Vplyv príjmu kalórií na dĺžku života a celkové zdravie

Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohí ľudia často ani netušia, koľko jedla a s tým spojených kalórií za deň zjedia. Pravda, že ich príjem je vyšší, než si myslia, je pre niektorých nepríjemná, preto ju radšej ani nechcú vidieť. Je pre nich ľahšie utápať sa v nevedomosti s otázkou 'prečo nechudnem?', ako pomenovať hlavný problém, ktorým je značný kalorický prebytok na dostatočne dlhú dobu. Iní zase vedia niečo o kalóriách, no ich prax sledovania a zapisovania je nedostatočná. V konečnom dôsledku to vedie ku konštatovaniu: 'Veď jem málo a aj tak priberám, respektíve nemôžem schudnúť'. Dnes sa prostredníctvom viacerých štúdií spolu pozrieme realite do očí, pretože kalórie fungujú, len my ich nevedomo prehliadame. Kalórie ovplyvňujú vaše zdravie a pohodu viac, než si myslíte. Kalórie sú základným pojmom, keď ide o jedlo a energiu. Predstavujú meradlo energie, ktorá sa nachádza v potravinách a nápojoch, a hrajú kľúčovú rolu v našej každodennej výžive.

Pochopenie energetickej bilancie

Na udržanie optimálnej váhy je nutné riadiť sa jednoduchou rovnicou - príjem energie by sa mal rovnať jej výdaju. Energetický kalorický príjem udáva množstvo energie, ktorú získame z potravy a nápojov, ktoré počas dňa skonzumujeme. Energetický výdaj je energia, ktorú organizmus spotrebuje pri vykonávaní fyzických aktivít a funkcií tela. Táto energia je potrebná na zabezpečenie správneho fungovania metabolizmu, podporu telesných funkcií aj na udržiavanie optimálnej telesnej teploty. Keď kalórie, ktoré prijmeme, zodpovedajú kalóriám, ktoré spálime, naša hmotnosť zostáva stabilná.

Každý človek má rozdielne energetické potreby, ktoré sú ovplyvnené faktormi ako vek, pohlavie, hmotnosť, celková telesná stavba, fyzická aktivita a fungovanie metabolizmu. Energetický výdaj sa udáva v kilokalóriách (kcal), respektíve v kilojouloch (kJ). Bazálny metabolizmus (BMR) je množstvo energie, ktorú ľudský organizmus spotrebuje v pokoji na udržanie základných životne dôležitých funkcií. Množstvo kalórií, ktoré spálime za jeden deň, ovplyvňuje hneď niekoľko faktorov - telesná hmotnosť, pohlavie, vek, fyzická aktivita a metabolizmus.

TDEE (celkový denný energetický výdaj) zahŕňa energetické požiadavky pre základné funkcie tela, ako je dýchanie a tep srdca, ktoré prebiehajú aj v pokoji. Vo všeobecnosti približne 60 - 70 % kalórií, ktoré spálite, ide na tieto základné životné funkcie, ktoré nazývame bazálny metabolizmus (BMR). Vekom sa BMR môže meniť, pretože s pribúdajúcim vekom zvyčajne klesá. Informácie o tom, koľko kalórií potrebujete, sa odvíjajú od rôznych faktorov: našej hmotnosti, výšky, veku a pohlavia. Napríklad, muž často potrebuje viac kalórií ako žena, pretože má zvyčajne väčšiu svalovú hmotu. Pre lepšie pochopenie vlastného jedálnička a kalorických potrieb je dôležité vedieť, ako si tieto kalórie počítať. Nemusíte byť odborník na výživu, aby ste si dokázali urobiť prehľad o tom, koľko energie vaše telo potrebuje. Ak chcete zistiť, koľko kalórií máte denne prijať, najprv si musíte určiť svoj celkový energetický výdaj (TDEE). Na výpočet BMR môžete použiť napríklad Mifflinovu-St. Je rozumné znížiť príjem kalórií o približne 500 kalórií denne, čo môže viesť k úbytku približne pol kilogramu týždenne.

Meranie a podhodnocovanie kalorického príjmu

Metódy overovania príjmu a výdaja kalórií

Predtým, než sa pustíme do jednotlivých štúdií, je nutné ozrejmiť, podľa čoho výskumníci dospeli k záveru, o koľko vybraní ľudia podhodnocujú svoj denný príjem. Relevantné metódy merania energetického výdaja zahŕňajú tzv. zlatý štandard merania kalorického výdaja v bežných podmienkach, nazývaný 'the doubly labeled water technique' (DLW), čo v preklade znamená technika dvojito označenej vody.

