Mzdové zvýhodnenia za prácu vo sviatok pri dohode o brigádnickej práci študentov

Mzdové zvýhodnenia, známe aj ako príplatky, sú neoddeliteľnou súčasťou celkovej mzdy zamestnanca. Vznikajú za určitých podmienok podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a ich minimálna výška a podmienky poskytovania sú presne vymedzené. Tieto príplatky sú garantované Zákonníkom práce, pričom je možné v kolektívnej alebo pracovnej zmluve dohodnúť aj vyššie sadzby.

Právna úprava a definícia sviatkov

Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni. Pri odmeňovaní zamestnancov za prácu vo sviatok sa rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja považuje za nepodstatné. Sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať s kalendárnymi nedeľami.

Zoznam štátnych a ostatných sviatkov na Slovensku

Sviatky pre účely príplatkov

Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky) považuje 14 dní v kalendárnom roku:

  • Štátne sviatky: 1. január (Deň vzniku Slovenskej republiky), 6. január (Zjavenie Pána - Traja králi), Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj (Sviatok práce), 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom), 5. júl (Sviatok svätých Cyrila a Metoda), 29. august (Výročie SNP), 15. september (Sedembolestná Panna Mária), 1. november (Sviatok Všetkých svätých), 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu), 24. december po 12:00 hodine (Štedrý deň), 25. december (Prvý sviatok vianočný), 26. december (Druhý sviatok vianočný).
  • Ostatné sviatky: Okrem uvedených štátnych sviatkov sa pre účely nároku na príplatky za prácu vo sviatok uplatňujú aj iné dni, ak sú v zmysle zákona o štátnych sviatkoch definované ako sviatky.

Obmedzenia práce počas sviatkov

V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12:00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác. Výnimkou sú napríklad maloobchodný predaj na čerpacích staniciach, v lekárňach, na letiskách, v prístavoch, v zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, ako aj predaj cestovných lístkov, suvenírov či kvetov v špecifických dňoch.

Nárok na mzdové zvýhodnenia za prácu vo sviatok

Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce.

Všeobecné princípy

Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100 % priemerného zárobku (od 1. mája 2018). Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna, t.j. v kolektívnej, resp. v pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je stanovená.

Grafické znázornenie výpočtu príplatku za prácu vo sviatok

Možnosť náhradného voľna

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Pokiaľ ide o nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok, ten mu samozrejme ostáva zachovaný. Za deň, keď bude zamestnanec čerpať náhradné voľno, mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

Ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, musí mu zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vyplatiť. Taktiež zamestnanec môže zamestnávateľovi navrhnúť čerpanie náhradného voľna a ten môže, resp. nemusí s tým súhlasiť.

Vplyv na mesačne odmeňovaných zamestnancov

U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval. Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške.

V kolektívnej alebo pracovnej zmluve možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku. Ak ale zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať (napríklad sviatok pripadol na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni), nemohla mu z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu, resp. náhradu mzdy za sviatok.

Špecifiká pre vedúcich zamestnancov

V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie ani na možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. Okruh vedúcich zamestnancov je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce.

Zvláštne prípady: Dni, ktoré už nie sú sviatkom pre účely Zákonníka práce

Hoci niektoré dni zostávajú štátnymi sviatkami podľa zákona o štátnych sviatkoch, pre účely Zákonníka práce nemusia mať status sviatku ani dňa pracovného pokoja.

Tajomstvo Veľkej noci

1. september (Deň Ústavy SR)

Deň 1. september je naďalej v zákone o štátnych sviatkoch uvedený medzi štátnymi sviatkami. Vďaka novele (zákon č. 530/2023 Z.z.) však tento deň nie je od roku 2024 považovaný za deň pracovného pokoja a ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V tento deň môžu byť otvorené aj obchody a z hľadiska miezd a dochádzky ide o normálny pracovný deň.

28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu)

Tento deň má rovnaký status ako 1. september - nie je považovaný za deň pracovného pokoja ani za sviatok podľa Zákonníka práce.

Príplatky za prácu vo sviatok pre dohodárov

Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, tzv. dohodári. Tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z., čím sa dohodári vyrovnali bežným zamestnancom v tejto oblasti. Zamestnávateľ je povinný poskytovať príplatky za vykonanú prácu najmenej vo výške, ktorú garantuje Zákonník práce.

