Ruský väzenský systém je predmetom neustálych diskusií a kontroverzií, ktoré sa týkajú nielen štatistík počtu zadržiavaných osôb, ale aj podmienok ich prijímania, zaobchádzania a v poslednom období aj verbovania pre vojenské konflikty. Oficiálne správy často protirečia svedectvám a správam nezávislých organizácií.
Vývoj počtu väzňov a oficiálna „humanizácia“
Podľa vyhlásenia novovymenovaného prvého zástupcu predsedu Najvyššieho súdu Vladimira Davydova klesol počet väzňov v Rusku na historické minimum. Davydov uviedol, že v súčasnosti je v ruských väzniciach 308.000 ľudí. Ide o pokles o približne 70 percent oproti údaju 1,06 milióna väzňov, ktorí boli podľa neho zadržiavaní v ruských väzniciach v roku 2001. Tento pokles Davydov pripísal „humanizácii“ postupov ruských orgánov činných v trestnom konaní po nástupe prezidenta Vladimira Putina do úradu. Napriek tomu, Ruská federálna väzenská služba sa na začiatku marca pochválila, že registruje najnižší počet trestancov od pádu Sovietskeho zväzu, pričom ich počet dosiahol približne 626 000, z toho 49 000 žien, uviedla agentúra TASS.
Kontroverzné verbovanie väzňov pre vojnu na Ukrajine
V prvých mesiacoch konfliktu na Ukrajine využívala verbovanie vo väzniciach najmä súkromná žoldnierska Wagnerova spoločnosť. Zástupcovia Vagnerovej skupiny nábor vykonali už v 17 väzniciach v desiatich ruských regiónoch a prihlásilo sa im viac ako 1000 odsúdených, ktorí súhlasili s tým, že pôjdu bojovať na Ukrajinu. Šéfka organizácie „Rusko za mrežami“ Olga Romanovová uviedla, že väzni bojujú v prvej línii. Ukrajinské spravodajské služby odhadujú, že do novembra 2024 bolo v Rusku naverbovaných 140-tisíc osôb.
Britská vojenská rozviedka v polovici júla informovala, že Rusko svoje jednotky na Ukrajine posilnilo žoldniermi z Vagnerovej skupiny, ktorí podľa nej zohrali ústrednú úlohu pri dobytí miest Popasnaja a Lysyčansk.
Vo vnútri Wagnera: Vzostup notoricky známych ruských žoldnierov | Špeciálna správa VICE
Proces náboru a výcviku
Ozbrojení „náborári“ nahnali odsúdených na väzenský dvor, kde ich vyzývali, aby „bránili vlasť“. Ponúkali im žold 200-tisíc rubľov (vyše 3-tisíc eur) mesačne, čo je niekoľkonásobok priemernej mzdy v Rusku. K tomu im patrí odškodnenie v prípade zranenia a päť miliónov rubľov „na rakvu“ v prípade smrti vo vojne. Pokiaľ vydržia v službe pol roka, je im ponúkaná sloboda a možnosť vymazania záznamu v registri trestov.
V nápravnom zariadení číslo 2 v Rostove na Done vzniklo podľa Vjerstky výcvikové stredisko pre regrútov Vagnerovej skupiny z radov väzňov, kde výcvik trvá 20 hodín denne a len štyri hodiny sú vyhradené pre spánok. Prvá skupina, ktorá výcvik absolvovala, bola vyslaná na front 20. júla. Náborári najčastejšie navštevujú väznice s prísnym režimom. Pri nábore pomáhajú aj zástupcovia ruskej väzenskej služby, niekedy dokonca vysoko postavení predstavitelia tohto úradu. Odsúdených sa snažia presvedčiť aj „aktivisti“ medzi väzňami, ktorí spolupracujú s vedením nápravných zariadení.
Portál Mediazona uviedol, že do niektorých trestaneckých kolónií prišiel osobne miliardár Jevgenij Prigožin, ktorý má blízke väzby na Kremeľ a ktorý podľa radu médií Vagnerovu skupinu ovláda a financuje. Prigožin osobne vyzýval väzňov, aby sa pripojili k vojne proti Ukrajine. The Insider podotýka, že podrobnosti zmlúv, aké s Vagnerovou skupinou noví žoldnieri uzatvárajú, nie sú známe. Tých, ktorí súhlasia s náborom, čaká previerka, pri ktorej sa zisťuje ich vzťah k ruským úradom alebo to, či by nemohli utiecť na Ukrajinu. Väzni, ktorí najskôr so vstupom do Vagnerovej skupiny súhlasia, ale potom si to rozmyslia, končia na samotke a je na nich vyvíjaný nátlak.