Táto technika funguje nasledovne: Človek vypije vodu, ktorá obsahuje dva stabilné izotopy, deutérium a ťažký kyslík (18 O). Na stanovenie produkcie oxidu uhličitého sa používa eliminácia týchto dvoch izotopov z telesnej vody (močom a výdychom) v priebehu času (zvyčajne 1-2 týždne). Následne je cez rôzne vzorce možné použiť vyprodukovaný oxid uhličitý pre výpočet denného energetické výdaju človeka (TDEE). Je to zložité pre laika, no efektívne pre výskum. A práve táto technika DLW je výborný spôsob, ako zistiť, či nám osoba hovorí o svojom dennom príjme pravdu.

Vo výskumoch je často využívaný spôsob tzv. self-reportu. To znamená, že účastníci v nejakej forme, napríklad dotazník, vypíšu koľko čoho zjedli. Za modernejší spôsob môžeme označiť využitie MyFitnessPal-u či Kalorických tabuliek. Následne porovnávajú to, čo ľudia 'priznali', s tým, koľko energie vydali. Ak teda DLW technika ukáže, že počas 2 týždňov vydáva človek 2 000 kalórií denne a on výskumníkom v dotazníku tvrdí, že zje 2 000 kalórií denne, a zároveň má stabilnú váhu, zrejme uvádza svoj príjem pomerne presne. Ak však táto technika ukáže, že jeho výdaj bol 2 000 Kcal za deň, pričom hmotnosť pri ním udávanom príjme 1000 Kcal primerane neklesla (zákonite by mal pri takom deficite chudnúť), potom vieme, že svoj príjem kalórií podhodnocuje, respektíve nehovorí pravdu.

Existuje aj ďalší spôsob, ako verifikovať energetický výdaj a adekvátny príjem k nemu. Ľudí by sme mohli zavrieť na pár dní do metabolickej komory, dať im iba toľko jedla, koľko tvrdia, že bežne jedia, a následne vyhodnotiť realitu. S istotou sa dá povedať, že pri príjme 1000-1200 kcal by začali chudnúť. Takýto spôsob má ale jeden veľký problém - pre ľudí ide o veľmi neprirodzené prostredie, a preto sa využíva v tzv. free living podmienkach (v bežnom živote) technika DLW.

Prečo podhodnocujeme príjem kalórií? Štúdie a realita

Poďme sa spolu pozrieť na niekoľko štúdií, ktoré vnesú do tejto problematiky trochu tvrdej pravdy.

• V jednej štúdii uvádzali štíhli jedinci pomerne presne, koľko kalórií zjedli. Ich energetický výdaj bol stanovený na 1911 Kcal, zatiaľ čo nimi priznaný príjem potravy bol na úrovni 1878 Kcal. Avšak, ženy s obezitou (~88 kg) mali energetický výdaj 2445 kalórií, no vykázali príjem iba na úrovni 1610 kalórií. Zákonite, pri nimi vykázanom deficite 837 kcal mali tieto ženy schudnúť. To sa však nestalo, čo jednoznačne ukazuje, že boli výrazne mimo realitu! A mimochodom, nepreukázalo sa, že by práve u nich bola obezita spôsobená poruchou metabolizmu, ktorý by mal za následok znížený výdaj energie.
• V ďalšej štúdii sa vedci pozreli na ženy (39r, 60 kg), ktoré o sebe deklarovali, že sú 'malé jedáčky' v porovnaní s tými, ktoré sa naopak považovali za 'veľké jedáčky'. Jednoducho, tie 'malé' tvrdili, že nejedia veľa, no napriek tomu sa im nedarí schudnúť. Aká bola realita? Jedli oveľa viac a dokonca o 500 kcal predbehli aj 'veľké jedáčky'. Počas piatich dní zapisovania a váženia priznali v priemere 1340 Kcal. Reálny príjem bol však na úrovni 2586 kcal! Keď dvom z nich dali toľko kalórií, koľko podľa nich jedli (teda tých 1 340 kalórií denne), schudli 0,75 kg týždenne (t.j. denný deficit 825 kcal).
• V tretej štúdii sa porovnávali self-reporty denného príjmu u desiatich obéznych ľudí. Išlo o veľmi ťažké prípady, mnohí užívali medikamenty či mali rôzne diagnózy. Až 9 z 10 obéznych účastníkov veľmi nepresne uviedlo denný príjem potravy. V priemere podhodnotili svoj príjem až o 1533 Kcal za deň (rozsah bol od 603 až 2285 kalórií za deň!). Niektorí dokonca tvrdili, že jedli iba tretinu kalórií, ktoré skutočne zjedli. Napríklad účastník č. 7 pribral dva a pol roka po svadbe 45 kg. Nečudo, keď podhodnotenie u neho vyšlo cez 2000 Kcal.

