Úvodné slová a ďakovné bohoslužby
V sobotu predpoludním sa v bratislavskej Katedrále sv. Martina uskutočnila slávnostná ďakovná bohoslužba pri príležitosti 50. výročia kňazskej vysviacky generálneho vikára Bratislavskej arcidiecézy, Mons. Hlavným celebrantom bol jubilant, slávnostný príhovor predniesol bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský.
Arcibiskup Zvolenský pripomenul obrovský dar kňazskej vysviacky a vzácnosť vytrvalosti v kontinuite piatich desaťročí, ktorej zdrojom je jasné vedomie Božieho povolania. Zdôraznil potrebu byť vzorom stálosti v horlivom misionárskom nadšení, najmä v dnešných nestálych podmienkach so zúženým priestorom pre posvätné skutočnosti. Poukázal na to, že na prvom mieste zo všetkých ponúkaných reforiem je reforma srdca, pretože len zvnútra obnovený človek môže skutočne obnoviť štruktúry. V opačnom prípade síce technologicky postupujeme, no mravne upadáme.
Následne arcibiskup Zvolenský odporúčal Mons. Formánka pod ochranu svätca, ktorého si Cirkev v ten deň pripomínala - svätého Atanáza, ktorý musel brániť Cirkev pred Arianizmom a podstúpiť viaceré vyhnanstvá.
Na záver slávnosti predniesol gratulačnú báseň kňaz - básnik Peter Farkaš - Žiška. V mene kňazov arcidiecézy blahoželal dekan Branislav Čaniga. Nakoniec bolo prečítané blahoprianie a osobitné apoštolské požehnanie od pápeža Benedikta XVI. Jubilant poďakoval za gratulácie a sám zablahoželal k piatemu výročiu biskupskej vysviacky arcibiskupovi Zvolenskému.
Spomienka na biskupskú vysviacku a kontinuita viery
Dňa 9. septembra 1989, keď starobylú Katedrálu sv. Martina a jej okolie naplnil dovtedy nevídaný počet jasajúcich veriacich, zhromaždili sa na biskupskú vysviacku Mons. Františka Tondru. Tieto udalosti sa odohrali dva mesiace pred pádom totalitného režimu.
Počas homílie pán kardinál Jozef Tomko vyriekol prorocké slová: „Nad Tatrami sa rozjasnilo a staroslávna spišská katedrála je zaliata svetlom a nádejou.“ Osobný svedok týchto udalostí, ktorý mal vtedy 16 rokov, si dodnes pamätá nielen samotnú vysviacku, ale aj miesto, kde sedel v lavici.
Pri svojom menovaní 8. septembra v popradskej konkatedrále vyjadril túžbu vykonávať službu biskupa v kontinuite a dynamizme viery. Preto teraz vyjadruje vďaku Pánu Bohu za veľké postavy viery, ktorými obdaroval Spišskú diecézu a v kontinuite s ktorými chce kráčať biskupskou cestou.
Osobitne spomenul Božieho služobníka biskupa Jána Vojtaššáka, trpiteľa za vieru počas totality. S úctou si spomína na ďalších kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky a laických veriacich, ktorí zostali pevní a nezlomní pri obrane náboženských ako aj občianskych práv.
Vďačnosť Pánu Bohu zaznieva všetkým, ktorí po páde totality s entuziazmom v spolupráci s jeho predchodcami, Mons. Františkom Tondrom a Mons. Štefanom Sečkom, obnovovali Cirkev. Slovami vďaky sa obracia aj na Jeho Excelenciu, apoštolského nuncia na Slovensku.
„Nella Sua persona ringrazio il Santo Padre per la fiducia che ha mostrato verso la mia persona affidandomi il servizio episcopale in questa nobile diocesi. Secondo l´esame del papa Francesco e nella stretta collaborazione con Lei - Eccelenza e con gli altri fratelli vescovi e con i miei confratelli preti voglio portare il dinamismo della fede tanto necessario per la Chiesa e la società del nostro paese. Come Lei ha menzionato in uno dei suoi discorsi, il Suo cognome indica il fiore che segue il sole.“
S radosťou ďakuje otcovi biskupovi Andrejovi Imrichovi, ktorý pred 26 rokmi udelil kňazskú vysviacku a teraz stojí ako spolusvätiteľ pri biskupskej vysviacke. V mene svojom, ale aj v mene kňazov a Božieho ľudu Spišskej diecézy, ďakuje za jeho kňazskú a biskupskú vernosť, ktorú preukazoval ako pomocný biskup Mons. Františka Tondru a Štefana Sečku, a aj teraz v dôchodkovom veku ochotne pracuje pre dobro diecézy.
