Poľovnícke združenia (ďalej aj len „PZ“) predstavujú základné organizačné jednotky Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ) a zohrávajú kľúčovú úlohu v udržateľnom hospodárení so zverou a ochranou prírody. Proces prijímania nových členov do týchto združení je regulovaný nielen zákonom o poľovníctve, ale aj internými stanovami každého PZ, ktoré môžu prinášať špecifické podmienky a výzvy.
Základné princípy a poslanie poľovníckeho združenia
Názov združenia v našom príklade je Poľovnícke združenie „ĽUBICA" so sídlom Zvolenská Slatina, Okres Zvolen. Identifikačné číslo: 31921094. Podľa § 80 ods. 9 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) je PZ prostredníctvom SPZ organizáciou podľa § 32 zákona.
PZ ako organizačná jednotka SPZ je prostredníctvom SPZ členom Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len „SPK“). Ako člen SPK sa podľa § 43 ods. 1 zákona podieľa na chove zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie vrátane jej lovu. Účelom združenia je spoločný výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri ĽUBICA Zvolenská Slatina (ďalej len „poľovný revír“), ktorý bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu Zvolen. Výmera poľovného revíru je 3217,93 ha.
Združenie má vlastnú právnu subjektivitu a koná vo svojom mene. Vo svojej činnosti sa PZ a jeho členovia riadia zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vlastnými stanovami, prevádzkovým poriadkom PZ, uzneseniami svojich orgánov, uzneseniami orgánov zväzu a opatreniami orgánov, ktoré riadia poľovníctvo.
Úlohy poľovníckeho združenia
Základnou úlohou PZ je cieľavedome chovať a chrániť zver, loviť ju a ulovenú zver hospodárne zúžitkovať. Pri tom je potrebné plne rešpektovať a kladne ovplyvňovať tvorbu, ochranu a využívanie životného prostredia. Medzi ďalšie úlohy PZ patrí:
- Vypracúvanie a plnenie plánov poľovníckeho hospodárenia, ročných plánov chovu, lovu a starostlivosti o zver.
- Starostlivosť o udržiavanie normovaných kmeňových stavov zveri, zlepšovanie jej zdravotného stavu a ochranu genofondu.
- Robenie opatrení na zlepšovanie úživnosti poľovného revíru, získavanie krmív a obmedzovanie škôd spôsobených zverou alebo na zveri.
- Starostlivosť o udržiavanie potrebného počtu a druhu predpísaných poľovne upotrebiteľných psov.
- Budovanie a údržba poľovníckych zariadení (kŕmidlá, posedy, soliská, sklady krmív a pod.).
- Spolupráca s ostatnými orgánmi a organizáciami na aktívnej ochrane prírody a životného prostredia.
- Zabezpečovanie hospodárneho využitia, fyzickej a právnej ochrany majetku.
- Organizácia odbornej výchovy členov, práce s mládežou a propagácia významu starostlivosti o zver.
- Spolupráca s vlastníkmi a užívateľmi poľovných pozemkov.
- Propagácia poľovníctva a ochrany prírody medzi verejnosťou.
Hospodárenie PZ
Majetok PZ tvoria členské podiely, členské a účelové príspevky, výnosy z poľovníckeho hospodárenia, príjmy z inej činnosti združenia, dotácie, subvencie a dary, iné majetkové príjmy a hodnoty, ako aj hnuteľný a nehnuteľný majetok a jeho výnosy. PZ hospodári podľa vlastného plánu hospodárenia schváleného členskou schôdzou a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Členské podiely sú zverené prostriedky členov a pri zániku členstva sa vracajú členom alebo dedičom (po vyrovnaní prípadných dlhov).
Proces vzniku členstva v PZ
Členom PZ sa môže stať len člen SPZ, ktorý má platný poľovný lístok.
