Vianoce sú obdobím plným radosti, dávania a spolupatričnosti, ktoré sa po celom svete oslavujú rôzne a v rôznych časoch. Hoci základné hodnoty, ako láska, vďačnosť a láskavosť, zostávajú univerzálne, každá kultúra má vlastné tradície, rituály a zvyky, ktoré odzrkadľujú jej históriu a vieru.
Vianočné tradície na Slovensku
Na Slovensku sú Vianoce späté s množstvom starých, dobrých ľudových zvykov a obyčajov, ktoré spestrujú sviatky. Medzi ne patria:
- Zdobenie stromčeka a zapaľovanie sviečok na adventnom venci.
- Výroba lodičiek z orechových škrupiniek a rozkrajovanie jabĺk s cieľom nájsť hviezdičku pre zdravie rodiny.
- Držanie pôstu celý deň až do večera, aby sa videlo zlaté prasiatko.
- Spievanie kolied, pečenie medovníčkov a vešanie imela.
- Dávanie šupiny z vianočného kapra pod obrus či do peňaženky pre dostatok financií.
- Zvonenie zvončekom a tešenie sa na Ježiška.
Na štedrovečernom stole nesmie chýbať jeden tanier navyše pre náhodných pocestných, oblátky, cesnak a med. Medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu. Okrem toho sa do rohov izieb hádžu orechy.
Medzi ďalšie tradičné zvyky patrí, že matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať, a všetko potrebné by malo byť prichystané vopred. Na stole horí svieca, symbol Vianoc. Na Kysuciach je zvykom sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny - pokiaľ sa dym zo sviece dvíha rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý. Obľúbeným zvykom, najmä na východe Slovenska, je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola. Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
Vianočné zvyky a oslavy po svete
Vianoce sa oslavujú rôznorodo v každom kúte sveta, pričom mnohé tradície sa od tých slovenských výrazne líšia. Ich korene siahajú do histórie, náboženstva a miestnej kultúry.
Európa
- Belgicko: Väčšina ľudí zdobí vianočné stromčeky svetielkami, girlandami a hviezdou na vrcholku. Niektorí majú v záhradách betlehemy v životnej veľkosti. V mnohých obciach sa vedľa kostola nachádzajú veľké "skutočné" výjavy so živými zvieratami a zborovou hudbou. Vonkajšok domov obzvláštňujú soby a Santa Claus lezúci po streche.
- Bulharsko: Na štedrovečernom stole je zvykom mať nepárny počet bezmäsitých jedál. Stoly sú plné nielen pri štedrovečernej večeri, ale aj po celú noc.
- Francúzsko: O polnoci sa vo francúzskych rodinách podáva tzv. Reviellon, čo symbolizuje očakávané narodenie Krista.
- Grécko: Na Štedrý deň chodia deti, najmä chlapci, spievať do ulíc „kalanda“ (koledy), pričom hrajú na bubny a triangel. Niekedy nesú modely člnov nafarbených dozlata a zdobených orechmi. Zdobenie lodí je na gréckych ostrovoch veľmi starý zvyk. Vianočné stromčeky sú populárne, ale staršiu a tradičnejšiu dekoráciu predstavuje plytká drevená miska s kúskom drôtu preveseným cez okraj. Na drôte visí bazalka, ktorá obaľuje drevený kríž. V miske sa udržuje svätená voda, ktorou matka rodiny raz denne ponorí kríž s bazalkou do vody a pokropí miestnosti v dome. Na sviatok Zjavenia Pána (6. januára) kňaz hodí do mora kríž a odvážlivci sa za ním vrhajú do ľadovej vody. Grécky vianočný folklór zahŕňa aj Kalikantzaroi - šibalských škriatkov, o ktorých sa hovorí, že vychádzajú zo zeme počas dvanástich dní Vianoc.
- Holandsko: Zvykom je, že v polovici novembra príde Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov, sprevádzaný postavami Zwarte Piet.
- Island: Deti netrpezlivo očakávajú návštevy Vianočných chlapcov - 13 šibalských postáv, ktoré prichádzajú jeden po druhom počas trinástich nocí pred Vianocami. Jólakötturinn (Yule Cat) je obrovská mačka, ktorá sa plíži krajinou a požiera ľudí odetých v starých šatách, čím motivuje k nákupu nového oblečenia. Islanďania tiež oslavujú Jólabókaflóð, známu ako „vianočnú záplavu kníh“ - výmenu kníh na Štedrý večer, sprevádzanú čítaním a vychutnávaním horúcej čokolády.
