Fašiangy sú pohyblivý kalendárny sviatok s dlhodobou tradíciou, vzťahujúcou sa prevažne na vidiecke prostredie. Predstavujú obdobie hodovania, farebných sprievodov a tradičných masiek, ktoré symbolizujú radosť, veselie a hojnosť. Sú pevne spojené so životom a zvykmi našich miest a obcí.
Fašiangy ako obdobie radosti a prechodu
Pôvod a trvanie fašiangov
Obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy nazývame fašiangy. Fašiangy sa začínajú deň po Troch kráľoch a končia sa Popolcovou alebo tzv. škaredou stredou. Ich dĺžka sa riadi podľa toho, na aký dátum v danom roku vychádzajú sviatky Veľkej noci. Termín fašiangov sa počíta podľa Veľkej noci a závisí od vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu, kedy prvá nedeľa po splne mesiaca (ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti) je Veľkonočná. Fašiangy končia štyridsať dní pred Veľkou nocou. Rozpätie medzi jarnou rovnodennosťou a nasledujúcim splnom určuje dĺžku fašiangového obdobia, ktoré môže v niektorých rokoch predstavovať až štyri týždne.
Popolcovou stredou začína pôst, ktorý symbolizuje koniec zábav a veselého obdobia. Slovo fašiang pochádza z nemeckého Faschang, a niekedy sa uvádza Fashing. Slovo je pravdepodobne odvodené z nemeckého vast - schane, vo voľnom preklade nápoj pred pôstom, alebo posledné napitie.
Symbolika a význam fašiangových zvykov
Počas fašiangov prevláda bujará zábava, organizujú sa svadby a zabíjačky. Obdobie fašiangov sa spájalo s rôznymi obchôdzkami v maskách, ktoré slúžili na privolanie jari, hlavne magickými spôsobmi. V minulosti mali masky významný rituálny význam. Fašiangové masky boli najmä zvieracie a vyzerali strašidelne. Fašiangové zvyky majú prevažne zábavnú funkciu. Pôvodne sú obchôdzky spájané s roľníckym spôsobom života, s plodnosťou. Fašiangy nadväzujú na jarné obdobie a prebúdzanie prírody.
Fašiangové obchôdzky a sprievody
Historický vývoj fašiangových sprievodov
V okolí Nového Mesta nad Váhom boli pôvodne fašiangy spájané s novoročnými zabíjačkami, kedy maškary, ako dodnes masky v regióne nazývame, navštevovali okolité domy, aby známym spríjemnili prácu a rozveselili ich. V polovici 20. storočia začínajú byť fašiangy v obciach Stredného Považia organizované a fašiangový sprievod prechádza celou obcou. V 70. rokoch 20. storočia začínajú sprievody v obciach organizovať folklórne skupiny, ako napríklad v Považanoch folklórna skupina pod vedením J. Pullmanna, ktorý nadviazal na miestnu tradíciu maskovaných sprievodov. Postupom času sa fašiangy v obciach stali celospoločenskou zábavou.
Organizátor sprievodu, neoficiálne všeobecne uznaný kolektívom, sa staral o priebeh fašiangovej zábavy. V druhej polovici 20. storočia na Strednom Považí organizované sprievody masiek prechádzali obcami v sobotu alebo v utorok pred Popolcovou stredou. Často boli organizované pochody v obidvoch dňoch. Z miestneho družstva si organizátori požičali kone a voz. Maskovaní členovia sprievodu sa viezli na vyzdobenom voze, alebo šli za vozom.
Masky a ich rola v sprievode
Pre fašiangy je typický sprievod v maskách. Masky symbolizujú „svet naopak“, majú navodiť uvoľnenú a veselú atmosféru. Fašiangový maškarný sprievod tvorilo približne päť až sedem osôb. Masky si členovia sprievodu pripravovali doma, niekedy sa o masky postaral organizátor zábavy. Na Strednom Považí boli členovia sprievodu zamaskovaní škraboškami a tzv. lárvami, ktoré sa kupovali v obchodoch. Ako jeden z účastníkov spomínal: „Maska na tvár bola z papiera, spojená gumičkou a na nej bol klobúk alebo šatka, aby nebolo vidno vlasy.“ Lárva je maska na celú tvár a škraboška je polovičná maska so záclonkou pod očami. Za najstaršie masky sú na Slovensku všeobecne považované zvieracie masky, ale na Strednom Považí sa už začiatkom 20. storočia so zvieracími motívmi nestretávame.
