Dňa 8. marca oslavujeme Medzinárodný deň žien (MDŽ), ktorý slúži ako pripomienka boja a úspechov žien vo všetkých oblastiach života. Nie je to len ďalší zo sviatkov, ktoré sa oslavujú po celom svete, ale predovšetkým pripomienka a oslava úsilia, odvahy a príspevkov žien k sociálnemu, politickému, ekonomickému a kultúrnemu rozvoju spoločnosti.
Historický kontext a vznik MDŽ
Počiatky boja za ženské práva
Korene Medzinárodného dňa žien siahajú do začiatku 20. storočia, kedy sa ženské hnutia po celom svete intenzívne zasadzovali za lepšie pracovné podmienky a politickú rovnoprávnosť. Prvým organizovaným vystúpením, ktoré inšpirovalo vznik sviatku, bol štrajk tisícok žien, robotníčok z krajčírskych a textilných dielní v New Yorku 8. marca 1908. Ich požiadavky boli jasné: skrátenie desaťhodinového pracovného času, vyššie mzdy a získanie volebného práva. O rok neskôr, 28. februára 1909, členky Socialistickej strany Ameriky vyhlásili symbolicky Deň žien, ktorý sa mal v ďalších rokoch konať vždy v poslednú februárovú nedeľu. Niektorí historici však spochybňujú incident z roku 1857, ktorý sa taktiež spája s protestami newyorských robotníčok proti dvanásťhodinovému pracovnému času, označujúc ho za mýtus.
Pozornosť celého sveta pritiahli aj udalosti z roku 1908, keď robotníčky z odevného priemyslu v New Yorku protestovali proti desaťhodinovému pracovnému času, nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam, zatiaľ čo iné robotníčky obsadili továrne v Chicagu.
Kodaňská konferencia a ustálenie dátumu
Dôležitým míľnikom bola II. medzinárodná konferencia žien-socialistiek, ktorá sa konala 26. a 27. augusta 1910 v Kodani za účasti 100 delegátok zo 17 krajín. Tu vznikol nápad, aby sa 8. marec každoročne oslavoval ako deň boja žien za sociálne a politické zrovnoprávnenie, za medzinárodnú solidaritu, proti militarizmu a vojne. V nasledujúcom roku, v marci 1911, sa MDŽ prvýkrát oslavoval v Rakúsko-Uhorsku (konkrétne 19. marca), Dánsku, Nemecku a Švajčiarsku. Tvrdenia o presnom dátume sa spočiatku rozchádzali, pričom 19. marec bol zvolený nemeckými ženami na pripomienku povstania proti pruskému kráľovi v roku 1848, ktorý nesplnil sľuby o volebnom práve žien.
Tragédia v Triangle Shirtwaist Factory
Týždeň po prvých oslavách MDŽ v Rakúsko-Uhorsku, 25. marca 1911, sa v americkej továrni Triangle Shirtwaist Factory v New Yorku stala tragédia. Budovu zasiahol požiar, ktorý si vyžiadal takmer 150 obetí, väčšinou žien. Pracovný čas bol 14 hodín denne, haly obsahovali mnoho horľavých materiálov a chýbali hasiace prístroje, čo boli v tom čase štandardné pracovné podmienky. Táto udalosť podnietila intenzívnejšiu prácu na téme pracovných podmienok žien a ich bezpečnosti. Dátum 8. marec ako oficiálny termín Medzinárodného dňa žien sa však ustálil až po prvej svetovej vojne a OSN ho oficiálne uznala v roku 1975.