Čakateľstvo na členstvo
Uchádzač o členstvo v PZ môže byť na základe písomnej žiadosti prijatý členskou schôdzou do pozície čakateľa na členstvo v PZ. Tento inštitút je predmetom diskusií. Ako uviedol Edu dňa 21.11.2008, „Celý výmysel čakateľov je dobrý len na komplikovanie života ľuďom, ktorí sa chcú stať členmi PZ...“. Na druhej strane, Jani k dňa 22.11.2008 argumentuje, že „predsa len je tá kandidátska doba na niečo dobrá. Napríklad na to, aby sa nestali členmi takí ľudia ako menovaný pán Jozef. Počas kandidátskej doby sa predsa len čo to dozvieš o tom človeku, ako sa správa, aký má prístup k prírode a k poľovníctvu.“
Čakateľ je na základe rozhodnutia výboru PZ zaradený na obdobie dvoch rokov („čakateľská lehota“) do pracovnej skupiny členov PZ, prípadne je pridelený pod priame vedenie (gesciu) konkrétneho člena PZ. Počas čakateľskej lehoty čakateľ platí členské príspevky, zúčastňuje sa na všetkých oficiálnych akciách PZ (členské schôdze, brigády, spoločné poľovačky), stará sa o pridelené poľovné zariadenia, zabezpečuje ich opravy, naplnenie krmivom a čistenie. Na základe rozhodnutia výboru PZ môže obdržať povolenie na poľovačku, avšak do revíru môže vstupovať so zbraňou len v sprievode člena PZ. Čakateľ nemá hlasovacie právo, ani aktívne a pasívne volebné právo.
Dĺžka čakateľskej lehoty môže byť v odôvodnených prípadoch, na základe návrhu výboru PZ a rozhodnutím členskej schôdze skrátená alebo predĺžená. Po uplynutí čakateľskej lehoty výbor PZ vyhodnotí činnosť čakateľa a predloží členskej schôdzi návrh na jeho prijatie či neprijatie za člena PZ. Splnenie povinností v rámci čakateľskej lehoty nezakladá automaticky nárok na vznik členstva v PZ.
Podmienky čakateľstva sa môžu líšiť v závislosti od stanov konkrétneho PZ. Cilan dňa 29.5.2008 uviedol, že "vsetky tieto dohody ma kazde zdruzenie prisposobene svojim clenom, takze cakatelska niekde moze byt 2 roky niekde 5 rokov, niekde mozes byt na posede sam, niekde musite byt spolu...".
Oficiálne prijatie za člena
Členov do PZ prijíma členská schôdza PZ na základe písomnej žiadosti čakateľa. Prijatie za člena PZ nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpísania stanov PZ a zaplatením členského podielu. Počet členov v PZ sa riadi zásadou, že na každých začatých 100 ha plochy revíru môže mať PZ najviac jedného člena.
Táto zásada však nemusí byť dodržaná pri prijímaní člena, ktorého členstvo je pre PZ veľmi prospešné a dôležité z hľadiska jeho pracovného zaradenia, funkcie, odborných či osobných kontaktov a kvalít. Takto prijatý člen sa pri prijímaní do PZ zaviaže, že po ukončení vykonávania funkcie alebo po pominutí dôvodov, pre ktoré bol prijatý, skončí členstvo v PZ.
Čestné členstvo
Čestným členom PZ sa môže stať na základe rozhodnutia členskej schôdze aj osoba, ktorá nevlastní poľovný lístok. Čestný člen na základe dohody s výborom PZ má právo sa zúčastňovať na akciách PZ, vykonávať činnosti a práce podľa potrieb PZ a vlastných možností. Nemá však hlasovacie právo, ani aktívne a pasívne volebné právo v PZ. Čestné členstvo zaniká vystúpením, smrťou alebo rozhodnutím o zrušení čestného členstva v PZ členskou schôdzou PZ.
Základné práva a povinnosti členov
Práva člena PZ
Člen PZ má právo:
- Zúčastňovať sa rokovania a rozhodovania na členských schôdzach PZ.
- Voliť a byť volený do orgánov PZ, resp. vyšších orgánov SPZ.
- Zúčastňovať sa na výkone práva poľovníctva a ostatnej činnosti PZ.
- Podávať návrhy, podnety a sťažnosti orgánom PZ, resp. vyšším orgánom SPZ.
- Z vážnych dôvodov požiadať o úľavy pri plnení povinností člena PZ v dohodnutom rozsahu až na dobu 2 rokov. Výbor PZ navrhne členskej schôdzi pravidlá jeho členstva v PZ v tomto období.
Povinnosti člena PZ
Člen PZ je povinný:
- Zaplatiť členský podiel a členské príspevky v čiastke a termíne stanovenom orgánmi PZ.
- Podieľať sa na činnosti, správe a hospodárení s majetkom PZ.
- Dodržiavať stanovy a ostatné interné predpisy PZ.
- Plniť rozhodnutia orgánov PZ.
- Nahradiť PZ škodu, za vznik ktorej zodpovedá.
Kárne opatrenia a zánik členstva
Členská disciplína a kárne opatrenia
Členovi, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce z členstva v PZ a na nápravu nepostačuje pohovor, môže výbor PZ podľa miery zavinenia uložiť tieto druhy kárnych opatrení:
- Pokarhanie pred výborom PZ.
