Otázka prijímania Eucharistie Kristovho tela a krvi novorodencami a deťmi je otázkou vernosti vlastnej tradícii. V pravoslávnej cirkvi sa táto prax vníma ako neoddeliteľná súčasť kresťanskej iniciácie, ktorá dieťa vovádza do spoločenstva veriacich.
Teologický význam iniciácie a Eucharistie
Pravoslávna cirkev ihneď po svätej tajine krstu udeľuje novokrstencovi aj svätú tajinu myropomazania. Robí to z toho dôvodu, aby novokrstenec mohol pristupovať k svätej tajine Eucharistie a žiť plnohodnotný sviatostný život. Myropomazanie je v našej cirkvi chápané aj ako povolenie k Eucharistii, pretože nás robí Božími synmi a chrámami Svätého Ducha.
Sviatosť je dar, ktorý vždy pôsobí účinne. Eucharistia je chlebom života a deti sa ním majú živiť od krstu, aby mohli duchovne rásť. Viera nie je záležitosťou rozumovej vyspelosti, ale skúsenosťou z tajomného stretnutia s Bohom cez telo a krv zmŕtvychvstalého Krista.
Historické súvislosti a vývoj praxe
Starobylá prax, pri ktorej sviatosti tvorili jednotu, bola od začiatku bežná vo všetkých cirkvách. Historické pramene potvrdzujú túto jednotu na východe aj na západe (svedectvá sv. Cypriána, sv. Augustína, Apoštolské konštitúcie). Aj významní západní teológovia scholastickej epochy hľadeli na prijímanie detí ako na prirodzenú prax.
Na západe sa táto prax začala vytrácať medzi 12. a 13. storočím. Východné cirkvi si však v mnohých prípadoch túto tradíciu zachovali ako znak svojej svojbytnosti. Ako uvádza Druhý vatikánsky koncil, rozmanitosť v cirkvi nie je na škodu jednote, a preto sa východní kresťania majú usilovať vrátiť k starootcovským tradíciám, ak sa od nich odchýlili.
Praktické aspekty a úloha rodičov
Mnohí rodičia podceňujú duchovnú formáciu svojich detí a nechávajú ich bez prijímania až do obdobia dospievania. Pritom stačilo tak málo: prinášať pokrstené a myropomazané dieťa ku svätému prijímaniu a nechať pôsobiť Božiu milosť. Dieťa by duchovne rástlo a silnelo vo viere. V tomto návrate nejde iba o „tradíciu“, ale predovšetkým o Krista, ktorý povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“ (Mt 19, 14).
Zodpovednosť v rodine a vo farnosti:
- Rodičia: Majú hlavnú zodpovednosť za vzrast dieťaťa vo viere. Sú povinní pripravovať svoje deti na prijímanie Eucharistie postupným uvádzaním do života cirkvi.
- Kňazi: Majú bdieť nad správnym chápaním tejto praxe v spoločenstve veriacich a odpovedať na otázky rodičov.
- Liturgický pôst: Pre malé deti sa nepoužíva v prísnom zmysle slova ako u dospelých, avšak je vhodné postupne obmedzovať príjem potravy pred svätým prijímaním.
JA SOM - Dokumentárny film o Eucharistii
Záver a výzva k duchovnému rastu
Pravoslávna teológia veľmi dbá na vyzdvihovanie spoločenstva všetkých stavov v cirkvi. Návrat k prijímaniu detí po krste nie je nariadením, ale možnosťou, ktorú dáva cirkev pre načerpanie Božích milostí. Zlepšenie duchovného života našich detí vedie k rastu celej farskej komunity. Veru, niet čo závidieť tým, ktorí sa obrať o pokoj tým, že odsúdia Krista na výsmech z jeho tajomstiev pri ľahostajnom prijímaní tých najsvätejších skutočností.
tags: #prijimanie #eucharistie #novorodencom #v #pravoslavnom