História Medzinárodného dňa žien
MDŽ v Československu a na Slovensku
Oslavy a ženské hnutia pred rokom 1989
Oslavy MDŽ sa konali v Čechách a na Slovensku už pred prvou svetovou vojnou, napríklad v Prahe v roku 1911 a v Bratislave (v bývalom Robotníckom dome na Dunajskej ulici) v roku 1914, kde bratislavské ženy žiadali okrem iného aj všeobecné, rovné a tajné volebné právo. Počas 1. svetovej vojny mali byť oslavy zakázané. Na území Slovenska a Čiech sa oslavy obnovili na základe iniciatívy žien-komunistiek v roku 1921 a najmä od 50. rokov 20. storočia sa stali široko populárnymi. V povojnovom období komunistický svet redefinoval MDŽ v rámci boja proti kapitalizmu a boja za mier, pričom sa objavovali aj príbehy o oslavách sviatku v koncentračných táboroch, ktoré však historici považujú za potenciálne vyfabrikované na politické účely.
Slovenská žena v histórii a spolok Živena
Slovenská žena v časoch konca 18. a v polovici 19. storočia verne odrážala život podrobeného národa. Zdieľala jeho osud a len občas sa vzbúrila proti nespravodlivosti. Žena z ľudu nemala možnosť vzdelávať sa, drela na malých políčkach a často pracovala namiesto mužov - vysťahovalcov. Zlé ekonomické podmienky, nerovnoprávnosť slovenského národa v Uhorsku a historicky zdedené predsudky, podľa ktorých žene prináležali cnosti viažuce ju k manželovi, domu a Bohu, bránili ženám byť účastné na spoločenskom živote.
Túžba po vyššom vzdelaní však podporila emancipáciu žien na Slovensku. S Dňom žien sa spájali aj rôzne spolky, ktoré existovali od konca 19. a začiatkom 20. storočia. Najznámejším bol ženský kultúrny spolok Živena, založený v Turčianskom sv. Martine okolo roku 1869, paradoxne z iniciatívy muža Ambro Pietora. Živena stmelila slovenské ženy a podporovala ich vzdelávanie, mravnosť, hospodárnosť a národné povedomie. Jej cieľom bolo aj podporovať schopné dievčatá v štúdiách a prácu slovenských spisovateliek či poetiek, čím sa odlišovala od meštiackych ženských hnutí zameraných na volebné právo. Koncom 19. storočia začal vznikať prvý časopis Almanach Živeny, ktorý bol v 50. rokoch 20. storočia nahradený dodnes vychádzajúcim časopisom Slovenka.
Ženy na Spiši a v Kežmarku
V 30. rokoch 20. storočia fungovali miestne odbory Živeny na Spiši v mestách aj na dedinách. Zapájali sa do organizácie rôznych kultúrnych podujatí, spolupracovali s ďalšími spolkami a venovali sa aj charitatívnym aktivitám. Miestny odbor Živeny existoval aj v Kežmarku, založený v roku 1933, ktorý sa venoval hlavne ochotníckemu divadlu. Kežmarok mal aj iné spolky, ako napríklad Spolok židovských žien (1897) a Kežmarský všeobecný ženský spolok (1908), ktoré ženám poskytovali priestor pre vzdelávanie, sebarozvoj, solidaritu a angažovanie sa.
Významnou ženskou osobnosťou v Kežmarku v prvej polovici 20. storočia bola Mária Krajňáková, zakladajúca členka KSČ v Kežmarku v roku 1921. Bola funkcionárkou mestských a okresných orgánov KSČ, založila Zväz slovenských žien v Kežmarku a participovala na založení ženského spevokolu. Za svoje zásluhy bola ocenená v roku 1958 vyznamenaním Za zásluhy o výstavbu a v roku 1962 Radom práce.
Pomerne zaužívaným pravidlom žien v minulosti bolo, že ak mali viacero detí, často zostali doma a fungovali ako ženy v domácnosti. V Kežmarku sa však ženy zamestnávali napríklad v textilnej továrni Karola Weina, ktorá tu bola presunutá v roku 1884. Práve tu mnohé pracovali ako šičky, čo bol prejav emancipácie žien, ktoré finančne pomáhali domácnostiam. Weinovské ženy, ako napríklad Mária Weinová a jej dcéra Elza, tiež zohrávali významnú úlohu v miestnej komunite, prispievajúc k rozvoju vzdelávania a sociálneho prostredia pre zamestnancov.