- Dočasné obmedzenie lovu zveri v revíri (druh, rozsah alebo spôsobu) na dobu 1 až 5 rokov.
- Zníženie podielu na výsledku hospodárenia na dobu 1 - 5 rokov.
- Vylúčenie z PZ.
Vylúčiť z PZ možno len člena, ktorý hrubo alebo opätovne (do piatich rokov od predchádzajúceho právoplatného kárneho opatrenia) porušil Stanovy SPZ, interné predpisy PZ, predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva, neplní si viac ako jeden rok povinnosti voči PZ, alebo konal v rozpore so záujmami PZ.
Rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia sa musí vypracovať písomne a zaslať doporučeným listom. Musí obsahovať všetky relevantné informácie vrátane poučenia o opravnom prostriedku. Proti kárnemu opatreniu uloženému výborom PZ sa možno odvolať do 15 dní od jeho doručenia na členskú schôdzu PZ, pričom včas podané odvolanie má odkladný účinok. Rozhodnutie vynesené členskou schôdzou v odvolacom konaní je konečné. Člena nemožno stíhať, ak od spáchania skutku uplynula trojročná premlčacia lehota.
Zánik členstva v PZ
Členstvo v PZ zaniká z viacerých dôvodov:
- Smrťou člena.
- Vystúpením člena (treba oznámiť písomne výboru PZ).
- Zánikom členstva v SPZ.
- Vylúčením z PZ.
- Zánikom PZ.
- Nezaplatením členského a účelového príspevku PZ v stanovenej lehote.
- Právoplatným rozhodnutím o odňatí poľovného lístku.
Členovi, ktorému členstvo v PZ zaniklo, sa vráti členský podiel alebo jeho zostatková hodnota. Táto hodnota sa vypočíta odpočítaním prostriedkov čerpaných na činnosť PZ a pohľadávok PZ voči bývalému členovi.
Orgány PZ a rozhodovanie o členstve
Orgánmi PZ sú členská schôdza PZ, výbor PZ a dozorná rada.
Členská schôdza
Členská schôdza PZ je najvyšším orgánom PZ, schádza sa najmenej dvakrát do roka, raz za rok ako výročná. Zvoláva ju výbor PZ písomne aspoň 8 dní vopred. Členská schôdza rozhoduje o všetkých závažných záležitostiach PZ, vrátane prijímania členov. Na platnosť rozhodnutia o prijímaní čakateľov a členov PZ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov PZ. Členská schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov.
Výbor PZ
Výkonným orgánom PZ je výbor PZ, ktorý spravuje záležitosti PZ medzi členskými schôdzami, zabezpečuje plnenie uznesení a rozhoduje o všetkých záležitostiach, ktoré nie sú vyhradené iným orgánom. Zodpovedá za dodržiavanie disciplíny a v kárnom konaní ukladá členom PZ kárne opatrenia. Predkladá pravidelné správy o svojej činnosti členskej schôdzi PZ. Výbor PZ sa skladá z predsedu, tajomníka, poľovníckeho hospodára a ďalších štyroch členov.
Kontroverzie a právne výzvy pri prijímaní členov
Proces prijímania nových členov do PZ môže byť sprevádzaný rôznymi problémami, ako sú korupcia, klientelizmus alebo uprednostňovanie rodinných príslušníkov a známych. Edu dňa 21.11.2008 poznamenal: "Aj nad tým sa treba zamyslieť. 'Ale vlastne načo! Veď ja členom som a ostatných nepotrebujem. Veď som dnu iných nepustím' aj takto sa premýšľa v hlavách často absolútne nečinných členov PZ." Nedostatok transparentnosti pri hlasovaní a obmedzený počet členov v PZ sú taktiež častými témami diskusií.
Súdne spory a výklad stanov
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal prípadom, kde bolo spochybnené uznesenie členskej schôdze Poľovníckeho združenia Hladký vrch Zubák, ktoré sa týkalo prijímania nových členov. Krajský súd v Trenčíne zrušil uznesenie členskej schôdze zo dňa 27. novembra 2011, pretože Stanovy PZ si vzájomne odporovali v otázke, či o prijatí nových členov rozhoduje výbor PZ alebo členská schôdza. Súd konštatoval, že prijímanie nových členov je závažným rozhodnutím, o ktorom nemôže rozhodovať len výbor, ktorý navyše nie je zložený z nadpolovičnej väčšiny všetkých členov PZ.