Kto má najväčšiu tendenciu podhodnocovať kalórie?

Výskum odhalil niekoľko charakteristických znakov u ľudí, ktorí majú tendenciu podhodnocovať svoj energetický príjem:

• Vysoké BMI: Ľudia s nadváhou či obezitou, ktorí si myslia, že to majú dané geneticky, sú na tom oveľa horšie ako tí, ktorí to tak nevnímajú (47 % vs. 20 % podhodnotenie). Ukazuje sa však, že podhodnocovanie nie je problém iba u tejto kategórie. Týka sa všetkých, teda aj ľudí s normálnou hmotnosťou, i keď v menšom meradle (od 10 % do 20 %).
• Predošlé správanie: Mnohé doterajšie neúspešné pokusy o schudnutie sú významným faktorom.
• Vysoká miera obmedzovania sa: Tendencia obmedzovať príjem potravy s cieľom schudnúť alebo zabrániť priberaniu.
• Dezinhibícia: Tendencia prejedať sa v reakcii na environmentálne alebo emočné podnety.
• Väčšie riziko je u žien: Pravdepodobne aj preto, že na ženy je všeobecne väčší tlak, aby sa starali o svoj vzhľad, a teda aj hmotnosť. Ruka v ruke to ide v kombinácii s faktom, že ženy všeobecne vydávajú menej energie (a teda sa im aj ľahšie priberá/ťažšie udržuje hmotnosť) a majú väčšie sklony k obmedzovaniu sa.
• Nedostatok motivácie pri sledovaní príjmu kalórií.
• Určité sociálne očakávania: V takýchto prípadoch najmä ľudia s nadváhou skresľujú pravdu, aby sa vyhli zbytočnej kritike okolia.

Podhodnocovanie pri konkrétnych potravinách a jedlách

Určite to zo života pozná každý z nás. Pri určitých jedlách či potravinách, ktoré sa všeobecne považujú za 'nezdravé' (koláče, cookiesky, hranolky a pod.), jednoducho radšej nepriznávame celú pravdu. Či už ide o to, ako často ich jedávame alebo v akom množstve. Dokonca sa zdá, že najviac podhodnocujeme príjem sacharidov a tukov, zatiaľ čo bielkovín by sa to týkať až tak nemalo. Treba ale dodať, že pri otázke odhadu pôjde skôr o konkrétne jedlá či potraviny z hľadiska ich celkovej konzistencie a vyššie spomenutej nálepky 'zdravé/nezdravé'.

Jeden výskum je ukážkou našej neschopnosti odhadovať mnohé vysokokalorické potraviny. Každému účastníkovi výskumníci zabezpečili vlastnú špajzu, chladničku, mrazničku a rýchlovarnú kanvicu. Predtým, než účastníkom poskytli aj všetky potraviny, tieto odvážili vrátane ich obalov. Účastníci dostali jasný pokyn, aby konzumovali iba poskytnuté jedlo a nápoje, prípadne pili iba balenú vodu na pitie a na prípravu čaju či kávy, aby bolo možné odhadnúť spotrebu vody. Každý účastník dostal aj pokyn, aby nevyhadzoval žiadny odpad vrátane obalov z potravín, šupiek a zvyškov jedál. V kuchyni mali špeciálny kôš na všetok odpad a obaly. Navyše boli nepretržite monitorovaní prostredníctvom malých skrytých videokamier, samozrejme s výnimkou toalety a privátnej miestnosti, kde si však nemohli zobrať žiadne jedlo. Následne školení ľudia zobrali tieto zvyšky a porovnali ich hmotnosť s pôvodnou váhou, aby zistili, koľko čoho reálne zjedli.