- Nemecko: Súčasťou je postava Krampusa, napoly capa a napoly démona, ktorý trestá zlé deti brezovou palicou a nosí ich v prútenom koši. Rodiny vešajú na stromček špeciálnu vianočnú ozdobu v tvare zaváranej kyslej uhorky. Prvé dieťa, ktoré ju nájde, dostane darček navyše a čaká ho šťastie. Hoci sa táto tradícia často spája s Nemeckom, jej pôvod je v skutočnosti v americkom stredozápade z 19. storočia.
- Nórsko: Vianoce sa prelínajú s časom príchodu zlých duchov na zemský povrch. Z tohto dôvodu sa starostlivo ukrývajú všetky metly, aby ich zlí duchovia nemohli použiť na cestovanie. Viera v Nisse, čiže vianočných škriatkov, ktorí chránia farmy a prinášajú šťastie, je tiež významná.
- Poľsko: Poľské zvyky sú podobné slovenským. Na štedrovečerný stôl sa prestiera jeden príbor navyše pre neznámeho hosťa. Podľa legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25. decembra hovoriť ľudskou rečou.
- Rumunsko: Vianoce sa nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky.
- Švédsko: Vianoce sa oslavujú dňom svätej Lucie - 13. decembra, ktorý symbolizuje začiatok sviatočného obdobia. Dievčatá oblečené v bielych rúchach s korunami zo sviečok uctievajú svätú Luciu. Ďalším symbolom je vianočná koza (Yule Goat), ktorá začala ako sprievodca Mikuláša, no neskôr si osvojila aj úlohu rozdávania darčekov. Švédi ju uctievajú stavbou nadmerných slamených podobizní na otvorených priestranstvách.
- Taliansko: V talianskych vianočných tradíciách je obľúbenou postavou La Befana - stará čarodejnica lietajúca na metle, ktorá 6. januára navštevuje deti. Ak boli deti dobré, nadelí im do pančúch sladkosti a darčeky. Podľa legendy odmietla ísť s Tromi kráľmi pozrieť malého Ježiška, no svoje rozhodnutie neskôr oľutovala. Vianočné oslavy sa sústreďujú na rodinu, jedlo a vieru, pričom slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný má väčší význam ako štedrá večera.
- Ukrajina: Vianoce sa tu slávia 7. januára podľa starého juliánskeho kalendára. Hlavné vianočné jedlo nazývané „Sviata Vecheria“ (svätá večera) sa podáva na Štedrý večer 6. januára. Miestnosť je zdobená didukhom, zväzkom pšenice symbolizujúcim pšeničné pole a predkov. Po jedle Ukrajinci radi spievajú „koliadky“. Podľa ľudovej povesti si Ukrajinci dodnes zdobia vianočné stromčeky umelými pavučinami na pamiatku pavúkov, ktoré obdarovali chudobnú vdovu krásnymi dekoráciami.
- Wales: Obdoba koledovania od domu k domu sa zachovala v podobe Mari Lwyd (sivej kobyly) - ľudskej postavy pokrytej plachtami a dekoráciami, niekedy s konskou lebkou namiesto hlavy, ktorá sa pohybuje mestom v sprievode hudobníkov a tanečníkov.
Amerika
- Argentína: Počas Vianoc majú teplé počasie. Prípravy na sviatky začínajú už v novembri. Domy sú ozdobené svetielkami, zelenými vencami so zlatými, červenými a bielymi kvetmi a červenými a bielymi girlandami na dverách. Obľúbené sú aj vianočné stromy, ktoré sa zdobia 8. novembra. Jednou z najkrajších tradícií je „globos“, papierová dekorácia s plamienkom vo vnútri, ktorá sa ako lucerna vznesie do neba.
- Guatemala: Korene tradícií siahajú až do predkresťanských, mayských čias. Verí sa, že zlí duchovia sa schovávajú v tmavých kútoch obydlí. 8. decembra sa preto povymetajú všetky rohy a odpad sa zapáli vonku, aby zhorel spolu s diablom.
- Kolumbia: Vianoce sa nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola, pri ktorom sa zíde rodina, kamaráti aj susedia.
- Kostarika: Obyvatelia zdobia svoje domy krásnymi tropickými kvetinami. V centre pozornosti stojí betlehem, nazývaný Pasito alebo Portal, ktorý je tiež zdobený kvetmi a ovocím. Vianočné vence sa vyrábajú z cypruštekových vetvičiek a sú skrášľované červenými kávovými bobuľami a stuhami.
