Legislatíva ustanovuje, že ak zamestnanci pracujú nadčas, vo sviatok alebo v noci, okrem mzdy im patrí aj určité mzdové zvýhodnenie. Tieto mzdové podmienky sú súčasťou spravodlivých a uspokojujúcich pracovných podmienok, ktoré patria medzi základné práva zamestnancov.
Legislatívny Rámec a Základné Princípy
Odmeňovanie zamestnancov pracujúcich v tzv. súkromnej sfére upravujú ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Zamestnávateľ je povinný poskytovať príplatky za vykonanú prácu najmenej vo výške, ktorú garantuje Zákonník práce. Súčasná právna úprava však umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách, ako sú garantované Zákonníkom práce. Prípadne je možné dohodnúť poskytovanie aj iných „fakultatívnych“ mzdových príplatkov, ktoré v Zákonníku práce ustanovené nie sú, napríklad príplatok za prácu v popoludňajších pracovných zmenách, príplatok za prácu vo výškach alebo príplatok za znalosť a používanie cudzích jazykov. Pri poskytovaní dobrovoľných príplatkov nevzniká nárok na tieto typy príplatkov „zo zákona“, ale na základe dohody v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve (§ 43 ods. 1 ZP).
Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári (tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z.).
Definícia Sviatku a Dní Pracovného Pokoja
Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni. Sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať s kalendárnymi nedeľami.
Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky) považuje 14 dní v kalendárnom roku. Pri odmeňovaní zamestnancov za prácu vo sviatok sa rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja uvedené v § 1 a v § 2 zákona č. 241/1993 Z. z. považuje za nepodstatné. Sviatkom sa v zmysle zákona č. 241/1993 Z.z. považujú:
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
- 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj - Sviatok práce
- 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
- 5. júl - Sviatok svätého Cyrila a Metoda
- 29. august - Výročie Slovenského národného povstania
- 1. november - Sviatok všetkých svätých
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
- 24. december - Štedrý deň
- 25. december - Prvý sviatok vianočný
- 26. december - Druhý sviatok vianočný
Obmedzenia Práce Počas Sviatkov
Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja. Väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce (napr. v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, zdravotníctve, doprave a podobne).
V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12:00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác. Existujú však výnimky pre maloobchodný predaj (na čerpacích staniciach, predaj liekov v lekárňach, predaj na letiskách, v prístavoch, v zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov, predaj kvetov 8. mája a 1. septembra, a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra).
Špecifické Prípady: 1. September a 28. Október
Z pravidla o dňoch pracovného pokoja existujú 2 výnimky - 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky) a 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). Hoci sú tieto dni zaradené medzi štátne sviatky podľa zákona o štátnych sviatkoch, pre účely Zákonníka práce takýto status nemajú. Z pohľadu miezd a dochádzky ide o dni, ktoré sa považujú za pracovné. Nemajú status sviatku a zároveň nie sú považované za dni pracovného pokoja. V § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch je upravená výnimka, vďaka ktorej tieto dni nie sú považované za deň pracovného pokoja a ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V tieto dni môžu byť otvorené aj obchody.
V mzdovej agende sa 1. september a 28. október evidujú ako pracovné dni, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok (neaplikuje sa § 122 ods. 1 ZP).
Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“ pre niektoré z nich. Napríklad sviatok 15. september (Sedembolestná Panna Mária).
Nárok na Mzdové Zvýhodnenie za Prácu vo Sviatok
Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100 % jeho priemerného zárobku (platné od 1. mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok. Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna, t.j. v kolektívnej, resp. v pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v ZP stanovená. Ak zamestnanec nevykonáva prácu, tak za prácu vo sviatok nemá nárok na 100 % príplatok.
Náhrada Mzdy za Sviatok, keď Zamestnanec Nepracuje
Podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok.
Pre mesačne odmeňovaných zamestnancov
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval. Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí.
V kolektívnej alebo pracovnej zmluve však možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.
Kedy nárok na náhradu mzdy nevzniká
Ak zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, to znamená, že mu v uvedený deň nepripadla smena podľa rozvrhu pracovných zmien (uvedená situácia môže vzniknúť predovšetkým u zmenárov a pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase), t.j. sviatok pripadol na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni a teda nemal podľa harmonogramu pracovných zmien pracovať, v tomto prípade nemohla zamestnancovi z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu, resp. náhradu mzdy za sviatok. Takáto situácia môže nastať aj u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, ak pripadne sviatok na sobotu alebo nedeľu (napr. zamestnanec má rozvrhnutý pracovný čas od pondelka do piatku a sviatok pripadne na sobotu, resp. nedeľu).
Dohoda o Čerpaní Náhradného Voľna
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť. Čerpanie náhradného voľna nemôže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť, ani dohodnúť v kolektívnej zmluve.
Zamestnávateľ sa musí so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna. Ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, musí mu zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vyplatiť. Zamestnanec môže zamestnávateľovi navrhnúť čerpanie náhradného voľna a ten môže súhlasiť. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok mu samozrejme ostáva zachovaný.