Omilostení zločinci páchajú v Rusku zverstvá. Brutálne vraždy a znásilnenia veteránov z frontu otriasli krajinou.
Drastické podmienky a obvinenia z mučenia
Za hrubými betónovými múrmi niektorých ruských väzníc sa podľa svedectiev bývalých väzňov odohrávajú scény, ktoré pripomínajú najtemnejšie kapitoly 20. storočia.
Prípad väznice SIZO-2 v Taganrogu
Jedným z najčastejšie spomínaných miest je väznica SIZO-2 v ruskom meste Taganrog. Pred rokom 2022 išlo o bežné vyšetrovacie väzenie, kde bolo približne 400 väzňov, často ženy s deťmi či mladiství. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa však podľa bývalých väzňov zmenilo toto vyšetrovacie väzenie na brutálne centrum pre ukrajinských zajatcov.
Prví väzni tam dorazili v apríli 2022. Priviezli ich so zviazanými rukami a páskami cez oči vojenské nákladné autá označené symbolom „Z“. Hneď po príchode ich čakal tzv. uvítací rituál. Strážnici podľa výpovedí väzňov kopali, bili obuškami a udierali päsťami každého, kto prešiel bránou. „Bol to signál, že takto bude vyzerať každý deň,“ spomínali niektorí prepustení zajatci.
Špecifické metódy mučenia
„Slonia maska“: Dusenie bez úmyslu zabiť
Jednou z najdesivejších praktík je takzvaná slonia maska. Ide o plynovú masku, ktorej ventil je úmyselne uzavretý. Väzeň tak nedokáže dýchať a postupne sa dusí. Strážnici ju podľa svedkov často kombinujú s elektrickými šokmi. „Dali mu masku a pustili elektrinu. Keď začal strácať vedomie, masku zložili. Nechceli ho zabiť, chceli, aby trpel,“ opísal jeden z väzňov.
„Putinov telefón“: Elektrické šoky
Ďalšou známou metódou je mučenie pomocou starého sovietskeho poľného telefónu TA-57. Väzni ho nazývajú „Putinov telefón“. Drôty pripevnia na uši, nos alebo genitálie a následne pustia elektrický prúd. Bývalí väzni opisujú, že šoky prichádzali v sériách počas výsluchov, pričom cieľom bolo prinútiť ich priznať sa alebo podpísať dokumenty.
„Ľudský nábytok“ a iné ponižujúce praktiky
Niektoré výpovede hovoria aj o extrémnych ponižujúcich praktikách. Väzňov údajne obalili lepiacou páskou od hlavy po päty, znehybnili a následne na nich strážnici sedeli ako na stoličke, ako na „ľudskom nábytku“. V iných prípadoch ich:
- zavesili dolu hlavou,
- zviazali do embryonálnej polohy,
- bili 10 až 15 minút bez prestávky.
Svedectvá bývalých zajatcov sú mimoriadne silné a často až mrazivé. Opisy mučenia, hladu či psychického teroru ukazujú, čo sa odohrávalo za múrmi väzníc.
Vzbúry a bezpečnostné incidenty vo väzniciach
Bezpečnostné incidenty nie sú v ruskom väzenskom systéme ojedinelé. Celkovo osem mŕtvych vrátane štyroch rukojemníkov si vyžiadala piatková (23. 8.) vzbura väzňov v trestaneckej kolónii IK-19 v meste Surovikino v ruskej Volgogradskej oblasti, informuje stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Vzbura trvala niekoľko hodín. Do zariadenia napokon vtrhli ruské špeciálne jednotky a zastrelili štyroch väzňov ozbrojených nožmi, ktorí držali ako rukojemníkov ôsmich zamestnancov a ďalších štyroch spoluväzňov. Útok sa podľa úradov udial na zasadnutí disciplinárnej komisie, ktorá posudzuje prípady recidivistov.
