálne gymnázium v meste obnovili 19. septembra 1919 a vyučovanie v prvom ročníku sa začalo 16. februára 1920. V priebehu rokov 1927 až 1929 gymnázium postupne zrušili a zmenili na meštiansku školu.
Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 bolo opäť otvorené osemtriedne gymnázium. Vzniklo aj ako nástupca reálneho gymnázia, ktoré fungovalo v medzivojnovom období. Prví maturanti opustili gymnázium už v roku 1949. Tlaky a zmeny sa klasickému gymnáziu nevyhli ani v novodobej histórii; istý čas bolo zmenené na všeobecno-vzdelávaciu školu. Osemročné gymnaziálne vzdelávanie sa v Revúcej začalo až po nežnej revolúcii. Novodobú históriu začali písať hneď po vojne v roku 1945. Jeho prví žijúci maturanti sa dodnes stretávajú a pri príležitosti 150. výročia Prvého Slovenského gymnázia sa vyše 80-roční maturanti aspoň telefonicky porozprávali so svojou triednou učiteľkou.
Po vojne obnovené gymnázium v Revúcej využívalo viaceré priestory. Vyučovanie začali najskôr v pôvodnej budove Prvého slovenského gymnázia, ktorú postavili zo zbierok ľudu. Tento priestor ale študentom nestačil a využívali aj učebne v dnešnej Základnej škole I. B. Zocha. V roku 1980 bol položený základný kameň novej budovy gymnázia v Revúcej. V čase, keď si gymnázium pripomínalo 125. výročie založenia v septembri roku 1987, bola v histórii školy už štvrtá budova gymnázia slávnostne otvorená. Zároveň bol škole udelený názov Gymnázium Martina Kukučína. Okrem veľkoryso riešených priestorov pre vyučovanie, telocvične, jedálne s kuchyňou a externého športového areálu školy je súčasťou budovy krytý plavecký bazén, ktorý dali do užívania o rok neskôr.
Oslavy 150. výročia založenia (2012)
V Revúcej sa v dňoch 13. - 16. septembra 2012 konali celocirkevné a celonárodné slávnosti venované 150. výročiu založenia Prvého slovenského gymnázia - Slovenského evanjelického a. v. patronátneho gymnázia. Toto významné výročie si pripomenulo mesto Revúca spolu s Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania na Slovensku (ECAV), Maticou slovenskou a revúckymi gymnáziami. Celonárodné slávnosti sa uskutočnili pod záštitou prezidenta republiky Ivana Gašparoviča.
Slávnostné bohoslužby a spomienkové akty
Oslavy 150. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia vyvrcholili v nedeľu 16. septembra 2012 slávnostnými službami Božími v evanjelickom kostole augsburského vyznania v Revúcej. Práve v ňom 16. septembra 1862, presne pred 150 rokmi, zaznela inauguračná reč Augusta Horislava Škultétyho pri otváraní Prvého slovenského evanjelického a. v. gymnázia, v tom čase jedinej úplnej slovenskej strednej školy.
V nej sa Škultéty úprimne tešil, že: „Ten šíp nový, to dieťa vyžiadané, je toto Slovensko-evanjelické gymnázium, ktoré sa v tejto Vznešenej Cirkvi ev. a.v. vzdialených Bratov s uradovaným srdcom pozdravujú. Ó, koľké túžby, koľké tu nádeje kojia a obživujú i duše naše! Že pekný štep tento vyrastie v mocný strom, a nielen utešeným kvetom osvety a umenia zakvitne! Že toto vyžiadané dieťa dospejúc k veku, rodičom svojim Cirkvi i Národu, - k ozdobe a chlúbe, k pomoci a podpore, k radosti a úteche poslúži.“
Slávnostné Služby Božie celebroval generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Miloš Klátik. V priamom prenose ich vysielala aj Slovenská televízia. Časť inauguračnej reči A. H. Škultétyho predniesol herec Dušan Jamrich. Biskup Miloš Klátik vo svojej reči zdôraznil, že Prvé slovenské evanjelické gymnázium a. v. malo v učebných plánoch, v súlade s božím slovom, vychovávať študentov v evanjelickom duchu, a otcovia gymnázia mali na pamäti duchovný rozmer vzdelávania. V kázni na text Pr 23; 12.19; 24, 3 označil zakladanie škôl za sprievodný znak reformácie. Pripomenul históriu založenia a pôsobenia Prvého slovenského evanjelického gymnázia a podčiarkol význam vzdelania a kresťanskej výchovy v súčasnosti. Povzbudil pedagógov aj rodičov, aby ako kresťania pamätali na svoju zodpovednosť za zverené deti a mládež a aby ich svojimi postojmi, názormi aj prácou viedli ku kresťanskej viere.