Keď sa výskumníci bližšie pozreli, na ktoré konkrétne skupiny potravín si ľudia najmenej pamätajú pri následnom telefonickom dopytovaní o deň neskôr, zistili nasledovné. Iba pri 17 položkách zo 41 odhadli použité množstvo s relatívnou presnosťou (do +- 10 % oproti realite). Najväčší problém mali s množstvom použitého oleja či rôznych omáčok, ale aj s múkou. Alkohol, cereálie či sladené nápoje boli niekde medzi - 20 až 25 %. Ak si vezmeme napríklad spomínaný olej, ten vie kaloricky významne zvýšiť energetickú hodnotu jedál, ktoré konzumujeme. Aj preto jedenie v reštauráciách môže byť pekné kalorické terno.

Kalórie, ktoré si nezapísal sa možno v tvojom mentálnom svete nezjedli. Žiaľ, opak je pravdou. Patrí sem aj napríklad tzv. zobkanie, inak povedané, trošku z bonboniéry v práci, štyri-päť slaných tyčiniek po nej a večer pohár vínka a pol balenia slaných arašidov, ktoré si jemne pochrumkávaš pri telke.

Úmyselné zavádzanie a jeho dôsledky

Okrem našej nevedomosti existuje ďalší dôležitý faktor, ktorý napomáha podhodnocovaniu kalórií. Ide o ľudí, ktorí sú ako-tak oboznámení s kalóriami a kuchynskou váhou, no napriek tomu švindľujú navonok svoj reálny príjem. Robia to s určitým zámerom prezentovať sa v dobrom svetle pred ostatnými (spoločnosťou), ktorí sú voči osobám s nadváhou často kritickí. Jednoducho, takíto ľudia sa nechcú javiť ako prejedači.

Myslíš si, že ak by to, čo tvrdia o svojom príjme, vedel niekto overiť, správali by sa inak? Výskum bohužiaľ naznačuje, že nie úplne. Napríklad tu skupina, ktorej povedali, že bude kontrolovaná prostredníctvom spomenutej DLW techniky, iba o trochu menej zavádzala o svojom skutočnom príjme. Rozdiel medzi skupinou bez kontroly a skupinou so zdôraznenou kontrolou bol 1522 Kcal vs. 1689 Kcal. Teda len 167 Kcal. Realita v kontrolovanej skupine bola aj tak o 1200 Kcal vyššia! V skutočnosti, keď vedci po ukončení štúdie priamo konfrontovali účastníkov s týmito zisteniami, tí si naďalej išli svoje a odmietali laboratórne výsledky.

Podhodnocovanie svojho príjmu je rovnako veľkým problémom u ľudí, ktorí už majú za sebou dlhé obdobie úspešného diétovania, ako u jedincov s nadváhou alebo obezitou. Dá sa teda skonštatovať, že aj keď sme úspešne schudli a držíme si novú hmotnosť, stále neradi hovoríme úplnú pravdu o tom, koľko zjeme. Konkrétne v tejto štúdii takíto ľudia (weight loss maintainers) priznali iba 75 % Kcal, ktoré zjedli. V absolútnych číslach bolo ich podhodnocovanie medzi -300 až - 900 Kcal za deň. Významným faktorom, prečo si napriek tomu dokázali udržiavať svoju hmotnosť bolo, že mali veľmi aktívny život oproti ostatným. Týždenne nazbierali svojou aktivitou až 2800 Kcal navyše. Jedli viac a hýbali sa viac.

Muži majú kapacitu zjesť dvojnásobné množstvo kalórií (pizze), ako je potrebné na dosiahnutie pohodlnej sýtosti v rámci jedného chodu. Pri jednej príležitosti jedli do „pohodlnej plnosti“ (ad libitum) a pri druhej, pokým neboli schopní zjesť už ďalšie sústo (maximálna). Ich priemerný príjem kalórií v maximálnej skupine bol dvojnásobný v porovnaní s ad libitum, teda 3100 vs. 1600 Kcal. A bavíme sa o jednom jedle! Táto situácia poukazuje na neochotu priznať takéto množstvo jedla svojmu okoliu.

Kalorická reštrikcia a jej vplyv na dlhovekosť a zdravie

Myšlienka, že nižší príjem kalórií môže podporiť dlhší a zdravší život, sa často spomína vo výskume starnutia. Odborné štúdie však ukazujú, že samotné obmedzenie kalórií nestačí. Kalorická reštrikcia neznamená hladovanie - oveľa dôležitejšie je, aby telo dostávalo všetky potrebné živiny a zároveň malo pravidelné obdobia, počas ktorých netrávi.