Osobitne sa chce poďakovať otcovi biskupovi Jánovi Kubošovi za vedenie diecézy počas uplynulých troch rokov, kedy viedol kňazov a Boží ľud neľahkým obdobím pandémie a postpandémie. Vyjadruje nádej, že ho dobrý Pán za to bohato odmení a požehnáva.
Ďakuje bratom arcibiskupom a biskupom rímskokatolíckej i gréckokatolíckej cirkvi, s ktorými chcú v neustálej jednote obnovovať Kristovu cirkev. Vážení sú prítomnosťou katolíckych biskupov z Česka, Poľska, Maďarska a Lotyšska.
Ďakuje svojim už zosnulým rodičom Viktorovi a Helene za dar života a viery, taktiež zosnulým starým a krstným rodičom. Vyzýva svojich súrodencov Janka s rodinou a brata Jožka, ktorý je kňazom diecézy, a tiež ostatných príbuzných za modlitby a podporu.
Pozdravuje spolužiakov zo základnej a strednej školy.
Poslanie biskupa a výzva k jednote
Prirovnáva svoju situáciu k prorokovi Samuelovi, ktorý v Betleheme vybral Dávida za nástupcu na kráľovskom tróne, keď svätopisec uvádza: „Pomazal ho uprostred jeho bratov.“ Obracia sa na milých bratov kňazov, ako na svojich spolubratov, ktorých Pán pomazal za biskupov. Ďakuje tým, ktorí dlhé roky pred ním statočne pracovali a pracujú v Pánovej vinici, pričom zdôrazňuje potrebu ich skúseností a pastoračnej múdrosti.
Konštatuje, že Spišská diecéza je požehnaná bohatou generáciou mladých kňazov, s ktorými sa osobne pozná, keďže učí Nový zákon v kňazskom seminári. Potrebuje ich nadšenie a kreativitu.
Výzva kňazom znie: „Ukážme našim farníkom, že ich potrebujeme. Naše farnosti nech sú prvým miestom načúvania a rastu kresťanského života, miestom dialógu a štedrej lásky, miestom adorácie a slávenia Eucharistie.“
Zdôrazňuje význam manželstva a rodiny ako miesta, kde rodičia odovzdávajú deťom základné hodnoty ľudskosti, viery, vzájomných vzťahov a úcty k starým rodičom, čo je nevyhnutné aj pre spoločnosť. Ďakuje otcom a mamám za ich vernosť Bohu aj sebe navzájom.
Pozdravuje rehoľné spoločenstvá pôsobiace na území diecézy a ďakuje za ich svedectvo života. Podobne pozdravuje cirkevné školy, zamestnancov katolíckej charity a ďalšie diecézne inštitúcie, zdôrazňujúc, že rozmanitosťou darov môžeme obohatiť Cirkev aj spoločnosť.
Výzva na budovanie Cirkvi s otvorenými dverami znie: „Aby sme sa pozreli ľuďom do očí, aby sme im načúvali.“
Ďakuje mladým ľuďom, ktorí prišli na biskupskú vysviacku, pretože práve ich najviac zasahujú spoločenské zmeny prinášajúce neistotu a zranenia. Oceňuje, že hľadajú kreatívne spôsoby šírenia Ježišovho evanjelia a majú účasť na živote Cirkvi. Vyzýva ich: „Prebuďte nás nadšením pre Ježiša.“
Teší sa účasti zástupcov akademického sveta a vyzýva na spoločné úsilie ukázať, že veda a viera sú vo vzájomnom dopĺňaní.
Osobitne pozdravuje vzácnu návštevu z Katolíckej univerzity Notre Dame v Spojených štátoch amerických, kde v minulosti strávil niekoľko študijných pobytov.
„Dear my friends from the Nanovic Institute, Notre Dame University, I am truly honored by your presence among us today.“
Pozdravuje zástupcov ostatných kresťanských cirkví a spoločenstiev a ďakuje za ich prítomnosť. Vyzýva na čo najvernejšie nasledovanie Božieho Syna Ježiša Krista.
Pozdravuje aj zástupcov politického života na všetkých úrovniach a vyzýva na spoločnú prácu pre dobro všetkých občanov krajiny.
Poslanie biskupa vyjadruje slovami: „Biskup niekedy kráča vpredu, aby ukázal cestu a posilnil ich nádej. Inokedy svojou jednoduchou prítomnosťou stojí uprostred všetkých tak, že každému je nablízku. A za niektorých okolností zasa kráča vzadu. To preto, aby pomohol tým, ktorí padli alebo sú unavení.“
V týchto týždňoch cítil silnú modlitbovú podporu z rôznych častí diecézy a Slovenska. Slovami pápeža Františka prosí: „Modlite sa za mňa.“
Zvlášť ďakuje starým, chorým a trpiacim, ktorí svoje utrpenie obetujú za neho, za Cirkev a budúcnosť krajiny.