Na slávnostných službách Božích liturgovali senior Gemerského seniorátu Jerguš Olejár, seniorka Liptovsko-oravského seniorátu Katarína Hudáková, konseniori Gemerského seniorátu Radovan Gdovin a Dušan Pavel Hrivnak, domáca farárka Danica Hudecová a farárka z CZ ECAV Chyžné Emília Völgyiová. Chrámovému zhromaždeniu sa prihovorili aj generálny dozorca ECAV na Slovensku Pavel Delinga, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka a primátorka Revúcej Eva Cireňová. Atmosféru umocnil krásnym spevom spevácky zbor Quirin, ktorý účinkuje pri Základnej umeleckej škole v Revúcej.
Po skončení služieb Božích predsedníctvo ECAV na Slovensku položilo veniec pod pamätnú tabuľu na kostole, venovanú založeniu prvého slovenského evanjelického gymnázia. Potom pred kostolom zasadili pamätnú lipu v rámci projektu 500 stromov reformácie ECAV na Slovensku. Neskôr si účastníci slávnosti prezreli historickú budovu prvého slovenského evanjelického gymnázia, národnej kultúrnej pamiatky, kde ich privítala riaditeľka Viera Kasperová.
Na pietnej spomienke pri hroboch slovenských národovcov na mestskom cintoríne sa zúčastnil prezident SR Ivan Gašparovič.
Sprievod a akademické podujatia
Žijúci absolventi Gymnázia Martina Kukučína a Prvého slovenského literárneho gymnázia si 15. septembra 2012 spoločným pochodom cez okresné mesto stredného Gemera pripomenuli 150. výročie Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. V sprievode bolo neuveriteľných takmer 1100 gymnazistov. Desiatky metrov dlhý sprievod viedla dychová hudba a mažoretky od budovy súčasného gymnázia až po približne dvojkilometrovej trase do domu kultúry. Gymnazistov prišli pozdraviť poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, zástupcovia Banskobystrického samosprávneho kraja, ale aj starostovia okolitých obcí. Po sprievode pre nich pripravili slávnostnú akadémiu.
V sprievode revúckych gymnazistov kráčalo množstvo osobností spoločenského života. Medzi najstaršími išiel okrem iných bývalý primátor Jelšavy Ondrej Mladší, ktorý končil gymnázium v roku 1955 a patrí medzi najstarších absolventov. Uprostred sprievodu sa objavil aj súčasný umelecký vedúci folklórneho súboru Šumiačan Šimon Karoly. V spomienkach tohto roku rezonovalo najmä meno profesora Jána Galla, ktorý v Revúcej pôsobil v 60. rokoch minulého storočia a zaslúžil sa o mnohé zbierkové predmety múzea Prvého slovenského gymnázia. Pamätnú tabuľu doc. Jánovi Gallovi odhalili predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka a autor monografie o revúckom gymnáziu Svätyňa osvety a vzdelanosti Dušan Dubovský.
Nad konferenciou Slovenské školstvo a literatúra v Revúcej, Revúca v literatúre prevzal záštitu minister školstva Dušan Čaplovič. Na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva udelili najvyššie ocenenia mesta.