Mýty o prijímaní do práce: Prečo si dnes NIKTO nenájde prácu
Príklady Výpočtu Príplatkov a Náhrad Mzdy
Príklad 1: Práca 1. septembra (špecifický sviatok)
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september nemá pre účely Zákonníka práce status sviatku. Za nadčas odpracovaný v tento deň mu však prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok.
Príklad 2: Neodpracovaný sviatok (mesačná vs. hodinová mzda)
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Počas sviatkov nepracuje (firma je počas sviatkov zatvorená). Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok.
- Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda.
- Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.
Príklad 3: Práca vo sviatok s náhradným voľnom
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Konkrétny príklad: Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 7,5 hodiny (týždenný pracovný čas je 37,5 hodiny). Za dobu práce v deň sviatku patrí podľa ZP zamestnancovi dosiahnutá mzda + mzdové zvýhodnenie. Uvedený zamestnanec sa ale so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, náhradné voľno si vyčerpá v priebehu toho istého mesiaca. Za deň, keď bude čerpať náhradné voľno mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. V danom mesiaci mal odpracovať 157,5 hodiny, z dôvodu čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok odpracoval len 150 hodín. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 4 €/h. Priemerný zárobok za predchádzajúci kalendárny štvrťrok predstavuje napr. 4,60 €/h.
Príklad 4: Mesačná mzda, práca vo sviatok (vrátane nadčasu)
Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 10 hodín (pracuje v 8-hodinových zmenách), t.j. pracoval 2 hodiny nadčas. V danom mesiaci mal odpracovať 160 hodín, v skutočnosti odpracoval 162 hodín. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 5 €/h, priemerný zárobok je napr. 6 €/h.
Riešenie:
- Dosiahnutá mzda za prácu vo sviatok (8 hodín): 8 hodín * 5 €/h = 40 €
- Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (100% priemerného zárobku za 8 hodín): 8 hodín * 6 €/h = 48 €
- Dosiahnutá mzda za nadčas (2 hodiny): 2 hodiny * 5 €/h = 10 €
- Príplatok za nadčas (minimálne 25% priemerného zárobku, ak nie je dohodnuté inak): 2 hodiny * 6 €/h * 0,25 = 3 € (alebo vyšší, ak sú podmienky)
- Celková mzda za deň sviatku: 40 € (mzda) + 48 € (príplatok za sviatok) + 10 € (mzda za nadčas) + 3 € (príplatok za nadčas) = 101 €
Príklad 5: Mesačná mzda, neodpracovaný sviatok (bez krátenia)
Zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou neodpracoval v dôsledku sviatku jeden deň, t.j. namiesto 160 hodín odpracoval len 152 hodín (keby nebol sviatok, bol by pracoval, tento deň sa považuje u mesačne odmeňovaného zamestnanca za odpracovaný). Jeho mesačná mzda je 550 €. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve nie je dohodnuté, že v prípade sviatku sa bude mesačná mzda krátiť úmerne podľa počtu neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.
Riešenie: Zamestnancovi patrí celá mesačná mzda 550 €, napriek tomu, že odpracoval menej hodín.
Príklad 6: Mesačná mzda, neodpracovaný sviatok (s krátením)
Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase (5 dní v týždni po 8 hodín). Jeho mesačná mzda predstavuje 650 €, priemerný zárobok je 5 €. Fond pracovného času v danom mesiaci je 22 dní vrátane 1 dňa sviatku. V pracovnej zmluve je dohodnuté, že zamestnancovi sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť úmerne podľa počtu neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.
Riešenie: Ak by zamestnanec nepracoval z dôvodu sviatku, jeho mesačná mzda by sa krátila o hodnotu neodpracovaných hodín, za ktoré mu je vyplatená náhrada mzdy. Napr. ak by mal sviatok 8 hodín a dohoda by nebola na krátenie mesačnej mzdy, dostal by 650€. S dohodou o krátení by sa mzda znížila o alikvotnú časť za neodpracované hodiny a za sviatok by dostal náhradu mzdy. (Presný výpočet krátenia by závisel od konkrétneho mechanizmu dohody).
Príklad pre hodinovú mzdu: Zamestnanec má ustanovený 40-hodinový týždenný pracovný čas. Jeho hodinová mzda je 4 € a priemerný zárobok 5 €. Fond pracovného času v mesiaci je 21 pracovných dní, z toho 1 deň predstavuje sviatok. Zamestnanec v dôsledku sviatku odpracuje 160 hodín (20 dní).
- Dosiahnutá mzda: 160 hodín * 4 €/h = 640 €
- Náhrada mzdy za sviatok (8 hodín): 8 hodín * 5 €/h = 40 €
- Celková mzda za mesiac: 640 € + 40 € = 680 €
Špecifiká pre Vedúcich Zamestnancov
V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Uvedené ustanovenie je možné uplatniť len voči vedúcim zamestnancom.
Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. To znamená, že ak vedúci zamestnanec s takto dohodnutými mzdovými podmienkami bude v deň sviatku pracovať, vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy. Táto možnosť sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia, vedúci zamestnanci sú zamestnanci, ktorí sú oprávnení samostatne určovať a ukladať úlohy podriadeným zamestnancom, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na to pokyny.
Ostatní zamestnanci, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, majú nárok v prípade práce vo sviatok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v dohodnutej výške, najmenej 100 % priemerného zárobku - minimálna výška podľa Zákonníka práce.