„Páchatelia spôsobili bodné rany rôzneho druhu štyrom zamestnancom väznice, z ktorých traja zomreli. Ďalší štyria, ktorí im kládli odpor, boli hospitalizovaní a jeden z nich v nemocnici zomrel,“ píše sa vo vyhlásení Federálnej služby pre výkon trestu (FSIN). Zranenia utrpeli aj štyria spoluväzni. Z IK-19 sa na verejnosť dostali zatiaľ iba kusé informácie a podľa agentúry AP nie je jasné, ako väzni zajali spomínaných členov personálu.
Útočníci sa hlásia k Islamskému štátu
Na ruských sociálnych sieťach sa šíria videá, na ktorých sa štyria útočníci vyhlásili za bojovníkov teroristickej organizácie Islamský štát. Jeden z nich tiež povedal, že útok je pomstou za ruský útlak moslimov, ktorý nasledoval po marcovom útoku islamistov na koncertnú halu pri Moskve. Na neoverených záberoch taktiež vidieť štyroch uniformovaných zamestnancov ležať v kalužiach krvi. Jeden kanál na platforme Telegram podľa RFE/RL identifikoval štyroch väzňov ako dvoch Uzbekov a dvoch Tadžikov. Traja z nich si údajne odpykávali tresty súvisiace s drogovou trestnou činnosťou a jeden za ťažké ublíženie na zdraví. Tieto informácie však zatiaľ neboli oficiálne potvrdené.
Predchádzajúce incidenty
Počas tohto leta išlo už o druhý prípad s rukojemníkmi v ruskej väznici. V júni šesť väzňov zajalo rukojemníkov v nápravnom zariadení v Rostove nad Donom. Ruské úrady vtedy uviedli, že útočníci boli členmi IS. Počas následnej akcie bezpečnostných zložiek zahynulo päť väzňov a dvaja rukojemníci utrpeli zranenia. Jediný preživší vzbúrenec dostal 20-ročný trest.
Celkový stav a problémy ruského väzenského systému
Ruský väzenský systém je v rámci Európy najnákladnejší, miliónové sumy však často končia vo vreckách skorumpovaných úradníkov. Svedčí o tom napríklad škandál okolo stavby väznice Kresty-2 v Petrohrade, ktorá stála viac ako 12 miliárd rubľov (takmer 200 miliónov eur). Minulý víkend Rusi zatkli bývalého riaditeľa hlavnej dodávateľskej firmy Viktora Kudrina, ktorý sa podľa vyšetrovateľov dopustil sprenevery vo výške 56 miliónov rubľov (900-tisíc eur).
Rusko podľa posledných štatistík naďalej vedie európsky rebríček v počte ľudí za mrežami. Z nedávno zverejnenej štatistiky Rady Európy za rok 2015 vyplýva, že v Rusku na 100 000 obyvateľov pripadá 439,2 trestancov. Treba podotknúť, že v celosvetovom rebríčku je Rusko až na desiatom mieste, pričom Spojené štáty sú na tom s číslom 693 ešte o niečo horšie.
Úmrtnosť a preplnenosť
Alarmujúca je aj štatistika úmrtnosti v trestaneckých kolóniách. Ruské väznice vedú aj v úmrtnosti väzňov. Podľa posledných údajov z roku 2014 v nich zomrelo 4 097 ľudí, z toho desatinu tvorili samovraždy. Na 10 000 väzňov pripadá 61,1 úmrtia, čo je dvakrát viac ako európsky priemer.
Vrahovia predstavujú 27,8 percenta ruských väzňov, štvrtina trestancov bola odsúdená za drogové zločiny. Odborníci sa zhodujú, že najväčším problémom ruského väzenského systému je počet trestancov. „Dnes za prechovávanie narkotík k osobnej potrebe prakticky vždy padne trest odňatia slobody,“ hovorí Kudrajvcev a dodáva: „Druhým príkladom sú hospodárske zločiny. Ak prejdeme na princíp ekonomický zločin - ekonomický trest, môžeme podstatne uľahčiť zaťaženie väzníc a zároveň neohrozíme občanov rešpektujúcich zákony.“
Hoci je ruský väzenský systém v rámci Európy najnákladnejší (v roku 2014 jeho rozpočet činil v prepočte 5,44 miliardy eur), väzenská správa však za živobytie jedného väzňa denne priemerne minie skoro najmenej z porovnávaných krajín: 22,5 eura. Pre porovnanie: horšie sú na tom v rámci Európy väzni v Gruzínsku (5,66 eura) či Moldavsku (7,38 eura).
