Vážení spoluobčania!
Takto pred rokom sme vás v týchto dňoch pozývali na oslavy výročia oslobodenia našej obce od fašizmu. Už vtedy sme si pripomínali kľúčové historické udalosti, ktoré formovali našu minulosť a priamo ovplyvnili život v našom regióne.
Oslobodenie Hornádskej doliny v roku 1945
V mrazivých januárových dňoch niesli vojaci sovietskej armády mier aj cez našu Hornádsku dolinu. Postupne smerom od Spišského Štiavnika k nám prichádzala sloboda. Týmto okamihom sa skončilo jedno obdobie dejín, ktoré prinieslo ľuďom celého sveta iba žiaľ, slzy a utrpenie.
Druhá svetová vojna: Globálny konflikt a jej dôsledky
Druhá svetová vojna sa začala oficiálne 1. septembra 1939 útokom Nemecka na Poľsko, ale už pred tým občania Československej republiky pocítili jej negatívnu stránku. Ponajprv museli opustiť pohraničné oblasti a neskôr sa stali príslušníkmi Slovenskej republiky či Protektorátu Čechy a Morava. Vojna sa postupne rozšírila z Európy do Afriky a Ázie, ktorá už v tom čase tiež bojovala. Predzvesťou neskoršej vojny v Ázii bolo napadnutie Číny Japonskom v roku 1937. V priebehu ďalších rokov sa do nej zapojila aj Austrália, Nový Zéland a Spojené štáty Americké s Kanadou. Napriek tomu, že sa nebojovalo všade, dotkla sa obyvateľov všetkých kontinentov. Priniesla obrovské utrpenie pre ľudstvo, veď si vyžiadala viac ako 60 miliónov obetí na ľudských životoch. Ľudia preto túžobne čakávali, kedy sa toto besnenie skončí.
Miestne oslobodenie a povojnový boj
Tento okamih oslobodenia pre nás nastal na konci januára 1945, keď okres Poprad a všetky obce v ňom oslobodili sovietski vojaci aj za pomoci vojakov Československého armádneho zboru, ktorí sa síce nepodieľali priamo na oslobodení našej obce, ale svojou mierou tiež pomáhali k ukončeniu vojny v našom regióne. Všetkým patrí za to naša vďaka, predovšetkým tým, ktorí pri oslobodzovaní položili svoj život. Aj keď obce Hornádskej doliny boli oslobodené, pre mnohých ich občanov sa vojna ešte neskončila, lebo ako vojaci museli pokračovať v boji za oslobodenie celej našej vlasti a mnohí z nich sa jej konca nedožili.
Tragédia civilného obyvateľstva a dôležitosť spomienky
Snáď po prvýkrát v histórii sa stalo, že viac vojnových obetí bolo v zázemí na civilných občanoch, ako na samotných bojiskách. V tejto vojne zomierali starci, ženy, ale aj malé deti vo väčšom počte, ako bojujúci vojaci. Obete pochádzali aj z našej obce. Pripomínajme si to, lebo zabudnúť znamená vytvoriť podmienky, aby sa všetko zopakovalo. Aj udalosti z konca dvadsiateho storočia v Európe, ako napríklad vojna v Juhoslávii, nás presviedčajú, že nebezpečenstvo vojny nie je stále zažehnané a môže sa vyskytnúť hocikedy na hociktorom mieste sveta. Nezabúdajme preto na utrpenie, ktoré táto vojna spôsobila, na zmarené ľudské životy, na vdovy, siroty a rodičov, ktorým vojna vzala deti.
Súčasné výzvy a spôsob pripomenutia si obetí
Vážení spoluobčania, aj dnes žijeme v ťažkej dobe. Dnes opäť umierajú ľudia, aj keď nepriateľ je iný. Na základe rozhodnutia vlády o boji s koronavírusom na Slovensku bolo rozhodnuté, že oslavy oslobodenia sa neuskutočnia za účasti širokej verejnosti. Preto vás chceme poprosiť, aby ste si túto udalosť pripomenuli každý svojim spôsobom, či už zapálením sviečky, položením kvetov k pamätníku, alebo na hrob padlých vojakov, modlitbou, spomienkou na niekoho, koho ste poznali, alebo vám o ňom hovorili rodičia, či starí rodičia, alebo všeobecne na všetkých tých, ktorí vtedy stratili život. Takto skromne si uctia pamiatku padlých a pripomenú výročie oslobodenia aj zástupcovia obce a spoločenských organizácii v našej obci. Česť pamiatke padlých.