- Kuba: Vianoce boli v rokoch 1969 až 1998 zakázané. V súčasnosti sa “Nochebuena” - Štedrý večer oslavuje hostinou, polnočnou omšou a veľkou hlučnou fiestou na sprievode “Las Parrandas”. Pôvodne mal pouličný randál udržať ľudí po hostine pri vedomí, aby neprespali polnočnú omšu.
- Mexiko: 9 nocí pred Vianocami chodia po uliciach sprievody so sviečkami na čele s Jozefom a Máriou (Las Posadas) a hľadajú dom, ktorý im ponúkne prístrešie. Mexické rodiny tiež stavajú prepracované nacimiento (betlehemy), ktoré sú často zložitejšie než vianočné stromčeky.
- Peru: Tradičným zvykom je “Chocolatadas” - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom.
- Venezuela: Venezuelčania sú na Vianoce zvyknutí navštevovať kostol, pričom sa tam dopravujú po svojich - konkrétne na kolieskových korčuliach počas ranných omší (Misa de Aguinaldo).
Vianoce v Latinskej Amerike
Ázia a Afrika
- Egypt: Kresťania oslavujú Vianoce tradičnou polnočnou omšou, na ktorú si každý oblečie nové šaty. Po omši nasleduje bohatá večera.
- Filipíny: Filipíny sa pýšia jedným z najdlhších vianočných období na svete, ktoré začína v septembri a trvá až do januára. Oslavujú Simbang Gabi - deväťdňovú sériu ranných omší od 16. do 24. decembra, ktoré vrcholia na Štedrý deň.
- India: Vianoce sú pomerne malým sviatkom kvôli nízkemu počtu kresťanov v krajine. Namiesto tradičných stromčekov ľudia zdobia banánovníky alebo mangovníky. Niekedy používajú na zdobenie svojich domovov aj listy manga.
- Japonsko: Hoci Vianoce nie sú štátnym sviatkom, sú vnímané ako obdobie šírenia šťastia. Jedinečnou tradíciou je zvyk jedenia vyprážaného kurčaťa od známej spoločnosti rýchleho občerstvenia (KFC), ktorý sa ujal vďaka kampani „Kentucky For Christmas!“ z roku 1974. Japonské mestá sa tiež pýšia úchvatným vianočným osvetlením.
Austrália a Oceánia
- Austrália: Keďže Vianoce prichádzajú v lete, Austrálčania oslavujú sviatky za slnečného a teplého počasia. Trvalou tradíciou sú koledy pri sviečkach, pri ktorých sa ľudia zhromažďujú v parkoch. Zaujímavým zvykom je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.
- Nový Zéland: Vianočná sezóna sa spája s perfektným letným počasím a relaxom na pláži. Štedrovečerná večera sa zvyčajne koná vonku - barbeque s grilovanými plodmi mora, mäsom a zeleninou. Za vianočný stromček je považovaný Pohutukawa strom (Železnec vznešený), ktorý rozkvitá nádhernými červenými kvetmi.
Sviatočné sladkosti a kulinárske špeciality
Vianočné obdobie je synonymom bohatého hodovania a špeciálnych dobrôt, ktoré sa líšia podľa kultúrnych zvyklostí.
- Slovensko: Neodmysliteľnou súčasťou sú medovníčky, oblátky s medom a cesnakom a vianočný kapor so zemiakovým šalátom.
- Taliansko: Pečú sa klasické vianočné sladké chleby ako panettone alebo pandoro, ktoré majú bohaté a nadýchané cesto.
- Švédsko: Podávajú sa tenké zázvorové sušienky a nadýchané šafranové buchty. Súčasťou je aj julbord, veľkolepé sviatočné jedlo s tradičnými pokrmami ako lutefisk, ribbe (bravčové rebrá) a nakladaný sleď.
- Mexiko: Obľúbeným sviatočným nápojom je rompope, vaječný likér podobný vaječnému koňaku.
- Japonsko: Namiesto tradičných vianočných jedál si mnohí Japonci vychutnávajú vyprážané kurča z KFC.
- Austrália: Do vianočného pudingu sa tradične zapeká nejaká drobnosť.
- Peru: Chudobným deťom sa podáva horúca čokoláda v rámci zvyku "Chocolatadas".
- Kuba: Na "Nochebuena" sa koná bohatá hostina.
- Bulharsko: Na štedrovečernom stole je vždy nepárny počet bezmäsitých jedál.
- Kostarika: Najpopulárnejším ovocím v období Vianoc sú tu jablká.