Vplyv minimálnej mzdy na mzdové zvýhodnenia

Zvýšenie minimálnej mzdy priamo ovplyvňuje mzdové zvýhodnenia, na ktoré majú zamestnanci nárok, vrátane dohodárov. Minimálna hodinová mzda je základom pre výpočet mnohých príplatkov. V roku 2025 predstavuje mesačná minimálna mzda 816 eur, čo zodpovedá hodinovej minimálnej mzde pre 1. stupeň náročnosti práce vo výške 4,690 eur. Pre rok 2026 je minimálna mzda stanovená na 915 eur mesačne, s minimálnou hodinovou mzdou 5,259 eur.

Druhy príplatkov

Zákonník práce upravuje tieto druhy príplatkov a plnení:

  • mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu
  • mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (rizikovú aj nerizikovú)
  • náhrada za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku
  • náhrada za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska
  • mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
  • mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Okrem týchto zákonných príplatkov je možné dohodnúť aj iné „fakultatívne“ mzdové príplatky, napríklad príplatok za prácu v odpoludňajších zmenách, za prácu vo výškach, za znalosť cudzích jazykov alebo za prácu v delených zmenách. Tieto vznikajú na základe dohody v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve (§ 43 ods. 1 ZP).

Kumulácia a zaokrúhľovanie príplatkov

Kumulácia príplatkov

Príplatky za prácu v sobotu, nedeľu, za nočnú prácu a za prácu vo sviatok sa kumulujú. To znamená, že ak zamestnanec pracuje napríklad v sobotu, ktorá pripadne na sviatok, má nárok na príplatok za prácu v sobotu a súčasne aj na príplatok za prácu vo sviatok.

Zaokrúhľovanie príplatkov

V Zákonníku práce nie je špecificky určené, ako sa majú príplatky zaokrúhľovať. Pri zaokrúhľovaní by mal preto zamestnávateľ postupovať v prospech zamestnanca, t. j. výslednú sumu príplatku zaokrúhliť smerom nahor.

Praktické príklady

Príklad č. 1: Práca nadčas vo sviatok (1. september)

Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas.Riešenie: Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september nie je považovaný za sviatok podľa Zákonníka práce.

Príklad č. 2: Sviatok pripadol na deň pracovného pokoja

Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka, firma je počas sviatkov zatvorená. Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok.Riešenie: Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.

Príklad č. 3: Práca vo sviatok a náhradné voľno

Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok. Zamestnanec v tento deň pracoval 7,5 hodiny.Riešenie: Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok (dosiahnutá mzda + 100 % priemerného zárobku za 7,5 hodiny). Ak sa so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, ale za čas čerpania náhradného voľna mu bude patriť náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Príklad č. 4: Výpočet mzdy dohodára počas sviatku

Lujza pracuje na dohodu o brigádnickej práci študentov s hodinovou odmenou 7 eur. Počas štátneho sviatku odpracovala 6 hodín. Minimálna hodinová mzda pre rok 2026 je 5,259 eur.Riešenie: Za každú odpracovanú hodinu patrí Lujze dohodnutá odmena a zároveň mzdový príplatok za prácu najmenej 100 % minimálnej hodinovej mzdy (pre jednoduchosť predpokladáme, že sa nepoužije priemerný zárobok pre dohodárov, ale minimálna hodinová mzda, ako to býva v praxi často nastavené, ak nie je dohodnuté inak). Jej mzda sa vypočíta takto:

  • Hrubá odmena za prácu: 7 € x 6 hodín = 42 €
  • Príplatok za prácu vo sviatok (100 % minimálnej hodinovej mzdy): 5,259 € x 6 hodín = 31,554 €, zaokrúhlené na 31,56 €
  • Celková mzda: 42 € + 31,56 € = 73,56 €

Príklad č. 5: Kumulovaný mzdový príplatok

Pán Jozef pracuje ako bezpečnostný technik s hodinovou mzdou 10 eur. Víkend 4.-5. júla 2026, ktorý bol štátnym sviatkom (nedeľa 5. júl), pracoval po 8 hodín (teda sobota 4. júl a nedeľa 5. júl). Priemerný zárobok pána Jozefa je 10 eur/hod. Minimálna hodinová mzda pre rok 2026 je 5,259 eur.Riešenie:Hrubá mzda za prácu: 10 € x 16 hodín = 160 €Príplatok za prácu v sobotu (4. júl): minimálne 50 % minimálnej mzdy (2,6295 €/hod) x 8 hodín = 21,04 €Príplatok za prácu v nedeľu (5. júl): minimálne 90 % minimálnej mzdy (4,7331 €/hod) x 8 hodín = 37,86 €Príplatok za prácu vo sviatok (nedeľa 5. júl): 100 % priemerného zárobku (10 €/hod) x 8 hodín = 80 €Celková mzda s príplatkami = 160 € + 21,04 € + 37,86 € + 80 € = 298,90 €

tags: #priplatky #za #sviatok #brigady