Význam a dôvody oslavy MDŽ dnes
Existuje niekoľko kľúčových dôvodov, prečo je dôležité oslavovať Medzinárodný deň žien aj v dnešnej dobe:
- Pripomenutie boja za rovnosť žien: MDŽ je pripomienkou dlhého a niekedy aj krutého boja za práva, ktoré by mali byť samozrejmé pre každého človeka, bez ohľadu na pohlavie. Ženy na celom svete bojovali a stále bojujú za spravodlivosť a rovnoprávnosť.
- Oslava úspechov žien: Tento deň poskytuje priestor pre oslavu úspechov žien vo všetkých oblastiach života - od politiky, cez vedu, umenie, až po podnikanie a rodinný život. Ženy prispeli k ľudskému pokroku a inováciám vo všetkých možných smeroch.
- Pripomienka pretrvávajúcich nerovností: MDŽ slúži aj ako pripomienka všetkých oblastí, v ktorých ešte stále existujú nerovnosti medzi mužmi a ženami. Hoci sa dosiahol značný pokrok, výzvy v oblasti rovnosti a inklúzie pretrvávajú.
- Oslava jedinečnosti ženského hlasu a skúseností: Medzinárodný deň žien je dôležitý aj preto, že oslavuje sily a jedinečnosť ženského hlasu a skúseností vo svete, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnosti.
Prejav lásky, uznania a podpory
Oslava 8. marca znamená pripomínať si potrebu rovnosti príležitostí žien a mužov a predstaviť si svet, v ktorom si ženy a dievčatá môžu byť isté, že na ich názoroch, hodnotách a snoch záleží. Prejav lásky a uznania je v tento deň veľmi dôležitý. Darček pre ženu k MDŽ, hoci by nemal byť vnímaný ako povinnosť, môže byť krásnym prejavom lásky, uznania a vďačnosti voči ženám vo vašom živote - od matky, sestry, manželky, priateľky až po kolegyne či nadriadené. Potešenie a radovánky, ktoré obdarovávanie prináša, sú dobrovoľným a autentickým prejavom pozitívnych citov. Je to tiež spôsob vyjadrenia podpory rovnosti a spravodlivosti medzi pohlaviami.
Žena ako pilier spoločnosti
Žena je slovo, ktoré skrýva v sebe čarokrásu, duchaplnosť i zmyselnosť. Bez nej by bol svet pustý ako lúka bez kvetov, ako nočná obloha bez hviezd či ako srdce bez lásky. Ženy sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov - sú matkami, sestrami, partnerkami, kolegyňami, priateľkami. Sú oporou v ťažkých chvíľach, zdrojom inšpirácie a lásky.
Každý deň dokazujú, že dokážu zvládnuť nielen náročné pracovné úlohy, ale aj starostlivosť o rodinu, podporu blízkych a budovanie lepšieho sveta pre budúce generácie. Žena je prekrásne umelecké dielo, ktoré má viacero podôb a je pilierom domácností. Výchova detí je predovšetkým na matkinej hlave. Žena sa dokáže lepšie postarať o malé deti, starých a chorých, je schopná väčších obetí.
Hlboko sa skláňame pred ich obetavosťou, ochotou, láskavosťou, ale i humorom a dobrou náladou, ktorou okoreňujú chvíle nášho každodenného života. Silu, odhodlanie, veľkorysosť či odvahu môžeme nájsť priamo okolo seba - v našich mamách, sestrách, babičkách, tetách či vnučkách. V dnešnej dobe, keď stále existujú výzvy v oblasti rovnosti a inklúzie, je dôležité, aby sme si pripomínali význam MDŽ, reflektovali, uctievali a inšpirovali sa k ďalšiemu napredovaniu v boji za rovnosť a spravodlivosť voči ženám vo svete. Vážme si ženu po celý rok, s jej kladnými či zápornými vlastnosťami, pretože bez nej by bol život na zemi bezcenný.