Vedecké spory a objavy

Spory medzi dvoma vedeckými inštitúciami trvajú už osem rokov. Nejde o akademické otázky a obe inštitúcie už vykonali mnoho výskumov, ktoré sa týkajú toho, aby sme pochopili, ako to, čo jeme, ovplyvňuje dĺžku nášho života. Vedci zisťujú, že štíhli ľudia môžu žiť dlhšie a že menej kalórií ľudskému organizmu prospieva. Obmedzenie príjmu kalórií môže skutočne predĺžiť život až o 30 percent, ako ukazujú niektoré pokusy na zvieratách z 90. rokov.

Wisconsinská univerzita robila v roku 2009 pokus na makakoch a dosiahla pozoruhodné výsledky. Tri roky po americkom National Institute on Aging (NIA) sa jej však nepodarilo úplne potvrdiť, že obmedzený počet kalórií predlžuje vek. Ohľadom údajných priaznivých účinkov zníženého príjmu kalórií sa začali objavovať informácie, ktoré si protirečili. To trvalo dovtedy, než sa univerzita a NIA rozhodli zasadnúť k jednému stolu a prehodnotiť všetky údaje zo svojich experimentov.

Obmedzenie kalorického príjmu organizmu prospieva, to je nezvratný výsledok. Nie je celkom jasné, či dokáže predĺžiť život, ale rozhodne zvyšuje počet rokov prežitých v zdraví a zabraňuje vzniku chorôb, ktoré sú rozšírené v bohatých krajinách, ako je rakovina, cukrovka, infarkt či mŕtvica. Podrobnosti toho, čo sa deje vo vnútri buniek a v génoch, sú známe len do určitej miery.

Ukázalo sa, že inštitút NIA nedokázal opakovať výsledky, pretože opice, ktorým bol obmedzený kalorický príjem, boli príliš mladé. Začínať drastickú diétu v prvej fáze života sa zdá byť menej užitočné, než keď je zahájená vo vyššom veku. Zníženie príjmu kalórií a spomalenie metabolizmu majú totiž vedľajšie účinky. Jedným z nich je zníženie plodnosti. Na univerzite v Madisone sa potom skupina makakov, ktorým nebol obmedzený príjem kalórií, priblížila v mnohom stravovaniu typickému v bohatých krajinách s nadbytkom kalórií, cukrov a bielej múky. Rozdiel medzi opicami, ktoré jedli ako ľudia v bohatých krajinách, a opicami, ktorým bol obmedzený kalorický príjem, sa jasne ukázal. Vedci zistili, že predĺženie života nie je len výsledkom zníženého príjmu kalórií, ale že hrá úlohu aj to, v akom veku bola diéta zahájená, aké má jedálniček zloženie a kedy a koľkokrát denne sa je. To sú okolnosti, ktoré môžu vysvetľovať rozdiely medzi štúdiami. Tieto výskumy určite v budúcnosti ovplyvnia stravovanie ľudí.

Americká Caloric Restriction Society shromáždila tisíce svojich členov ochotných drasticky obmedziť príjem kalórií výmenou za sľub, že budú zdravší a možno aj dlhšie naživu.

Kľúčové poznatky z výskumu

Výskumy na zvieratách aj ľuďoch prinášajú niekoľko spoľahlivých poznatkov:

1. Strava bohatá na prirodzené potraviny:
   • znižuje riziko civilizačných chorôb
   • pomáha stabilizovať hladinu cukru v krvi
   • prirodzene bráni prejedaniu
2. Predĺženie života zatiaľ nie je jednoznačne preukázané, keďže ľudský život je príliš dlhý na rýchle štúdie.
3. Prerušovaný pôst má preukázateľné metabolické benefity. Najmä nočné hladovanie (12-16 hodín bez jedla) dokáže:
   • zlepšiť citlivosť na inzulín
   • podporiť spaľovanie tukov
   • znížiť riziko obezity
   • zjednodušiť udržanie stabilnej hmotnosti

   Nejde o „zázrak“, ale o prirodzený mechanizmus, pri ktorom telo dostane čas spracovať prijatú energiu.

Čo môžeme s istotou povedať? Oba výsledky sa nepopierajú. Potvrdzujú, že kvalita stravy zásadne ovplyvňuje výsledok. Kalorická reštrikcia je prospešnejšia, keď je strava menej kvalitná. Ak je strava veľmi kvalitná, prísne obmedzovanie kalórií nie je nevyhnutné.