V tomto prípade žalobcovia namietali nezákonnosť rozhodnutia výboru o prijatí siedmich nových členov, ktoré nebolo schválené členskou schôdzou. Najvyšší súd SR nakoniec zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil vec na ďalšie konanie, pričom upozornil na absenciu tvrdenia o ukrátení na právach žalobcov a nedostatočné vysporiadanie sa s otázkou včasnosti podania žaloby.
Diskusie o právach vlastníkov poľovných pozemkov
JUDr. Win243 uviedol, že povinnosť PZ prijať za svojho člena vlastníka poľovného pozemku nie je zakotvená v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise. Sager namietol, že to je nespravodlivé, poukazujúc na čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy SR, podľa ktorých má každý právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Navrhol, aby sa do zákona o poľovníctve zaviedla formulácia, že vlastník poľovných pozemkov v príslušnom revíri, ak vlastní poľovný lístok a má záujem, sa stáva zo zákona členom PZ. Taktiež navrhol, aby zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahovali právo vlastníka podieľať sa na práve poľovníctva v rozsahu vzájomne dohodnutých podmienok.
Hunternh poukázal na problémy s takýmto generálnym právom, napríklad ak by niekto kúpil 1 m² pôdy a nárokoval si členstvo. Taktiež spomenul, že nie vždy je užívateľom revíru poľovnícka organizácia. Bugarik zdôraznil, že niektorí poľujú vo viacerých združeniach bez toho, aby boli vlastníkmi pozemkov, zatiaľ čo vlastníci sú často len dobrí na podpísanie zmlúv. Tieto diskusie poukazujú na pretrvávajúce napätie medzi právami vlastníkov pozemkov a internými pravidlami poľovníckych združení.
Celé dejiny starovekej Indie | Dokumentárny film
Tradičné rituály v poľovníctve
Okrem formálneho prijatia existujú aj tradičné rituály spojené s poľovníctvom.
Ceremoniál prijímania za poľovníka
Ceremoniál prijímania za poľovníka má svoj pôvod pravdepodobne v obrade pasovania za rytiera. Dnes sa používa zvyčajne na slávnostnom ukončení skúšky z poľovníctva pre uchádzačov o prvý poľovný lístok. V poľovníckych združeniach sa môže prijatie za člena urobiť slávnostne odovzdaním pamätného listu (môže byť aj pasovací list), ktorý po prijatí odovzdá novoprijatému členovi predseda a poľovnícky hospodár. Predseda odovzdáva pamätný list a podáva novému členovi pravú ruku so slovami: „Tento pamätný list nech sa ti stane trvalou spomienkou na chvíle, kedy si bol ako člen prijatý do nášho poľovníckeho združenia“.
Pasovanie na lovca
Pasovanie na lovca určitého druhu zveri sa vykonáva vtedy, keď poľovník uloví prvý kus daného druhu zveri. Úspešný strelec pokľakne na pravé koleno, pušku drží v pravej ruke opretú pätkou o zem, ľavú ruku položí na trofej alebo hlavu ulovenej zveri. Pasujúci sa zľahka dotkne čepeľou tesáka alebo poľovníckou dýkou jeho ľavého ramena a povie: „Týmto úderom ťa v mene svätého Huberta, nášho patróna, pasujem na lovca (jeleňov, srncov, medveďov a pod.), pamätaj, že zver musíš najprv chovať, chrániť a len potom sa jej poľovníckym spôsobom zmocniť. Druhým úderom ti blahoželám k uloveniu tvojho prvého (jeleňa, diviaka a pod.). Tretím úderom ti pripomínam, aby si vždy a za každých okolností zostal čestným poľovníkom, statočným členom našej poľovníckej rodiny a oddaným ochrancom našej krásnej prírody. Prajem ti Lovu zdar“.
Počas pasovania majú strelec aj pasujúci klobúky na hlave. Potom úspešný strelec vstane, pasujúci mu podá pravú ruku a zároveň mu odovzdá „Pasovací list na lovca…“.
Spoločenské a ekologické aktivity PZ
PZ sa okrem samotného poľovania venujú aj ochrane prírody a starostlivosti o zver. Medzi najčastejšie aktivity patria zabezpečovanie krmiva pre zver, výstavba a údržba poľovníckych zariadení, organizovanie brigád na čistenie revírov a spolupráca s obcami a inými organizáciami. Mnohé PZ sa aktívne zapájajú do projektov ako "Čistý revír = čistá príroda", čo prispieva k zlepšeniu životného prostredia a zvyšuje povedomie o dôležitosti ochrany prírody.
tags: #prijimanie #za #clena #polovnickeho #zdruzenia