Experti usudzujú, že situácia v ruských krimináloch sa ani cez oficiálne vyhlásenie o úbytku trestancov príliš nelepší a nič na tom nezmenila ani amnestia vyhlásená pri príležitosti 70. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne. „Väzenský systém zostáva autonómnou organizáciou, ktorá sa nemieni meniť a len vyžaduje ďalšie a ďalšie financie,“ povedal Vedomostiam Sergej Petrjakov, riaditeľ ľudskoprávnej organizácie Zóna práva.
Petak - „Ruský Alcatraz“ a psychologická tortúra
O väznici Petak, ktorá je podľa denníka Washington Times prezývaná aj „ruský Alcatraz“, sa v médiách hovorí ako o jednej z najstrašnejších na svete. Jej hrôzy ale nespočívajú vo fyzickom mučení ľudí, ale predovšetkým v tom psychickom, ktoré tu zažívajú.
Väznica Petak (nazývaná aj Vologodskiy Pyatak či Pyatak) s najprísnejším strážením leží na opustenom ostrove Ognenny ostrov, čo v preklade znamená „Ohnivý ostrov“. Nachádza sa približne 400 kilometrov od Moskvy v obklopení jazera a uprostred ničoho. Jediný možný spôsob, ako sa sem človek dostane, je loď. Hovorí sa, že spomínané väzenie s neslávnou povesťou je domovom približne pre 200 väzňov.
Portál iDNES vysvetľuje, že už v roku 1517 na ostrove vznikol kláštor, v ktorom žili pravoslávni pustovníci odriekaním radostí svetského života. Od roku 1996 sa v krajine zmenili pravidlá trestu smrti a vyzeralo to, že väzňom, na ktorých tento osud čakal, svitla nádej. Petak sa stal akousi ruskou náhradou za trest smrti a mohol síce na prvý pohľad vyzerať ako vykúpenie, no pobyt v tejto väznici nie je ani zďaleka žiadnou výhrou.
All That’s Interesting spomína, že väzni trávia vo svojich celách zatvorení väčšinu dňa a majú zakázané návštevy. Ak by ich aj niekto z blízkych chcel prísť pozrieť, môže tak urobiť iba výnimočne, a to dvakrát do roka. Sú držaní vo svojich celách 22,5 hodín z dňa. Výnimkou je hodina a pol, ktorú môžu tráviť na dvore. Tieto „vychádzky“ si netreba predstavovať ako tie v amerických filmoch; väzni sú pri nich zatvorení v klietke, v ktorej sa môžu maximálne prejsť. Ani toto „vyvetranie sa na čerstvom vzduchu“ nemusí byť vôbec príjemné, vzhľadom na mrazivé teploty, ktoré tu vládnu. Podľa českého iDNES musí väzeň počas svojho pobytu na vzduchu mať po celý čas ruky vystrčené nad hlavou k železným mrežiam, ktoré sa tu nachádzajú. Udržať ruky vzpriamené celých 90 minút je mimoriadne náročné.
Cely majú od luxusu ďaleko. Ide o malé stiesnené priestory o veľkosti 8 metrov štvorcových so stropom dosahujúcim iba 180 centimetrov. To znamená, že ak sa sem dostane vyšší väzeň, ani sa poriadne nevystrie. K tomu všetkému ich obklopujú betónové múry, ktoré na príjemnej atmosfére či teple nedodajú. Dodržiavanie hygieny tu v podstate neexistuje. Namiesto toalety väzňom slúži vedro, ktoré nemusí byť pravidelne vyprázdňované. Okrem toho ich môžu postihnúť ďalšie tresty. Ak sa väzeň rozhodne porušiť niektoré z pravidiel, 15 dní musí stráviť zamknutý v tmavej miestnosti s kovovým vedrom. Vasilij Smirnoff, bývalý hlavný dozorca, podľa webu All That’s Interesting pre The Daily Telegraph uviedol, že ak by sa snažili z väznice prekopať, prekážkou im bude voda.
Najväčšia krutosť väznice Petak spočíva v tom, že väzňov dokáže psychicky zničiť. Britský novinár Julius Strauss potvrdil, že to, čo sa o tomto mieste hovorí, je pravda. Pozrieť sa za brány Petaku podarilo aj psychologičke Svetlane Kiselyovej, ktorá poznamenala, že „prvých približne deväť mesiacov sa adaptujú na podmienky.“
tags: #prijimanie #veznov #v #rusku