Intermittent fasting (prerušovaný pôst) je spôsob stravovania, v ktorom sa striedajú fázy jedenia a lačnenia.

Praktické rady pre kontrolu kalorického príjmu

Pochopenie svojich denných kalorických potrieb môže prispieť k lepšiemu zdraviu. Rovnováha medzi kalorickým príjmom a výdajom je kľúčom k dosahovaniu vašich cieľov.

• Každý by mal poznať kalorickú hodnotu bežných potravín a snažiť sa cibriť svoj odhad. Môžeme to nazvať určitou kalorickou gramotnosťou. Jednoducho, prejsť si určitým dlhším obdobím sledovania kalórií, aby si raz vedel fungovať síce intuitívnejšie, no s dostatočným prehľadom.
• Ak si tréner, nehovor hneď svojim obéznejším klientom, že ťa klamú a nehovoria pravdu, pretože poctivo cvičia, spravil si im jedálniček a oni nechudnú. Najprv sa im snaž vysvetliť, ako správne zapisovať jednotlivé druhy potravín, na čo si dať väčšmi pozor, a ktoré z týchto potravín sú najviac kalorické a treba ich redukovať z jedálnička. Chce to často božskú trpezlivosť.
• Ak chceš zlepšiť svoj odhad, nedávaj všetko len tak od oka. Zvoľ si určité štandardizované mierky, ktoré budeš používať pri príprave svojich jedál (čajová lyžička na olej, šálka na vločky, malá miska na cestoviny a pod.). Samozrejme, kuchynská váha je najlepšia mierka, ale treba byť niekedy aj maximálne praktický.
• Ak si zapisuješ kalórie, rob to radšej hneď po jedle. Ak to nemáš chuť riešiť hneď, odfoť si jedlo, aby si neskôr nezabudol, čo si tam všetko mal.
• Ak si chceš zapísať napríklad nejakú omáčku, prípadne niečo iné z fľašky/dózy/plechovky, polož to najprv na kuchynskú váhu a tú potom vynuluj. Následne si daj, koľko si mal v pláne a polož naspäť. Váha ti potom ukáže reálne množstvo, ktoré si si doprial.
• Pozor na konzumáciu rôznych jedál v reštaurácii, ktoré môžu mať aj stovky kalórií navyše oproti tvojej domácej verzii. To neznamená, že sa vonku nemôžeš najesť. Ak je tvojím cieľom schudnúť, jemne nadhodnoť to, čo si zapíšeš do tabuliek, a problém máš vyriešený.
• Ak sa snažíte schudnúť, odporúča sa siahnuť po zdravom, ale bezpečnom pláne. Naopak, ak by ste sa chceli zvýšiť hmotnosť, zamerajte sa na konzumáciu kalórií navyše, čo môže zahŕňať pridanie niekoľkých občerstvení do vášho dňa.
• Buďte aktívnejší: Snažte sa denne pridať viac pohybu.
• Jedzte viac bielkovín: Trávenie bielkovín si vyžaduje viac energie, čo znamená, že môžete spáliť viac kalórií.
• Ak máte otázky o vašich kalorických potrebách, nezabudnite sa obrátiť na odborníka, ako je registrovaný dietológ.

Náš odhad je často nepresný a pravda bolí. Klameme samých seba, klameme aj naše okolie. Niekedy úmyselne, inokedy neúmyselne a z nevedomosti. Málokto chce o sebe budiť dojem, že sa prejedá, a preto má tie nešťastné kilá navyše. Hoci sa mnohí snažíme všetko si poctivo zapisovať a sledovať, aj tak môžeme byť značne nepresní. Ukazuje sa, že bežní ľudia podhodnocujú svoj kalorický príjem niekde medzi 10-20%. U ľudí s nadváhou či obezitou, ktorí si myslia, že ich metabolizmus je poškodený alebo majú genetickú predispozíciu byť jednoducho tuční, je to až do 50%. Dokonca aj tí, ktorí úspešne schudli a držia si svoju novú hmotnosť, stále podhodnocujú svoj príjem. Preto je dôležité byť najprv úprimný k sebe samému a následne aj k ostatným, ktorí nám chcú pomôcť, pretože takých ľudí je naozaj veľa.

tags: #prijimanie #kalorii #dlzka #zivota