Za biskupa bol menovaný na sviatok narodenia Panny Márie. Aj v starobylej katedrále na hlavnom oltári je zobrazená jej podobizeň. Obracia sa k Božej Matke krátkou modlitbou: „Pod tvoju ochranu…. Kráľovná pokoja - oroduj za nás.“
Gratulácie k výročiu kňazskej vysviacky
Prípad 1: 20. výročie kňazskej vysviacky
Dňa 19. júna 2013 uplynulo 20 rokov odvtedy, čo náš duchovný otec ThLic. Pavol Jurčišin prijal kňazskú vysviacku z rúk Mons. Eduarda Kojnoka, rožňavského biskupa.
Po 18 rokoch a 5 mesiacoch pôsobenia v Rožňavskej diecéze sa vrátil do svojej rodnej Spišskej diecézy a od 1. decembra 2011 začal pôsobiť vo farnosti Zubrohlava.
Drahý náš duchovný otec, prijmite od nás, svojich farníkov, blahoželanie k 20. výročiu kňazskej vysviacky. Prajeme Vám a do ďalších rokov vyprosujeme, nech Vám pevné zdravie, hojnosť milostí a lásky Nebeského Otca i dary Ducha Svätého naďalej pomáhajú kráčať vo svetle Evanjelia.
Prípad 2: 50. výročie kňazskej vysviacky
Dnešnú svätú omšu v kostole sv. Ondreja v Chmeľnici pri príležitosti 50. výročia svojej kňazskej vysviacky celebroval vdp. Vincent Dorník. Na úvod svätej omše ho privítal Tomáš Gondkovský, súčasný správca farnosti.
Vincent Dorník sa narodil 29. apríla 1929 v obci Lúčky. Absolvoval ľudovú školu v Lúčkach a Gymnázium Andreja Hlinku v Ružomberku. V roku 1948 nastúpil na štúdium do bohosloveckého seminára v Spišskej Kapitule. Po zásahu štátnej moci proti cirkvám musel štúdium opustiť.
V roku 1950 bol povolaný na absolvovanie trestnej vojenskej služby v útvaroch PTP (Pomocné technické prápory). Bol zaradený na najťažšie manuálne terénne práce, 11 mesiacov strávil prácou v Bani Antonína Zápotockého v Orlovej. V roku 1953 bol po vyše troch rokoch vojenskej služby prepustený do civilu. Pracoval ako zamestnanec Okresného stavebného podniku Ružomberok.
V rokoch 1964 - 1968, v čase politického odmäku, dokončil svoje teologické vzdelanie štúdiom na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave.
V neskorších rokoch pôsobil ako kňaz vo farnostiach Veľké Borové, Chmeľnica, Lisková a Malatiná.
„Milý náš duchovný otec, na úvod svojho príhovoru si pomôžem slovami sv. Jána Máriu Vianney: ‚Kňaz je láskou Ježišovho srdca.‘ Táto veta Vás sprevádzala už vo Vašom mladíckom nadšení, keď ste snívali o práci misionára.“
Na láskavé pozvanie Pána Ježiša „Poď a nasleduj ma“ ste odpovedali svojím „Áno,“ keď ste v roku 1948 nastúpili na štúdium do Bohosloveckého seminára v Spišskej Kapitule. Dobová doktrína usádzajúcej sa komunistickej ideológie však dávala čoraz viac najavo svoje postoje voči cirkvám a ich suverenite. Seminár zasiahli perzekúcie, prepúšťanie, vyšetrovanie i zatýkanie renomovaných kňazov. Na konci druhého ročníka Vášho štúdia v roku 1950 ste museli štúdium v seminári opustiť.
Boli ste povolaný na absolvovanie trestnej vojenskej služby v útvaroch PTP a zaradený na najťažšie manuálne terénne práce a práce v baniach. Život môže zmeniť našu cestu, nie naše ciele.
V čase politického odmäku v rokoch 1964 - 1968 ste mohli dokončiť svoje teologické vzdelanie štúdiom na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Vaše prvé kroky po kňazskej vysviacke viedli do Liptovského Mikuláša, potom ste pôsobili ako správca farnosti vo Veľkom Borovom. Tu ste museli s miestnym cirkevným tajomníkom, ktorý vykonával štátny dozor nad duchovnými v regióne, pravidelne konzultovať všetky organizačné kroky a podávať hlásenia o svojej činnosti.
V roku 1978 ste prišli do farnosti Chmeľnica, kde ste pôsobili až do roku 1986. Vašim pôsobiskom po Chmeľnici sa stala farnosť v Liskovej. Posledným pôsobiskom bola pre Vás farnosť Malatiná.
Obecné zastupiteľstvo v Chmeľnici Vám dňa 18. augusta 2015 schválilo udelenie titulu čestného občana obce Chmeľnica za zásluhy a významný prínos v pastoračnej činnosti v obci v rokoch 1978-1986.