Výstava "Prvé slovenské gymnázium Revúca. 150 rokov"
Múzeum školstva a pedagogiky v Bratislave-Petržalke pripravilo pri príležitosti 150. výročia založenia Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej výstavu s názvom "Prvé slovenské gymnázium Revúca. 150 rokov". Výstava, ktorá trvala od 25. septembra 2012 do 31. decembra 2013, približovala nielen dejiny školy, ale aj život jej študentov a profesorov.
Výstava bola rozdelená na dve časti. Prvá časť približovala Revúcu v dobe vzniku gymnázia, kde sa návštevníci zoznámili s mestom a jeho dominantami ako mestská radnica či evanjelický kostol. Tieto budovy symbolizovali úlohu mesta a cirkvi pri zrode gymnázia. Panely stručne predstavovali aj najvýraznejšie osobnosti späté s gymnáziom. Výstava sa venovala i kultúrnemu životu, ktorý v meste pulzoval a bol výrazne formovaný práve revúckym gymnáziom. V strede „mesta“ stál rebrinový voz, symbolizujúci dopravný prostriedok, ktorý každoročne pred začatím školského roku privážal študentov.
Druhá časť výstavy zaviedla návštevníkov do samotnej školy, približujúc atmosféru školskej triedy z druhej polovice 19. storočia s drevenými lavicami, stolom pre učiteľa a tabuľou. Návštevníci si mohli prezrieť učebné pomôcky a učebnice. Celkový pohľad na prvú budovu gymnázia ponúkala jej veľkorozmerná maketa. Zvláštna pozornosť bola venovaná telocviku, ktorý sa v Revúcej vyučoval ako na jednej z mála škôl v Uhorsku. Školský dvor bol z iniciatívy prof. Zocha a Ormisa vybavený telocvičným zariadením, ktoré názorne sprítomňovala jeho maketa. Záver výstavy bol venovaný reflexii histórie revúckeho gymnázia prostredníctvom publikácií. Autormi výstavy boli Mgr. Martina Kočí, PhDr. Vladimír Michalička, CSc., PhDr.
Pripomienka 155. výročia a vedecká konferencia
Uplynulo päť rokov od osláv 150. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia a v Revúcej sa opäť konalo významné podujatie, tentokrát pri príležitosti 155. výročia. Pri tejto príležitosti vznikla plodná spolupráca Múzea Prvého slovenského gymnázia s Prvým slovenským literárnym gymnáziom s láskavým prispením Mesta Revúca a Matice slovenskej v Martine. Výsledkom bola celoslovenská vedecká konferencia na tému "Pedagogické pokusy v druhej polovici 19. storočia na území Slovenska", ktorá sa konala 11. a 12. septembra.
Účastníci konferencie sa na úvod na miestnom cintoríne poklonili pamiatke tých, ktorí práve pred 155 rokmi tvorili históriu gymnázia. Odborná časť konferencie sa konala v komornom prostredí podkrovia Múzea Prvého slovenského gymnázia, kde bola nainštalovaná aj výstava vedeckého tajomníka MS Petra Cabadaja, Martina Kukučína. Prítomní si vypočuli sedem referátov, pričom traja z autorov boli bývalí absolventi Prvého slovenského literárneho gymnázia, ktorí sa už stihli presadiť na odbornom nebi. Témy referátov boli rôznorodé, no každý z nich zaujal. Dozvedeli sme sa informácie o slovenských učebniciach v historických knižniciach mesta Prešov, o slovenských pedagogických periodikách z 19. storočia, o diele Samuela Ormisa, či viac-menej úsmevné rozprávanie zo študentského života revúckych gymnazistov, o ktorom sa nepíše v odborných monografiách.
Po odbornej časti vystúpilo študentské divadlo Z.N.A.K., ktoré pôsobí pri Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej pod vedením Mgr. Mgr.