„Svet naopak“ symbolizovalo aj prezliekanie mužov za ženy a žien za mužov. Medzi najpoužívanejšie motívy masiek v regióne patria kominár, striga, železničiar, cigánka, nevesta, ženích, neskôr kočík s dieťaťom. Neviazanosť a „svet naopak“ predstavovalo aj správanie sa členov sprievodu, boli hluční, tancovali, poťahovali obyvateľov a niekedy im čiernili tváre sadzami.
Hudba a zábava počas fašiangov
Súčasťou sprievodu bola vždy hudba. Základ hudobných nástrojov tvoril akordeón, ku ktorému sa pridali rôzne dychové nástroje a bubon. V Modrovej organizáciu fašiangov prebrala miestna dychová kapela, ktorá organizovala sprievod v sobotu. Už v druhej polovici 20. storočia v obci masky nenachádzame a dychová kapela dodnes obchádza domy v dedine, kde hrá piesne na želanie obyvateľov.
Často sa počas obchôdzok zbierali dary zo zabíjačky, ako slanina, klobásy, vajíčka, alkohol, fašiangové šišky a koláče, ktoré sa následne konzumovali pri spoločnej večeri. V Poltári, ako príklad modernej oslavy, v programe vystupujú miestne folklórne súbory, ktoré prinášajú tradičné tance, pesničky a pásmo ľudových zvykov z obdobia fašiangov. Nechýbajú ani skupiny, ktoré pridávajú svoj kolorit k oslavám vo fašiangovom sprievode. Pre ľudí je k dispozícii výber zabíjačkových špecialít vrátane fašiangovej kapusty, klobásy a šišiek, a deti v maskách sú odmeňované.
Dychová hudba Spojár → Veľký fašiangový sprievod v maskách [LIVE @ Bratislavské fašiangy, BA 2023]
Pochovávanie basy: Záver fašiangového obdobia
Význam a symbolika rituálu
Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov sú tradičné fašiangové hry. Na poslednej fašiangovej zábave sa predvádza symbolické pochovávanie basy. Je to ľudová hra parodizujúca skutočný pohreb. Jej základným motívom je zákaz zábav počas nasledujúceho pôstu. Pochovávanie basy symbolicky ukončuje veselé obdobie a pripomína prichádzajúci pôst.
Priebeh pochovávania basy
Fašiangové obdobie končí pochovávaním basy, ktorej symbolický pohreb spravidla prebiehal v utorok pred Popolcovou stredou. Predstavitelia farností považovali utorkové ukončenie fašiangov s neviazanou zábavou za nevhodné, nakoľko sa zábava často pretiahla do stredy po polnoci, kedy bol už stanovený prísny pôst.
Pochovávanie basy prebieha podľa vzoru skutočného pohrebu v maskách cirkevných hodnostárov, pričom veselú atmosféru dotvárajú plačky v maskách cigániek. Na konci zábavy je improvizovaný pohreb basy. O polnoci nastáva slávnostné skladanie masiek, ktoré doobeda obchádzali domy v dedine. V posledných rokoch nadobúda pochovávanie basy formu ľudového divadla.
Príhovor, ktorý je súčasťou tohto rituálu, často paroduje cirkevné kázne a je plný humoru. Napríklad, na jednej školnej akcii si pripomenuli tento starodávny zvyk a žiaci pod vedením vychovávateľa nacvičili scénku pochovávania basy. Vystúpenie, kde vychovávateľ hral kňaza "naozaj presvedčivo", bolo plné dobrej zábavy a humoru, pričom riaditeľ školy žartovne poznamenal, že by mu uveril, keby ho nepoznal. Na konci zábavy, po zložení masiek, sa všetci slávnostne uklonia, čo podčiarkuje divadelný a úctivý, no zároveň humorný charakter celej udalosti.
Zmeny v tradícii a jej súčasná podoba
Koncom 20. storočia sa presúva pochovávanie basy z utorka na sobotu do priestorov kultúrnych domov obcí a nadobúda formu zábavy a veselice s tancom. Hudobnú zábavu spojenú s tancom prevzali platené dychové kapely. V obciach v okolí Nového Mesta nad Váhom sú fašiangové zvyky dodržiavané dodnes a vraciame sa aj k tradícii pochovávania basy či zabíjačiek, typických pre toto zimné obdobie. Aj v moderných oslavách, ako je tá v Poltári, je pochovávanie basy integrované ako kľúčová časť programu.
tags: #prihovor #pochovavanie #basy