Milý náš duchovný otec, nebeský Otec si Vás vyvolil za ohlasovateľa Božieho slova. Už 50 rokov kráčate po Jeho cestách a zanechávate ovocie svojej práce v srdciach ľudí, s ktorými sa stretáte a ktorým slúžite. Chceme sa Vám dnes poďakovať za všetko, čo ste pre nás veriacich v našej chmeľnickej farnosti urobili. Ďakujeme Vám za priehrštia lásky, citlivý prístup pastiera, rady, obetovaný čas, usmernenia i krásne okamihy, ktoré sme s Vami prežívali.
Spomíname na práce okolo kostola sv. Ondreja, keď sme pod Vašim vedením robili pokládku medeného plechu na streche nášho kostola, fasádu kostola a vymenili sme aj kostolné lavice. Nesmierne si vážime Vašu obetavú prácu duchovného otca.
Deti, ktoré ste v rokoch Vášho pôsobenia v našej farnosti pokrstili, môžu aj vďaka Vám prežívať život s Ježišom so svojimi deťmi v kruhu svojich rodín.
Milý náš duchovný otec, pri tejto príležitosti 50. výročia kňazskej vysviacky Vám z úprimného srdca blahoželáme. V modlitbách vyprosujeme od nebeského Otca pevné zdravie, hojnosť Jeho milostí, plnosť darov Ducha Svätého a od nebeskej Matky stálu ochranu.
Príhovor k výročiu kňazskej vysviacky (Vzor)
Vážený/á (Meno jubilanta),
dnes si pripomíname významné jubileum - (počet) rokov od Vašej kňazskej vysviacky. Pri tejto slávnostnej príležitosti by som Vám chcel/a v mene všetkých (farníkov/spolubratov/priateľov) úprimne zablahoželať.
Vaše kňazské povolanie je darom pre nás všetkých. Počas uplynulých rokov ste nám boli verným sprievodcom na ceste viery, rozdávali ste nám Božie slovo, sviatosti a s láskou ste nás viedli. Vaša obetavosť, trpezlivosť a oddanosť službe Bohu a ľuďom sú pre nás inšpiráciou.
Spomíname na (konkrétne udalosti, projekty, alebo charakteristiky služby jubilanta). Vaša prítomnosť medzi nami prinášala (konkrétne ovocie služby, napr. pokoj, radosť, povzbudenie).
Nech Vám Pán Boh aj naďalej žehná Vašu službu, dáva Vám pevné zdravie, silu a vytrvalosť. Nech Vás nikdy neopúšťa radosť z povolania a nech ste aj naďalej svetlom a oporou pre všetkých, ktorých Vám Pán zverí.
S úctou a vďakou,
(Vaše meno/Názov skupiny)
Príklad formálneho vinšu:
Vážený Otec (Meno kňaza),
prijmite moje najsrdečnejšie gratulácie k Vašej vysviacke. Tento výnimočný deň označuje začiatok Vašej duchovnej cesty a služby Božiemu ľudu. Nech Vás Pán Boh vždy vedie, chráni a posilňuje vo Vašej novej úlohe.
Prajem Vám veľa múdrosti, trpezlivosti a lásky pri plnení Vašich poslaní, a nech Vám Vaša viera vždy svieti ako svetlo v tme.
S úctou a požehnaním,
Vaše meno
Príklad neformálneho vinšu:
Milý Otec (Meno kňaza),
veľká gratulácia k Tvojej vysviacke! Je to úžasný krok vo Tvojom živote a som tak šťastný/šťastná, že som mohol/mohla byť svedkom tejto chvíle. Nech je Tvoja cesta ako kňaza plná radosti, nádeje a veľa pevného zdravia.
Verím, že budeš úžasným inšpiráciou pre všetkých okolo seba.
Modlitba za kňaza
Pane Ježišu, ďakujeme Ti, že máme medzi sebou kňaza, Tvojho služobníka a správcu Božích tajomstiev.
Prosíme Ťa, daj mu vernosť a vytrvalosť v tejto svätej službe a nám daj živú vieru, aby sme v ňom videli Tvojho posla a správcu Božích tajomstiev.
Urobil si ho naším vodcom a duchovným otcom, daj mu ducha múdrosti a rady, daj mu úprimnosť otcovskej lásky a nám dar úcty a oddanosti, aby sme s vierou počúvali jeho slová a s radosťou sa zhromažďovali okolo Tvojho oltára, na ktorom on koná sväté tajomstvá.
Daj nám i jemu trpezlivosť a vzájomné porozumenie. Daj mu zdravie a silu pre jeho zodpovednú službu. Naplň ho duchom horlivosti a svätosti, aby bol naším dobrým pastierom a aby nás priviedol do neba.